Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-180-2012.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/180/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO 35 697 270 proti odporcovi: K. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. D. Č..XXX o zaplatenie sumy 605,76 eura s prísl. takto:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 380,04 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 22,50 eura a to všetko v splátkach po 20 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok v sume 6,87 eura cestou Daňového úradu Bratislava.
V časti o zaplatenie sumy 225,72 eura súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 605,76 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že dňa 2.5.2007 uzavreli zmluvu o pripojení, podľa ktorej odporca využíval jeho telekomunikačné služby a bola mu zapožičaná SIM karta, pričom odporca si riadne neplatil za poskytnuté služby a za obdobie od 16.7.2010 do 16.10.2010 vznikol mu nedoplatok v sume 107,85 eura a okrem toho je odporca podľa zmlúv povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 497,91 eura.
Odporca potvrdil, že má nedoplatok za mobilný telefón, pretože faktúru zabudol zaplatiť v čase, keď bol nezamestnaný a požiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť pohľadávku v splátkach po 20 eur mesačne, keďže aj v súčasnej dobe je nezamestnaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a ostatným spisovým materiálom a zistil, že účastníci dňa 2.5.2007 uzavreli zmluvu o pripojení č.A 3019141 spolu s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 13.3.2009 a na základe dodatku bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón zn.SONY ERICSSON W910i za kúpnu cenu 26,22 eura . V dodatku k zmluve o pripojení v bode 2.5 bola pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnutá zmluvná pokuta v sume 497,91 eura.
Odporca riadne neplatil za telekomunikačné služby od 16.7.2010 do 16.10.2010 a vznikol mu nedoplatok v sume 107,85 eura, pričom navrhovateľ ho písomne vyzval na zaplatenie uvedenej sumy dňa
26.11.2010 a taktiež si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eura podľa dodatku k zmluve o pripojení.
Podľa § 43 ods.1 Zákona č.610/2003 z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadi potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods.2, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods.4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 605,76 eura spolu s úrokom z omeškania je dôvodný iba čiastočne. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o pripojení spolu s dodatkom, na základe ktorej bol odporcovi odpredaný mobilný telefón a odporca na základe uzavretej zmluvy využíval služby navrhovateľa, avšak za tieto riadne neplatil a preto mu za obdobie od 16.7.2010 do 16.10.2010 vznikol nedoplatok vo výške 107,85 eura , ktorý odporca neuhradil ani na základe písomnej výzvy navrhovateľa zo dňa 26.11.2010. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eura s poukazom na dodatok k zmluve o pripojení, v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 497,91 eura. Je nesporné, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 OZ. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je ako z povahy veci vyplýva obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty ako i jej výšky je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, upravenej v I.časti 5.hlavy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia prejednávaných
zmlúv determinovalo spotrebiteľské zmluvy ako kúpne zmluvy, zmluvy o dielo alebo iné odplatné typy zmlúv upravené v 8.časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55 pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou , pretože nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ustanovenie § 53 OZ, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods.2 OZ). Naviac ustanovenie § 54 OZ zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy niet pochýb o tom, že zmluva uzatvorená účastníkmi konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou a tým sa pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv.súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a to i vo vzťahu k dojednaným zmluvným pokutám.
Je nesporné, že pri uzatváraní zmluvy o pripojení a jej dodatku medzi účastníkmi odporcovi bol poskytnutý mobilný telefón za zvýhodnenú cenu, pričom cena mobilného telefónu predstavovala sumu 298,41 eura a odpredaný bol za sumu 26,22 eura. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto závisela od hodnoty telefónu , pričom odporca si mohol mobilný telefón odkúpiť bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie plnenia povinností počas doby viazanosti, resp. si mohol vybrať lacnejší telefón za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená nižšia zmluvná pokuta. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok je zabezpečená individuálnosť dohody a teda podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu a plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody , čo znamená , že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody jej uplatnenie je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody.
Keďže navrhovateľ pred prvým pojednávaním zobral návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 225,72 eura, tak súd podľa § 96 ods.1,3 OSP v tejto časti konanie zastavil a navrhovateľovi priznal iba časť zmluvnej pokuty vo výške 272,19 eura a taktiež sumu 107,85 eura za neuhradené faktúry , čo spolu predstavuje sumu 380,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.12.2010 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , nakoľko odporca sa dostal do omeškania s úhradou faktúr, keďže nereagoval na výzvu navrhovateľa zo dňa 26.11.2010 a preto je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania.
Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok v sume 6,87 eura podľa § 11 ods.3,4 Zákona č.71/1992 Zb. , pretože po späťvzatí návrhu predstavoval súdny poplatok sumu 22,50 eura a navrhovateľ zaplatil sumu 36 eur a teda rozdiel je 13,50 eura, ktorý sa vracia navrhovateľovi krátený o sumu 6,63 eura.
Podľa § 160 ods.1 OSP súd povolil odporcovi zaplatiť pohľadávku spolu s náhradou trov konania v splátkach po 20 eur mesačne, keďže odporca je bez zamestnania a nebol by schopný pohľadávku zaplatiť v hotovosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 22,50 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .