Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-6S-130-2022.pdf
PDF · 78.02 KB
Case nature
Subarea
KE-6S/130/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: CTR Letná s.r.o., Štúrova 27, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 53 470 974, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2022/037288-004 zo dňa 03.10.2022, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny súd v prvom rade uvádza, že s účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.3 písm.c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a teda na konanie v predmetnej veci je príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
2. Správnou žalobou zo dňa 12.12.2022, doručenou správnemu súdu dňa 13.12.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2022/037288-004 zo dňa 03.10.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) vrátane rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto č. MK/A/2022/11389-11/I/KRA zo dňa 17.06.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznanie odkladného účinku správnej žaloby a náhrady trov konania v celom rozsahu.
3. Dňa 04.10.2023 bolo správnemu súdu doručené podanie od žalobcu, ktorým vzal správnu žalobu zo dňa 12.12.2022 v celom rozsahu späť. Predmetným podaním zároveň navrhol správnemu súdu konanie zastaviť, nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania a rozhodnúť o vrátení kráteného súdneho poplatku.
4. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 99 písm.a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
6. Vzhľadom na vyššie uvedený dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného späť skôr ako správny súd vo veci rozhodol, bol tým splnený zákonný dôvod pre zastavenie konania, a preto súd podľa § 99 písm.a) SSP konanie zastavil.
7. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
8. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods.1 písm.d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
9. Podľa § 170 písm.b) SSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
10. Podľa § 171 ods.1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. Podľa § 175 ods.1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Nakoľko došlo k zastaveniu konania, správny súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami SSP rozhodoval aj o nároku účastníkov na náhradu trov konania.
13. V prípade zastavenia konania platí všeobecná zásada upravená v § 170 písm.b) SSP, v zmysle ktorej nemá žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však platí výnimka upravená v § 171 SSP.
14. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím správneho súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napr. ako v danom prípade späťvzatím žaloby. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre
15. V nadväznosti na uvedené správny súd o trovách konania rozhodol tak, že v súlade s § 170 písm.b) SSP nepriznal žalobcovi ani žalovanému nárok na náhradu trov konania.
16. Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka konania, ten má podľa § 169 SSP nárok na náhradu len tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. Zo spisového materiálu vyplýva, že ďalší účastník (bez predošlého vyzvania) doručil osobne na správny súd dňa 02.03.2023 vyjadrenie k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Následne na základe výzvy súdu zo dňa 06.04.2023, doručenej do elektronickej schránky ďalšieho účastníka dňa 03.05.2023, doručil ďalší účastník prostredníctvom poštovej prepravy dňa 24.05.2023 vyjadrenie k správnej žalobe, v rámci ktorého uviedol, že správna žaloba je nedôvodná a žiadal správny súd o jej zamietnutie.
17. Správny súd má za to, že ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne účelné vynaložené trovy konania v zmysle § 163 SSP v spojení s § 169 SSP, na úhradu ktorých by zaviazal neúspešného účastníka konania, nakoľko bol ďalší účastník vyzvaný súdom len na jeden úkon, a to predloženie
vyjadrenia k správnej žalobe, ktorý vykonal jednak bez právneho zástupcu - advokáta, a jednak vyjadrenie bolo doručené správnemu súdu prostredníctvom poštovej prepravy. Ďalší účastník je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, ktorej v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“) bola zriadená a najneskôr s účinnosťou od 01.07.2018 bola aktivovaná elektronická schránka za účelom elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci, ktorej cieľom je zrýchlenie a zjednodušenie komunikácie a zároveň aj zníženie nákladov za jednotlivé úkony. Kým zákon o e-Governmente ukladá orgánom verejnej moci povinnosť komunikovať elektronicky (§17 ods.1 zákona o e-Governmente), osoby, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dáva oprávnenie na elektronickú komunikáciu pri svojich podaniach (§17 ods.3 zákona o e-Governmente). Ďalší účastník však doručil svoje podanie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, čím konal v rozpore s účelom elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci, a preto súd nepovažoval jeho náklady poštovej prepravy za podané vyjadrenie za účelne vynaložené, keďže mal možnosť podať svoje vyjadrenie aj elektronicky. Nad rámec uvedeného správny súd dopĺňa, že ďalší účastník konania v rámci svojho vyjadrenia ani nežiadal o priznanie nároku na náhradu trov za podané vyjadrenie. Keďže správny súd nemal preukázané žiadne účelne vynaložené trovy konania zo strany ďalšieho účastníka, správny súd preto ani jemu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP). a) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: b) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), d) je žalovaným Centrum právnej pomoci ( § 449 ods.1, 2 SSP ).