Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13P-39-2012.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky A. J., J.. XX.X.XXXX, G. X. K. XXX, zast. JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, AK Poprad, Velické námestie 1178/15, proti odporcovi S. J., J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX, zast. Mgr. Pavlom Michalíkom, advokátom, AK Trenčín, Pred poľom 8, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 13.3.2012 žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť platiť jej príspevok na výživu v sume 250,-- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že od novembra 2011 je nezamestnaná, stará sa o tri neplnoleté deti účastníkov konania, nemá žiaden príjem. K námietkam odporcu uviedla, že byt v X. K. síce prenajíma, ale nájomca platí iba zálohové platby.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal, že pred podaním návrhu ho navrhovateľka žiadnym spôsobom nekontaktovala a teda návrh je podaný predčasne. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by mala nejaké zdravotné problémy, ktoré jej bránia zamestnať sa, že by bola čiastočne, alebo celkovo invalidná, prípadne by tu boli iné okolnosti, napríklad starostlivosť o deti do 3 rokov, ktoré by jej bránili riadne sa zamestnať. Maloleté deti účastníkov konania nie sú odkázané na celodennú starostlivosť a sú zdravé, takže ani z tohto hľadiska si nevyžadujú zvýšenú starostlivosť. Navrhovateľka teda nepreukázala základnú skutočnosť, a to že nie je schopná sama sa živiť. Odporca taktiež poukázal na svoje príjmy a na vážne zdravotné postihnutia, kvôli ktorým je odkázaný na pomoc inej osoby. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tak toto bolo vyplatené odporcovi pred asi 6 až 7 rokmi a nie je to príjem, na ktorý by sa malo prihliadať pri určení výživného. Taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka tvrdí, že má existenčné problémy, avšak byt, ktorý má, prenajíma iba za platenie zálohových platieb. Pritom výška nájmu v danej lokalite činí cca 160,-- eur mesačne bez energií.
Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, potvrdenia o výške renty odporcu, potvrdenie o výške dôchodku odporcu, čestného prehlásenia a obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/189/2007 a spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/3/2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/189/2007-98 zo dňa 19.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 7.8.2008, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi určil povinnosť platiť výživné na v tom čase 4 maloleté deti spolu v sume 9.000,-- Sk mesačne. V súčasnom období majú účastníci konania vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/3/2011-30 zo dňa 2.2.2011 bolo zvýšené výživné u mal. P. na sumu 150,-- eur mesačne, u mal. V. na sumu 100,-- eur mesačne a u mal. Z. na sumu 100,- eur mesačne, spolu na sumu
350,-- eur mesačne.
Navrhovateľka je nezamestnaná od 15.12.2010 a nepoberá dávku v hmotnej núdzi. S maloletými deťmi býva u svojej matky, kde sa za bývanie platí 248,01 eur mesačne. Odporca je poberateľom renty v sume 230,29 eur mesačne a invalidného dôchodku vo výške 276,70 eur mesačne.
Podľa § 72, ods.1, cit. zákona, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72, ods. 2, cit. zákona, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 75, ods. 1, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Navrhovateľka sa domáha uloženia povinnosti odporcovi platiť jej príspevok na výživu z dôvodu, že je nezamestnaná. Odporca namietal, že pred podaním návrhu na začatie konania ho navrhovateľka žiadnym spôsobom nekontaktovala a teda návrh z jej strany je podaný predčasne, pretože v zmysle § 72, ods. 2, Zákona o rodine, súd určí rozsah príspevku iba vtedy, ak sa bývalí manželia nedohodnú. Je pravdou, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, či vyzývala odporcu na platenie príspevku na výživu, avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu, pretože súd by o príspevku na výživu nerozhodoval iba vtedy, ak by preukázateľne bola uzavretá dohoda bývalých manželov.
Predpokladom pre priznanie príspevku na výživu je predovšetkým preukázanie skutočnosti, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť samostatne si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu môže vyplývať buď zo subjektívnych skutočností na strane rozvedeného manžela, alebo na základe objektívnych skutočností. Pre priznanie príspevku na výživu nepostačuje iba samotná skutočnosť, že rozvedený manžel je t. č. nezamestnaný a nemá príjem, pokiaľ nie sú dané subjektívne, alebo objektívne dôvody, ktoré bránia rozvedenému manželovi vlastnými silami zabezpečovať prostriedky na svoju výživu. Za takéto skutočnosti sa považuje predovšetkým zlý zdravotný stav, starostlivosť o dieťa v útlom veku, prípadne starostlivosť o dieťa, ktoré vyžaduje nepretržitú opateru a podobne. Navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sú na jej strane dané subjektívne, alebo objektívne skutočnosti, ktoré jej bránia vlastným pričinením zabezpečovať si prostriedky pre svoju výživu. Naviac v zmysle § 75, ods. 1, Zákona o rodine, pri posudzovaní možnosti platenia príspevku na výživu súd musí skúmať nielen odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ale aj možnosti a schopnosti osoby, ktorá je povinná platiť príspevok na výživu. Súd mal preukázané, že odporcov príjem vo forme renty a invalidného dôchodku činí mesačne spolu 506,99 eur a má uloženú povinnosť platiť výživné na maloleté deti v sume 350,- eur mesačne, ktoré má prioritné postavenie v porovnaní s inými formami výživného Vychádzajúc z preukázaného príjmu odporcu a výdavkov, ktoré má odporca z titulu výživného a z titulu nákladov na bývanie ako
aj s prihliadnutím na zdravotný stav odporcu, ktorý si vyžaduje starostlivosť inej osoby, súd dospel k záveru, že nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť navrhovateľke príspevok na výživu. Taktiež súd je toho názoru, že pri určovaní výživného nie je možné prihliadať na príjem, ktorý odporca obdržal z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý mu naviac bol vyplatený pred 6 až 7 rokmi. Právny zástupca navrhovateľky navrhoval ešte v konaní uskutočniť výsluch navrhovateľky a odporcu. Súd tieto návrhy nepovažoval za dôvodné, pretože odporca sa ku skutočnostiam potrebným pre rozhodnutie vo veci podrobne vyjadril v písomnom vyjadrení k návrhu, resp. prostredníctvom právneho zástupcu a taktiež doložil svoje tvrdenia listinnými dôkazmi. Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia, avšak bola zastúpená právnym zástupcom, teda taktiež mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a vzhľadom na vyjadrenia právnych zástupcov, ako aj predložené listinné dôkazy, súd považoval skutkový stav za postačujúci pre rozhodnutie vo veci. S prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala základný predpoklad, ktorým je neschopnosť samostatne sa živiť, ako aj s prihliadnutím na príjmové možnosti a schopnosti odporcu, ktoré podľa názoru súdu neumožňujú platiť príspevok na výživu, súd v zmysle cit. zák. ustanovení návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, aj keď odporca bol v konaní úspešný. Súd vzal do úvahy predovšetkým osobné a majetkové pomery odporkyne, kde bolo preukázané, že je nezamestnaná a nemá žiaden príjem, ktoré skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto aplikoval ust. § 150 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.