Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-442-2008.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-5Er/442/2008
Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému O., pre vymoženie pohľadávky vo výške 871,01 Eur s príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. Ex 358/08 takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 16 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava doručil dňa 25. 02. 2008 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol dňa 15. 05. 2008 spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného JUDr. Martina Máčaja, advokáta. Exekučný súd vydal dňa 19. 05. 2008 poverenie pod č. 5610-009945, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.: SR 6473/07 zo dňa 18. 09. 2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 29. 10. 2007 a vykonateľným dňa 01. 11. 2007.
Uznesením Okresného súdu zo dňa 03. 06. 2011, č. k. 5Er/442/2008-31 vydaným súdnym úradníkom súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k povinnosti nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 16 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 09. 06. 2011. Oprávnený podal dňa 23. 06. 2011 cez poštu Bratislava proti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolaním sa domáhal zrušenia uznesenia. Sudca odvolaniu oprávneného dňa 15. 08. 2011 vyhovieť nemienil. Vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní oprávneného. Krajský súd v Banskej Bystrici vec vrátil dňa 26. 10. 2011 súdu 1. stupňa ako vec nedôvodne predloženú.
Podľa § 374 ods. 3 veta 3 O. s. p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanoví tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 zákon č. 233/1995 Z. z.) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadení výkon rozhodcovského rozsudku konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie ktorej je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založení inštitút neprijateľnej zmluvnej pokuty, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS v nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá Zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 01. 04. 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktu s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna, tam kde existuje iné základné pravidlo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď. Nález Ústavného súdu Českej republiky I US 342/09 zo dňa 15. 06. 2009.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasledujúcich ustanoveniach.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený) niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spolu so štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým veľkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom (dokonca s uvedením konkrétnych osôb rozhodcov) zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Subjektívne nearbitrálnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01. 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZoRK.
Keďže podaním odvolania oprávneným proti rozhodnutiu vydanému súdnym úradníkom, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia zo dňa 03. 06. 2011 č. k. 5Er/442/2008-31 v celom rozsahu a vzniku povinnosti sudcu opätovne vo veci rozhodnúť, sudca týmto uznesením vo veci rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkom a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 , 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 16 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 citovanej vyhlášky paušálnu odmenu vo výške 13,28 Eur + 20% DPH 2,66 Eur, t. j. účelne vynaložené trovy exekúcie celkovo vo výške 16 Eur.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, preto potom súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.2 O. s. p.).