Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13P-59-2012.pdf
PDF · 69.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa S. H., F.. XX.X.XXXX, T. R., F. P. XX/XX, proti odporcom X/ D. H., F.. XX.X.XXXX, T. H., Š. XXXX/XX a 2/ I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. H., Š. XXXX/XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 20.4.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na jeho výživu po 60,-- eur mesačne. Uviedol, že od novembra 2011 býva u svojej krstnej vo R.. Uviedol, že sa chcel osamostatniť a tiež sa informoval o možnostiach sociálneho štipendia, na základe čoho sa potom prihlásil na trvalý pobyt v Obci R.. Navrhovateľ uviedol, že rodičia mu dávali vreckové cca 30,-- eur týždenne a okrem toho mu platili internát. Keď potreboval viac peňazí, tak mu ich rodičia dali. Viac peňazí od rodičov ani nepožadoval a snažil sa brigádnicky zamestnať.
Odporca v 1. rade súhlasil s určením výživného. Uviedol, že zrejme keby navrhovateľ nepotreboval návrh kvôli štipendiu, tak by ho nepodával. Potvrdil, že navrhovateľovi s manželkou dávali zhruba 120,-- eur mesačne, prípadne koľko potreboval a okrem toho mu platili internát.
Odporkyňa v 2. rade taktiež súhlasila s návrhom a potvrdila skutočnosti uvádzané odporcom v 1. rade.
Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu potvrdenia o pobyte, potvrdenia o návšteve školy, dokladu o výdavkoch v súvislosti so štúdiom, opisov mzdových listov odporcov v 1. a 2. rade, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je synom odporcov v 1. a v 2. rade. Je študentom I. ročníka Q. K. R. P., J. M.. Za internát platí 54,-- eur mesačne. Má výdavky na cestovné v sume 2,64 eur za jednu cestu z H. do P.. V súčasnosti je prihlásený na trvalý pobyt v Obci R.. Odporca v 1. rade dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 413,56 eur, odporkyňa v 2. rade dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 401,77 eur.
Podľa § 62, ods. 1, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia výživného zo strany odporcov v 1. a 2. rade. V konaní bolo preukázané, že odporca študuje na vysokej škole, a teda nesporne vyživovacia povinnosť odporcov v 1. a 2. rade, ako rodičov, voči navrhovateľovi stále trvá. Podľa názoru súdu však určenie výživného zo strany rodičov je dôvodné v prípadoch, keď si rodičia svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplnia. Dôvodom pre určenie výživného nemôže byť iba tá skutočnosť, že plnoleté dieťa je prihlásené na prechodný pobyt na inej adrese ako bývajú jeho rodičia, ale súd musí skúmať, či zo strany rodičov dochádza k riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti, alebo nie. V prípade navrhovateľa súd považoval podaný návrh za účelový a nedôvodný. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že k prihláseniu na trvalý pobyt vo R. sa rozhodol najmä z dôvodov, že si chcel uplatňovať sociálne štipendium. Z vyjadrenia odporcov, ktoré potvrdil aj navrhovateľ, vyplýva, že od začiatku školského roka mu riadne platia internát a prispievajú mu na stravu aj na ďalšie výdavky sumou cca 30,-- eur týždenne a v prípade potreby mu hradia aj ďalšie výdavky, teda na úhradu výdavkov navrhovateľa prispievajú vo väčšom rozsahu ako požaduje navrhovateľ určiť výživné v tomto konaní. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade si riadne plnia vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, uhrádzajú všetky výdavky na zabezpečovanie jeho potrieb, preto súd nepovažoval za dôvodné určiť výživné zo strany odporcov v 1. a 2. rade a návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporcovia v 1. a 2. rade, ako úspešní účastníci konania, náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.