Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cb-54-2008.pdf
PDF · 88.49 KB
No categories available
2Cb/54/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Martou Kutnou, nar. X.X.XXXX, pracovníčkou SPRAVBYT s.r.o. proti žalovanému BARDTERM, s.r.o., Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 277, právne zastúpený JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 6.048,96 EUR s príslušenstvom, dňa 6.7.2012
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.048,96 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti vec v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 6.048,96 EUR (182.231,- Sk) s úrokom z omeškania 6 % ročne odo dňa 18.1.2006 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvu o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody pre bytové domy spravované žalobcom. Žalobca zrušil odberné miesta na dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody pre obytný dom S. na ul. K. O. E. J. a pre obytný dom na O. L. X E. J. a upravil dojednané množstvo tepla pre rok 2004 na celkové množstvo 166 070 GJ listom zo dňa 18.12.2003, ktorý je obojstranne podpísaný. Žalovaný aj napriek úprave dojednaného množstva žalobcovi ako správcovi účtoval množstvo GJ podľa pôvodnej objednávky a to v množstve 168 500 GJ.
Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe, žalovaný rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Cb 79/2007, faktúrou žalovaného č. 20041386 zo dňa 7.3.2008, listom žalobcu zo dňa 17.1.2006, listom žalovaného zo dňa 18.12.2003, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca so žalovaným dňa 30.1.2002 uzavrel písomnú zmluvu číslo XX/XXXX označenú ako „Zmluva o dodávke tepla pre ÚK a teplej úžitkovej vody“ s predmetom dodávka tepla pre ústredné vykurovanie (ÚK) a teplej úžitkovej vody z tepelného zdroja kotolňa K-01, K-02, K-03, K-04, K-06, K-07, K-08, K-09, K-10, K-11, K-12, VS-1, VS-2, VS-4 do objektu priameho odberateľa, ktorým bol žalobca (čl. I. zmluvy). Dodávka tepla podľa zmluvy sa mala uskutočňovať na základe požiadavky priameho odberateľa (žalobca) uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom podľa zhodného tvrdenia účastníkov množstvo objednaného tepla pre nasledujúci kalendárny
rok sa v každom roku malo určovať dohodou zmluvných strán, rovnako ako aj výška preddavkov na cenu tepla.
Žalobca tvrdí, že v súlade so zmluvou a obvyklým postupom dňa 25.11.2003 zaslal žalovanému návrh na množstvo žiadaného tepla pre rok 2004 a následne listom zo dňa 5.12.2003 mu oznámil zrušenie odberných miest na dodávku TÚV a ÚK v bloku S. na ulici K. O. XX, XX S. XX E. J. z dôvodu vypovedania zmluvy o výkone správy a v dome O. L. Č. X z dôvodu lokálneho vykurovania bytov vo vlastníctve ich užívateľov s tým, že odber tepla v týchto odberných miestach končí ku dňu 1.1.2004. V reakcii na toto oznámenie žalovaný listom zo dňa 18.12.2003 žalobcovi oznámil „úpravu dojednaného množstva tepla“ pre ÚK a TÚV z pôvodne predpokladaných 168 500 GJ na 166 070 GJ. Napriek tomu, podľa žalobcu, žalovaný preddavkovo mesačne fakturoval po celý rok 2004 preddavky na cenu tepla pre objem dodaného tepla v pôvodne predpokladanom objeme 168 500 GJ a nie v upravenom objeme 166 070 GJ. V dôsledku toho na fixnej zložke ceny tepla za rok 2004 preddavkovo zaplatil žalovanému viac o 6.048,96 EUR, než v skutočnosti mal zaplatiť.
Úprava množstva tepla pre rok 2004 bola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný žalobou podanou dňa 28.11.2006 na tomto súde voči, v tomto konaní žalobcovi, sa domáhal úhrady ceny tepla vo výške 6.154,34 EUR dôvodiac, že žalobca za rok 2004 bol povinný zaplatiť mu cenu tepla v pôvodne dohodnutom objeme, teda v objeme 168 500 GJ a nie 166 070 GJ, v dôsledku čoho pri konečnom ročnom zúčtovaní mu vznikol nedoplatok v žalovanej výške (185.405,60 Sk), ktorý terajší žalobca odmietol uhradiť. Konanie na základe takto podanej žaloby bolo u Okresného súdu Bardejov vedené pod sp. zn. 1Cb 79/2007. Rozsudkom zo dňa 21.2.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 17.5.2012, súd žalobu zamietol, keď vychádzal zo zistenia, že pre rok 2004, v označenom konaní žalovaný (v tomto konaní v postavení žalobcu) objednal dodávku tepla pre TÚV a ÚK v objeme 166 070 GJ a za také množstvo tepla mu vznikla aj povinnosť zaplatiť cenu, včítane jej fixnej zložky.
V tomto konaní súd nezistil také skutočnosti, ktoré by ho viedli k inému skutkovému i právnemu záveru, než k akému dospel súd v už uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. 1Cb 79/2007. Naviac objem tepla, ktoré si žaloba objednal u žalovaného pre rok 2004 prestal byť medzi účastníkmi sporný, keď obaja vychádzali z objemu 166 070 GJ. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že vzhľadom na dohodnutý objem tepla pre rok 2004 žalobca zaplatil žalovanému na základe tzv. preddavkových faktúr na fixnej zložke ceny tepla o 6.048,96 EUR (182.231,- Sk) viac, než bolo jeho povinnosťou, preto súd toto zhodné skutkové tvrdenie účastníkov konania v zhode s § 120 ods. 3 O.s.p. vzal za základ zistenia, že žalobca žalovanému na fixnej zložke ceny tepla za rok 2004 zaplatil viac o 6.048,96 EUR, než bolo jeho povinnosťou bez toho, aby na túto skutočnosť vykonával dokazovanie.
Žalovaný žalobcom mu poskytnuté „naviac“ plnenie právne považoval za bezdôvodné obohatenie na jeho strane, avšak bez rozhodnutia súdu ho odmietal vydať tvrdiac, že žalobcom uplatňovaný nárok na jeho vydanie je premlčaný. Podľa žalovaného žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane sa dozvedel najneskôr doručením faktúry číslo 20041386 zo dňa 7.3.2005 a keďže žalobca svojho nároku sa po prvýkrát na súde domáhal žalobou podanou dňa 7.3.2008, pri premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia v trvaní dvoch rokov, je jeho nárok premlčaný. Žalobca žalovaným vznesenú námietku premlčania neakceptoval s tým, že obaja účastníci sú právnickými osobami, v dôsledku čoho jeho nárok je treba posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, včítane prípadného premlčania a tak pri všeobecnej premlčacej lehote 4 roky nárok nemôže byť premlčaný. Právne svoj nárok definovať nevedel.
Pre posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania je rozhodujúcim kritériom režim práva, ktorý je pre posúdenie žalobcom nesporne dôvodne uplatňovaného nároku treba použiť, teda či ide o nárok patriaci do režimu občianskeho práva alebo práva obchodného.
Žalobca i žalovaný sú právnickými osobami zapísanými v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, žalobca v oddiele: Sro, vložka číslo: 1467/P a žalovaný rovnako v oddiele Sro ale vložka číslo 13148/P.
Podľa § 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Niet pochýb o tom, že nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní, vychádza zo záväzkového vzťahu účastníkmi založeného zmluvou číslo XX/XXXX, účastníkmi uzavretou dňa 30.1.2002 a označenou ako „Zmluva o dodávke tepla pre ÚK a teplú úžitkovú vodu“. Vzhľadom na jej predmet uvedený v článku I. vecne ide o kúpnu zmluvu, ktorú vzhľadom na charakter zmluvných strán, t. j. účastníkov konania a skutočnosť, že ňou založený záväzkový vzťah sa týka podnikateľskej činnosti oboch účastníkov konania, je treba posudzovať podľa ustanovení § 409 a násl. Obchodného zákonníka, teda ako obchodnoprávny záväzkový vzťah.
Je nutné prisvedčiť žalovanému, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje, je treba právne posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ide o nárok vyplývajúci zo sni generis záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľmi. Vychádzajúc z už citovaných ustanovení Obchodného zákonníka by tak aj tento nárok bolo potrebné posudzovať podľa režimu obchodného práva, ktoré je kodifikované v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník však neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia a preto žalobcom uplatnený nárok je nutné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení § 451 a násl.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Ani medzi účastníkmi nebolo sporným, že vzhľadom na dohodnutý objem tepla pre rok 2004 žalobca žalovanému zaplatil viac o 182.231,- Sk, t. j. o 6.048,96 EUR. Išlo o plnenie bez právneho dôvodu a tak žalovaný, ktorý bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške získal, je povinný ho vydať žalobcovi, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Skutočnosť, že na bezdôvodné obohatenie bolo nutné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka ešte neznamená, že záväzkový vzťah, pri ktorom k bezdôvodnému obohateniu došlo, t. j. záväzkový vzťah založený zmluvou účastníkov č. XX/XXXX zo dňa 30.1.2002 sa stal vzťahom občiansko-právnym. Tento vzťah svoj obchodno-právny charakter nestratil, z čoho vyplýva na zostávajúcu časť vzťahu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak teda na obchodnoprávny záväzok bola aplikovaná právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku na premlčanie v tomto záväzkovom vzťahu, treba aplikovať Obchodný zákonník. Základom tohto záveru je vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku, resp. všeobecne k predpisom občianskeho práva. Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku je totiž založený na zásade subsidiarity a zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon ruší všeobecný zákon). Ide tu teda o vzťah osobitného (Obchodný zákonník) a všeobecného (Občiansky zákonník). V zmysle uvedeného tak žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou. Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Žalobca o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného sa mohol po prvýkrát objektívne dozvedieť z faktúry žalobcu číslo 20041386 vystavenej dňa 7.3.2005 v rámci ročného zúčtovania dodávky tepla žalobcom, ktorá skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. Aj za predpokladu, že žalovaný v deň vystavenia faktúry, faktúru žalobcovi aj doručil, premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom, t. j. dňom 8.3.2005 a uplynula dňom 8.3.2009. Žalobca svoj nárok však na súde uplatnil žalobou, súdu doručenou dňa 7.3.2008, v dôsledku čoho, námietke premlčania vznesenej žalovaným nemožno prisvedčiť, lebo žalobcov nárok premlčaný nie je.
Súd preto žalovanému uložil povinnosť bezdôvodné obohatenie v sume 6.048,96 EUR žalobcovi vydať.
Žalobca okrem zaplatenie 6.048,96 EUR žiadal uložiť žalovanému aj zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy počnúc od 18.1.2006 do zaplatenia. Na podnet žalovaného však žalobca na pojednávaní prehlásil, že uplatňovanie tejto časti nároku ešte zváži po zistení stanoviska vlastníkov bytov, ktorí sú zároveň vlastníkmi finančných prostriedkov, ktoré má vydať žalovaný s tým, že aby súd rozhodol meritórne o vydaní bezdôvodného obohatenia a rozhodnutie o úrokoch z omeškania, aby vylúčil na samostatné konanie. Súd preto rešpektujúc takto prejavenú vôľu žalobcu ako dominus litis, vec o úroky z omeškania vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie, možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné (§ 202 odsek 3 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku).