Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/199/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, Žilina, IČO: 47 480 271, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101545851/2022, 101545719/2022, 101545667/2022, 101545267/2022, 101544434/2022, 101545598/2022, 101545160/2022, 101545463/2022, 101545043/2022, 101545384/2022, 101544904/2022, 101544733/2022, všetky zo dňa 24. mája 2022, takto

rozhodol:

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu – žalobcu, kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,DPH“) za zdaňovacie obdobia (kalendárne mesiace) január až december 2016, z ktorej bol vyhotovený Protokol č. 100318260/2019 zo dňa 28. januára 2019. Po ukončení daňovej kontroly bol vo vyrubovacom konaní daňovému subjektu samostatnými rozhodnutiami správcu dane (potvrdenými odvolacím orgánom – Finančným riaditeľstvom SR) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2016.

2. Pretože vyrubený rozdiel dane bol uhradený po stanovenej lehote (oneskorene), Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie rozdielu DPH, ktoré boli v odvolacom konaní potvrdené žalovaným rozhodnutím:

1/ č. 101545851/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúcim rozhodnutie správcu dane č. 100328434/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie január 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 652,60 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 14 452,91 eura za zdaňovacie obdobie január 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102441492/2019 zo dňa 25. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100551186/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102441492/2019 zo dňa 25. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej

hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020. Časť rozdielu dane v sume 4 697,08 eura žalobca uhradil v lehote splatnosti preúčtovaním z preplatkov na dani zo závislej činnosti a na dani z motorových vozidiel, časť rozdielu dane v sume 7 543,16 eura bola uhradená oneskorene dňa 1. júla 2020 preúčtovaním preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019 a zostávajúca časť rozdielu dane vo výške 2 212,67 eura bola zaplatená oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie január 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe časti rozdielu dane vo výške 7 543,16 eura došlo dňa 1. júla 2020 a k platbe časti rozdielu dane vo výške 2 212,67 eura došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní pri prvej platbe 104 dní a pri druhej platbe 365 dní.

2/ č. 101545719/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúcim rozhodnutie správcu dane č. 100328437/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie február 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2 179,60 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 14 562,31 eura za zdaňovacie obdobie február 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102441570/2019 zo dňa 25. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542514/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102441570/2019 zo dňa 25. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie február 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 14 562,31 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2 179,60 eura.

3/ č. 101545667/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328450/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie marec 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 128,20 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 899,62 eura za zdaňovacie obdobie marec 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102454242/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542514/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102454242/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie marec 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t.j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 20 899,62 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 128,20 eura.

4/ č. 101545267/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328454/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2 863,80 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 19 133,13 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102454562/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542620/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102454562/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie apríl 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 19 133,13 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2 863,80 eura.

5/ č. 101544434/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328464/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie máj 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2 804,30 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 18 735,87 eura za zdaňovacie obdobie máj 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102454672/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100550947/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102454672/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za

zdaňovacie obdobie máj 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 18 735,87 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2 804,30 eura.

6/ č. 101545598/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328466/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie jún 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2 565,10 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 17 137,86 eura za zdaňovacie obdobie jún 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102454774/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100551120/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102454774/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (pre úplnosť správny súd uvádza, že vo výroku Finančné riaditeľstvo uviedlo nesprávnu sumu úroku z omeškania vo výške 652,60 eura, hoci v odôvodnení rozhodnutia uvádzajú správnu sumu vo výške 2 565,10 eura tak ako je uvedené v rozhodnutí správcu dane). Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie jún 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t.j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 17 137,86 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2 565,10 eura.

7/ č. 101545160/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328469/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie júl 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2 624,40 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 17 533,85 eura za zdaňovacie obdobie júl 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102454897/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100550782/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102454897/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie júl 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 17 533,85 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2 624,40 eura.

8/ č. 101545463/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328481/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie august 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 294,80 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 22 012,81 eura za zdaňovacie obdobie august 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102455004/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100551042/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102455004/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie august 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 22 012,81 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 294,80 eura.

9/ č. 101545043/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328483/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie september 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 286,80 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 21 959,63 eura za zdaňovacie obdobie september 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102455145/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Rozhodnutie správcu dane č. 102455145/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo žalobcovi doručené dňa 4. novembra 2019. Žalobca dňa 2. decembra 2019 podal proti rozhodnutiu č. 102455145/2019 zo dňa 29. októbra 2019 odvolanie a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100550672/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102455145/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie

obdobie september 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 21 959,63 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 286,80 eura.

10/ č. 101545384/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328486/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie október 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 298,90 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 22 040,38 eura za zdaňovacie obdobie október 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102455257/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542566/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102455257/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie október 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t. j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 22 040,38 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 298,90 eura.

11/ č. 101544904/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328487/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie november 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 608,60 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 24 109,78 eura za zdaňovacie obdobie november 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102455378/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542663/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102455378/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie november 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t.j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 24 109,78 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 608,60 eura.

12/ č. 101544733/2022 (sp. zn. ) potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 100328504/2022 zo dňa 18. februára 2022 (zdaňovacie obdobie december 2016), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3 915,30 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 26 158,57 eura za zdaňovacie obdobie december 2016, vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 102455504/2019 zo dňa 29. októbra 2019. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100542703/2020 zo dňa 26. februára 2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102455504/2019 zo dňa 29. októbra 2019 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty nadobudlo právoplatnosť dňa 4. marca 2020 a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel v lehote do 19. marca 2020, rozdiel žalobca uhradil oneskorene dňa 19. marca 2021. Dňom splatnosti dane za zdaňovacie obdobie december 2016 bol deň 19. marca 2020, k platbe došlo dňa 19. marca 2021, t.j. daňový subjekt bol v omeškaní 365 dní a dlžná suma dane predstavovala 26 158,57 eura, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 3 915,30 eura (ďalej spolu „ napadnuté rozhodnutia“).

3. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že daňový subjekt v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal, že podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyrubení dane za zdaňovacie obdobia roku 2016, pričom napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné a nesprávne z dôvodu, že k zastaveniu konania (konaní) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (rozhodnutí) o vyrubení dane, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania, nedošlo jeho vinou, ale pre nečinnosť tretej osoby. K tomu žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na vydanie rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania. V prípade, že bude novým právoplatným rozhodnutím daň alebo rozdiel dane upravený, správca dane bude postupovať v súlade s ustanovením § 156 ods. 7 Daňového poriadku. Rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane neboli zrušené, preto ich žalovaný považoval za zákonný titul na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v zmysle zákona (Daňového poriadku) a žalovaný nezistil rozdiel pri výpočte vyrubeného úroku z omeškania.

Správne žaloby

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správne žaloby, ktorými sa domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami za nesprávne preto, že nesprávne boli už rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia roku 2016. Uviedol, že verí, že v rámci využitia dostupných právnych prostriedkov zvráti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia roku 2016, v dôsledku čoho by následne stratili opodstatnenie aj napadnuté rozhodnutia.

Vyjadrenia žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám navrhol, aby správny súd žaloby žalobcu zamietol ako neopodstatnené. Uviedol, že žalobca je ako daňový subjekt registrovaný na dani z pridanej hodnoty od 7. januára 2014 a jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Opísal priebeh administratívneho (daňového) konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že žalobca v žalobe uviedol jedinú žalobnú námietku, a to, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne, pretože nesprávnymi sú už rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za príslušné časové obdobie ako podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Žalobca však v podanej správnej žalobe neuviedol, v čom konkrétne vidí nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Podanie správnej žaloby o preskúmania zákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane neprestavuje zákonnú prekážku pre vyrubenie úroku z omeškania. Podkladom napadnutých rozhodnutí boli rozhodnutia o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roka 2016, ktoré neboli správnym súdom zrušené ako nezákonné a zostávajú zákonným titulom na vyrubenie úroku z omeškania.

6. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniam žalovaného.

Konanie pred správnym súdom

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd samostatnými uzneseniami (samostatné uznesenie v každom z konaní sp. zn. , , , , , , , , , , , ) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právoplatne zamietol.

8. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , , , , , , , , , , , vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , , , , , , , , , , , .

9. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -223 zo dňa 13. júna 2024 v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn.: , , , , , , , , , , , , s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. .

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 15. augusta 2024. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na základe výslovnej žiadosti žalobcu. Žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávania nedostavil, predvolanie mu bolo doručené riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok ( ) správny súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozhodnutia nebol prítomný žiadny účastník konania, ani verejnosť, bol rozsudok vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu ( ).

11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v podaných správnych žalobách v súlade s a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné.

12. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného za jednotlivé zdaňovacie obdobia (kalendárne mesiace) roku 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

13. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 24. mája 2022 (ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí) (ďalej len „Daňový poriadok“) úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

14. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

15. Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

16. Z citovanej právnej úpravy (konkrétne § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku) vyplýva, že ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva

zo znenia ust. § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej lehote alebo výške, vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy, pri výpočte, resp. stanovení výšky úroku z omeškania sa vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, a to k rozhodujúcemu dňu, ktorým je v prípade daňového nedoplatku deň jeho vzniku. Zároveň z ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15 %, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby a to vo výške 15 %. V súvislosti s obdobím, za ktoré sa úrok z omeškania vyrubí platí, že ide o každý deň omeškania s platbou, a to počínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni jej splatnosti, a to až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania.

17. Správny súd z obsahu súdnych ako aj pripojených administratívnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutia, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia uvedeného roku. Zo strany žalobcu došlo k úhrade rozdielu na dani s oneskorením, čo v správnych žalobách nespochybňoval. Správca dane tak postupujúc podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcu s úhradou rozdielu na dani vyrubenej rozhodnutím správcu dane, pričom pri určení výšky úroku z omeškania, resp. doby, za ktorú bol úrok z omeškania vyrubený, postupoval v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keď zohľadniac, že ku dňu vzniku daňového nedoplatku (19. marcu 2020) predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, vychádzal pri výpočte z ročnej úrokovej sadzby 15 %. Úrok z omeškania tak bol vyrubený za obdobie odo dňa, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti žalobcu (spočívajúcej v nezaplatení vyrubeného rozdielu na dani v stanovenej lehote) do dňa jeho úhrady.

18. Správny súd poukazuje na to, že dôvodom vyrubenia úroku z omeškania bolo nezaplatenie dane, resp. rozdielu na dani, vyrubeného príslušnými rozhodnutiami správcu dane, ktoré sú právne záväzným a relevantným základom (titulom) pre následne rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť skôr vydaných rozhodnutí, je potrebné uviesť, že v prípade právoplatných rozhodnutí sa nastoľuje právne záväzný stav, pričom sa prezumuje ich správnosť a zásadná nezmeniteľnosť. Ak nedošlo k zmene uvedeného stavu, napr. v dôsledku zrušenia rozhodnutí súdom na základe správnej žaloby (čo sa nestalo), daňové orgány nemali dôvod spochybňovať ich zákonnosť. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca síce podal proti uvedeným rozhodnutiam správne žaloby, avšak príslušný správny súd (tohto času Krajský súd v Žiline) konania vo veci jednotlivých správnych žalôb právoplatne zastavil z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania (žalobca v lehote stanovenej súdom nepredložil plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní, ani nepredložil poverenie pre zamestnanca žalobcu, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a ktorý má za žalobcu na správnom súde konať).

19. Inštitút úroku z omeškania, tak ako je upravený v § 156 Daňového poriadku, má nepochybne sankčný charakter, no nemožno naň nahliadať tak, že ide o ďalšiu sankciu, ktorou mal byť žalobca postihnutý. Je potrebné uviesť, že v danom prípade je uloženie povinnosti následkom oneskoreného zaplatenia dane vyplývajúcej už zo skôr vydaného rozhodnutia správcu dane. Uvedeným rozhodnutím žalobcovi vznikla povinnosť zistený rozdiel na dani zaplatiť. Až následným rozhodnutím – rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania, je žalobca sankčne postihovaný, a to za oneskorenú úhradu tejto dane, resp. jej rozdielu zisteného správcom dane.

20. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca okrem námietky nesprávnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane ako podkladu pre vyrubenie úroku z omeškania, neuvádzal žiadne iné skutočnosti, ktorými by spochybňoval postup a závery orgánov verejnej správy. Nenamietal v konkrétnostiach ani spôsob výpočtu, resp. výšku vyrubeného úroku z omeškania, či iné právne relevantné prekážky, pre ktoré by bol postup orgánov finančnej správy v rozpore so zákonom. K vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Uloženie povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vrátane spôsobu určenia jeho výšky bolo správne ustálené a vyhodnotené po právnej

stránke, pričom napadnuté rozhodnutia považoval správny súd za náležite odôvodnené, zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu.

21. Pretože v danom prípade ide o správne žaloby vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov podľa až e) , keď existuje výnimka z viazanosti správneho súdu v žalobách uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom však nezistil dôvod pre preskúmanie žalôb nad rozsah a dôvody žalôb podľa .

22. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd podľa správne žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol.

23. Žalobca nebol v konaní o správnych žalobách úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle ). 24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD., LL.M. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.