Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-6-2009.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/6/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľky : E. Š., bytom H. Č.. XX, L., zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šala, proti odporcovi v 1.rade : J. D., bytom M. na F. Č.. XX, L. a odporkyni v 2. rade : F. D., bytom M. na F. Č.. XX, L., obaja zastúpení Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 51, Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva takto
rozhodol:
Súd návrh v celosti zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.685,86 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 786,86 eur, k rukám právneho zástupcu odporcov Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 51, v zastúpení JUDr. Jozefa Klimka, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 7C/151/2006 - 172 zo dňa 5. 5. 2008 súd vylúčil na samostatné konanie návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane príslušenstva pohľadávky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 5. 2008.
Odporcovia s návrhom na úhradu zmluvných pokút a príslušenstva pohľadávky nesúhlasili žiadali konanie vo veci zamietnuť.
Rozhodnutím č.k. 7C/6/2009 - 174 zo dňa 4. 10. 2010 súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne nerozdielne zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu vyčíslenú celkom vo výške 11.283,02 eur a úrok z omeškania vyčíslený celkom vo výške 3.708,80 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo v priebehu roku 2005 k uzavretiu celkom štyroch zmluvu o pôžičke, ktorými bolo dojednané aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy v prípade omeškania odporcov ako dlžníkov s platením pôžičiek. Súd mal za preukázané, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňazí medzi navrhovateľkou a dlžníkmi, došlo k riadnemu uzavretiu zmlúv o pôžičkách, ku vráteniu požičaných súm došlo zo strany odporcov s omeškaním a preto návrhu na zaplatenie zmluvných pokút ako aj úroku z omeškania vyhovel. Súd sa nestotožnil s obranou odporcov, že v predmetnom vzťahu nešlo o pôžičky, ale zálohy z kúpnej ceny nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov, o kúpu časti ktorej mala navrhovateľka záujem a teda išlo o právne úkony zastierajúce iné právne úkony. Odporcovia svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázali a neuniesli tak dôkazné bremeno v spore.
Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2011 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zároveň uviedol, že z dosiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci okrem zmlúv o pôžičkách uzavreli dňa 4. 8.2006 zmluvu, obsahom, ktorej bola dohoda účastníkov, že k pôvodne dohodnutej nadstavbe domu vo vlastníctve odporcov nedôjde, boli dohodnuté tri alternatívne riešenia podľa výberu navrhovateľky a jej manžela, ako aj úplná cena jednotlivých alternatív a splatnosť kúpnej ceny, ktorá podľa tejto dohody zahŕňala aj sumu všetkých doposiaľ poskytnutých pôžičiek medzi účastníkmi, rovnako bolo dojednané, že v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich zo zmluvy sú vlastníci domu, odporcovia oprávnený jednostranne od zmluvy odstúpiť, s povinnosťou vrátenia istín z pôžičiek, bez ďalšieho. K takémuto odstúpeniu zo strany odporcov došlo listom zo dňa 27.9.2006, podľa názoru odvolacieho súdu úmysel navrhovateľky, ktorý vyplýva z obsahu jej výpovede, však svedčí o inom, ako o riadom vrátení požičanej sumy. Navrhovateľka uvádzala, že prvou požičanou sumou istila svoj záujem o kúpu časti nehnuteľnosti odporcov, ďalšie pôžičky odporcom poskytla napriek tomu, že skôr splatné pôžičky odporcami vrátené neboli s tým, že v prípade zlegalizovania stavby, jej odporcovia pôžičky vrátia. Konanie navrhovateľky v čase uzavierania zmluvu o pôžičkách je v rozpore s prejavom jej vôle v písomných zmluvách o pôžičkách, keď úmyslom navrhovateľky bola kúpa časti nehnuteľnosti odporcov, nie pôžička peňazí s krátkou dobou splatnosti. Táto okolnosť spochybňuje skutočnú vážnosť vôle navrhovateľky pri uzatváraní právnych úkonov a svedčí skôr v prospech pravdivosti tvrdení odporcov v priebehu konania ohľadom nezhody vôle konajúcich subjektov s prejavom vôle v písomných právnych úkonoch a teda aj v smere absolútnej neplatnosti takýchto právnych úkonov. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnú vôľu osôb v predmetnom právnom vzťahu vyjadruje obsah zmluvy zo dňa 4. 8. 2006, kde poskytnuté finančné prostriedky sú oboma stranami zmluvy považované za preddavky kúpnej ceny v budúcnosti majúcej sa uzavrieť kúpnej zmluvy. Avšak aj za predpokladu platnosti zmlúv o pôžičkách by bolo potrebné posúdiť túto zmluvu ako dohodu uzavretú v zmysle § 570 ods. 12 Občianskeho zákonníka keď z nej jednoznačne vyplýva vôľa strán nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom, pričom nový záväzok odporcov predstavuje výlučne povinnosť vrátenia istín z pôžičiek bez ďalšieho.
Súd sa oboznámil s obsahom z predložených listinných dôkazov a to zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2005, obsahom spisu tunajšieho súdu 7C/151/2006, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav.
Dňa 25. 2. 2005 bola uzatvorená zmluva o pôžičke predmetom, ktorej bol záväzok navrhovateľky poskytnúť odporcom sumu vo výške 1.250.000 Sk. Dňa 22.8.2005 účastníci konania uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľky poskytnúť odporcom sumu 500.000 Sk. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej pokute v prípade, že dlžník požičanú sumu nevráti v termíne podľa zmluvy. Dňa 11.10.2005 bola uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 200.000 Sk a opäť bola dojednaná zmluvná pokuta za porušenie povinnosti vrátiť požičanú sumu včas. Dňa 17.6.2005 bola uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 150.000,- Sk a obsahovala aj dohodu o zmluvnej pokute.
Dňa 4.8.2006 účastníci konania uzatvorili zmluvu predmetom ktorej bolo Dojednanie o nadstavbe domu, čím by mala vzniknúť 1 nová bytová jednotka vybudovaná na 2. a 3. nadzemnom podlaží domu. Účastníci zmluvy si zároveň dohodli 3 rôzne alternatívy prípadne že sa pôvodný zámer a to vybudovanie bytovej jednotky neuskutoční. Obsahom tejto dohody bola aj dojednanie pohľadom istiny a úrokov z pôžičiek podľa zmlúv zo dňa 25. 2. 2005, 17. 6. 2005, 22. 8. 2005 a 11. 10. 2005.
Listom zo dňa 27. 9. 2006 odporcovia odstúpili od zmluvy zo dňa 4. 8. 2006.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla že do kontaktu s odporcom sa dostala na základe inzerátu odporca ponúkal na predaj časť rodinného domu. Bola na ohliadke nehnuteľnosti spolu s manželom, prejavili záujem o kúpu časti tejto nehnuteľnosti, avšak išlo o čiernu stavbu a preto od zmluvy odstúpili po nejakom čase telefonoval odporca a, keďže mali záujem o nehnuteľnosť odporca potreboval peniaze a preto mu požičali finančný obnos a uzatvorili zmluvy o pôžičkách odporca však nie zlegalizoval čiernu stavbu urobil to až pred podaním návrhu na súd. Odporca nebol ochotný vrátiť požičané peniaze
ani uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji časti rodinného domu navrhovateľka uviedla, že peniaze titulom pôžičky, poskytli odporcovi preto, lebo mali záujem o kúpu nehnuteľnosti.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru sa jedná o simulované právne úkony. S navrhovateľkou sa zoznámil prostredníctvom realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorej spolu s manželkou inzerovali predaji rozostavaného bytu nachádzajúceho sa ich rodinnom dome. Navrhovateľka vykonala ohliadku, povedala, že má záujem, následne zložila v realitnej kancelárii zálohu vo výške 70 až 80.000 Sk. Po jednom týždni ich kontaktovala a navrhla, aby obchod uzavreli bez účasti realitnej kancelárie, aby ušetrila finančné prostriedky. Dohodli sa, že navrhovateľka nechá vypracovať zmluvu o budúcej zmluve a keď dňa 25. 2. 2005 prišiel do kancelárie vtedajšieho právneho zástupcu navrhovateľky, bola mu predložená zmluva o pôžičke. Nakoľko mal už zloženú zálohu v inej realitnej kancelárii a navrhovateľka vedela, že by záloha prepadla, bol nútený podpísať nie zmluvu o budúcej zmluva, ale zmluvu pôžičke. Táto zmluva o pôžičke mala slúžiť ako záloha na budúcu zmluvu, čo podľa neho osvedčuje aj dodatok spísaný k tejto zmluve. Navrhovateľka si sama chcela dať vypracovať projekt na výstavbu bytu, povykonávali sa viaceré úpravy, ktoré financovala navrhovateľka, všetky boli formulované ako pôžička. Následne uzatvorili zmluvu zo dňa 4. 8. 2006 a táto zmluva podľa názoru odporcu preukazuje skutočný úmysel navrhovateľky, že od počiatku nemala záujem požičiavať peniaze, ale mala záujem o kúpu nehnuteľnosti. V zmysle tejto zmluvy bolo dohodnuté, že navrhovateľka s manželom uzatvoria zmluvu o nadstavbe a vyplatia zvyšok kúpnej ceny, k čomu však nedošlo. Navrhovateľka žiadala odpredanie nie bytu, ale jednej tretiny nehnuteľnosti odporcov, ktorá pozostávala nielen z domu, ale aj pozemkov, s čím sa nedalo súhlasiť. Preto odporca chcel vrátiť peniaze, ktoré však navrhovateľka odmietla prevziať a preto sumu 1.250.000 Sk zložil do notárskej úschovy.
Podľa ustanovenia § 34 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne ; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým právom.
Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patrila aj simulované právne úkony.
Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov. Ak má byť určitým právnym úkonom (simulovaným) urobený zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný, z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takom prípade platí zastieraný právny úkon, pokiaľ sa tiež neprieči zákonu, alebo nie ej neplatný z iného dôvodu.
V prejednávanom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke, len predstierali vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, v skutočnosti, ich úmysle smeroval ku kúpe nehnuteľností vo vlastníctve odporcov. Sama navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze odporcom poskytla preto, lebo mala záujem o kúpu nehnuteľností. Jej úmysel je zjavný aj z jej výpovede k konaní vedenom pod sp.zn. 7C/151/2006, kde uviedla, že prvú požičanou sumou istila svoj záujem o kúpu časti nehnuteľnosti odporcov, ďalšie pôžičky odporcom poskytla napriek tomu, že skôr požičané pôžičky vrátené neboli a v prípade nezlegalizovania stavby jej odporcovia pôžičky vrátia. Tak ako už uviedol Krajský súd v Bratislave, z uvedeného rovnako vyplýva, že v prípade pokračovania stavby, respektíve plnenia skorších dojednaním, nebolo úmyslom navrhovateľky požadovať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, čo nakoniec potvrdzuje aj obsah zmluvných dojednaní v zmluve zo dňa 4. augusta 2006. Konanie navrhovateľky v čase uzavierania
zmlúv o pôžičkách je tak v rozpore s prejavom jej vôle v písomných zmluvách, úmyslom navrhovateľky v momente robenia právneho úkonu bola kúpa časti nehnuteľnosti odporcov a nie pôžička peňazí s krátkou dobou splatnosti.
Keďže predmetné zmluvy o pôžičke neboli urobené vážne, absentoval v nich jeden prvok vôle a to vážnosť vôle, súd tieto zmluvy vyhodnotil ako simulované právne úkony, ktoré sú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Obaja účastníci konania neuzavreli zmluvy o pôžičke vážne, dôsledkom čoho je ich absolútna neplatnosť.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho, priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na absolútny neplatný právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, jeho neplatnosť nastáva zo zákona už v čase jeho urobenia.
Súd na absolútnu neplatnosť prihliada a vyvodzuje z nej dôsledky z úradnej povinnosti.
Zmluvná pokuta čo do vzniku a trvania v zásade závisí od existencie zabezpečovaného vzťahu, má akcesoricky charakter. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku. Ak nevznikne hlavný záväzok, nemôže nastať ani porušenie povinností, ktorá je obsahom hlavného záväzku a preto nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) si preto navrhovateľka nemôže uplatňovať dojednanú zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal úspešným odporcom náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 899 eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej pomoci (hodnota istiny-14.991,82 eur) :
1. prevzatie zastúpenia, á 320,34 eur, režijný paušál 7,21 eur,
2. účasť na pojednávaní dňa 5.5.2010, á 320,34 eur, režijný paušál 7,21 eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 23.6.2010, á 320,34 eur, režijný paušál 7,21 eur,
4. písomné podanie odvolania, á 320,34 eur, režijný paušál 7,41 eur,
5. účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012, á 320,34 eur, režijný paušál 7,41 eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 786,86 eur a trovy konania predstavujú čiastku 1.685,86 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.