Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/61/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov: 1/ E.. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX A., A. XX/X/X, štátny občan Rakúskej republiky, 2/ X.. A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX A., A. XX/X/X, štátna občianka Rakúskej republiky, proti odporcovi: E.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D.S. X, štátne občianstvo SR, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX na postavenom na parcele č. XXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXX vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Senec, okres Senec, obec M., katastrálne územie M.. Návrh odôvodnili tým, že s odporcom dňa 02.05.2004 uzatvorili zmluvu o pôžičke, v ktorej si dohodli, že odporca ručí za splatenie pôžičky domom na D. Y. zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, obec M.. Nakoľko odporca ani po dodatočne predĺženej lehote splatnosti pôžičku nesplatil podali návrh na súd.

Súd vec prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky dňa 04.07.2012 o 8:30 h z dôvodu choroby a požiadal, aby mu nový termín pojednávania bol doručený písomne. Z obsahu takého podania možno uzavrieť, že odporca požiadal o odročenie pojednávania. V zmysle žiadosť o odročenie neobsahovala deň kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu odporcu, pre ktorý nedostatok nebolo možné posúdiť včasnosť ospravedlnenia ani lekárske potvrdenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o pôžičke, listu odporcu z 06.05.2008, listu navrhovateľov odporcovi z 09.05.2008, listu vlastníctva č. XXX, pokladničného dokladu, výsluchom účastníkov a svedkyne L. N. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľ 1/ na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou uzavreli s odporcom uzavreli dňa 02.05.2004 zmluvu o pôžičke, v ktorej odporca ako dlžník ručil za splatenie pôžičky rodinným domom nachádzajúcim sa na D. X v M., postavenom na par. č. XXX/X, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č. XXX. Nakoľko odporca ani po dodatočne upravenej lehote splatnosti pôžičky túto mne a mojej manželke ako veriteľom nezaplatil, domáhal sa určenia, že je spolu s manželkou vlastníkom uvedeného rodinného domu.

Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že chce dom alebo peniaze, ktoré spoločne s jej manželom požičala odporcovi. Bolo to na základe ústnej dohody a peniaze boli vyplatené odporcovi osobne v sume 60.000,- €.

Odporca na pojednávaní uviedol, že zmluvu s navrhovateľmi uzavrel výlučne sám, nakoľko bola uzatváraná v rodinnom kruhu. Aj napriek tomu, že si v čase uzavretia zmluvy bol vedomý, že bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý v zmluve o pôžičke uviedol ako záloh, je aj jeho vtedy ešte manželka L. N.. Mal však za to, že rodinný dom bol kedysi jeho rodičov a preto s ním disponoval ako s vlastným. To, že s týmto domom disponoval sám bolo len preto, že jeho bývalá manželka bola na LV zapísaná podvodom. Aktuálna výška pôžičky je 66.000,- €, nakoľko na navrhovateľom previedol vlastnícke právo k rodinnému domu, o ktorého hodnotu sa z pôvodnej sumy 2.750.000,- Sk dlžná suma znížila na sumu 66.000,- €.

Svedkyňa L. N. na pojednávaní uviedla, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľmi a jej bývalým manželom bola fiktívna, v čase uzavretia zmluvy bola bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorého vlastnícke právo žiadajú určiť navrhovatelia, preto cítila byť obídená. Rozvedení s manželom boli až v roku 2005, následne podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava III. V tomto konaní žiadam, aby tento rodinný dom bol vyporiadaný medzi bývalými manželmi, nejde tu iba o jej záujem a bývalého manžela, ale aj o investície našich detí do tohto rodinného domu. Až v tomto konaní sa dozvedela, že na LV č. XXX sú ako vlastníci rodinného domu evidovaní navrhovatelia 1/ a 2/.

Navrhovatelia 1/ a 2/ ako veritelia uzatvorili s odporcom ako dlžníkom dňa 02.05.2004 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytli veritelia dlžníkovi sumu 2.500.000,- Sk. Zmluvné strany si dohodli úročenie vo výške 2,5 % ročne z dlžnej sumy a lehotu splatnosti 03.05.2008. Dlžník ručil za splatenie pôžičky rodinným domom súpisné číslo XXX na adrese D. X, M., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX.

Odporca listom dňa 06.05.2008 požiadal navrhovateľov o predĺženie splatnosti pôžičky do 03.05.2009.

Navrhovatelia listom z 09.05.2008 odporcovi oznámili, že lehotu splatnosti mu môžu predĺžiť do 31.05.2008.

Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec, okres Senec, obec M., katastrálne územie M. vyplýva, že rodinný dom súpisné číslo č. XXX postavený na parcele č. XXX/X je v bezpodielovom vlastníctva E.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX a L. N., nar. XX.XX.XXXX

Navrhovatelia návrhom vo veci samej nežiadali plnenie, ale žiadali určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie.

Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1985 sp. zn. , z 26. augusta 1993 sp. zn. , z 24. marca 1997 sp. zn. ), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku [podľa (ďalej len „“) OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia]. Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2002, sp. zn. ). Iné je, že ustanovenie

sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viažu na určitý okamih.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

Podľa katastrálneho zákona (ďalej len „“), záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter (R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú.

, upravila znenie (s účinnosťou od 15.10.2008), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

V nadväznosti na túto legislatívnu zmenu bol doplnený

o ustanovenie § 159a, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Zistenie, že právo k príslušnej nehnuteľnosti súčasne prináleží aj inému vlastníkovi L. N., pretože nehnuteľnosť je evidovaná v katastri nehnuteľností v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov a L. N. nebola účastníkom tohto konania, znamená, že rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva by nebol pre ňu záväzný a nebolo by možné ho zapísať do katastra nehnuteľností. Inak povedané, v žaloba o určenie vlastníckeho práva musí vždy smerovať voči v katastri evidovaným vlastníkom.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu.

Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.