Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4CoP-64-2012.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K.. XXX/XX, zastúpenú U. W. W., dieťa rodičov D. R., bytom A., K. č. XXX/XX a J. R., bytom C., K. č. XXXX/XX, o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou a o vzájomnom návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. apríla 2012, č. k. 5P/37/2012-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou V. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na rozšírenie styku s maloletou a zároveň zamietol vzájomný návrh matky na zákaz styku otca s maloletou. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou v zmysle jeho rozšírenia, ani vzájomný návrh matky na zákaz styku otca s maloletou nie sú dôvodné. Podľa poslednej úpravy styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. Z dokazovania vyplýva, že tento styk sa realizuje pravidelne, niekedy ide otec za maloletou do školy aj mimo týchto hodín. V konaní produkovali otec a matka protichodné tvrdenia, keď otec tvrdil, že maloletá k nemu chodí rada a súhlasí s rozšírením styku aj na prespanie a matka tvrdila, že maloletá nechce chodiť k otcovi a so stretnutí sa vracia rozrušená. Za účelom odstránenia týchto rozporov, ako aj zistenia názoru maloletej (§ 100 ods. 3 O.s.p.) vykonal súd jej výsluch bez prítomnosti rodičov, na ktorom sa maloletá v podstate vyjadrila, že nechce u otca prespávať, je za zachovanie doterajšieho rozsahu stretávania, vadí jej, že otec jej dáva jesť potraviny, na ktoré má alergiu, vtedy sa aj vráti zo stretnutia rozrušená a že ju bozkáva na ústa aj pred kamarátkami, hoci mu povedala, že jej to vadí; inak uviedla, že keby sa s otcom nevidela, "nebolo by to príjemné", chodia spolu na výlety, má u otca vlastnú izbu, ktorá sa jej páči. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletej a jej záujem, a návrh otca na zmenu styku zamietol. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na doterajšie konania o úpravu styku otca s maloletou, zo záverov ktorých v podstate vyplýva, že otec vo vzťahu k maloletej stále opakuje správanie, ktoré maloletej vadí (najmä bozkávanie na ústa), je preto na otcovi, aby si rešpektovaním oprávnených názorov a želaní maloletej vybudoval s ňou taký vzťah, aby sama prejavila skutočný záujem na trávení času s ním vo väčšom rozsahu. Súd preto ponechal rozsah úpravy styku otca s maloletou v nezmenenej podobe, keď vzhľadom na výslovne prejavený názor maloletej nepovažoval za potrebné nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie. Súčasne súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, pretože takéto opatrenie nie je podľa názoru súdu v záujme maloletej, ktorá stretávanie s otcom úplne neodmieta a u otca nebola zistená taká prekážka, ktorá by mu v styku s maloletou bránila. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 3 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na rozšírenie styku s maloletou, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. V podstate ho navrhol zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu na rozšírenie styku s maloletou V. vyhovie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepokladal za správne, označil ho za jednoznačne diskriminačné, ktoré neopodstatnene poškodzuje a diskriminuje jeho ako otca v podstate len na základe tvrdení navrhovateľky. Poukázal na veľmi dobrý vzťah s maloletou a na tú skutočnosť, že aj on sa chce podieľať väčšou mierou na jej výchove. Uviedol, že má naďalej vážny záujem o osobnú starostlivosť o maloletú dcéru vrátane dobrovoľného znášania všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa, keď je schopný sa o maloletú všestranne postarať. Pokiaľ aj maloletej podal jedlo, ktoré jej spôsobilo určité zdravotné ťažkosti, uviedol, že toto určite neurobil úmyselne, ale došlo k tomu z dôvodu, že o niektorých takýchto záležitostiach nebol náležite informovaný. Okolnosť, že vlastnú 12-ročnú dcéru pri privítaní a rozlúčke pobozkal na ústa, nepokladal za nesprávne alebo protiprávne, keď mal za to, že takéto spôsoby prejavu zvítania a rozlúčky medzi rodičmi a deťmi sú obvyklé. Pokiaľ sa skutočne nepáčia maloletej a neželá si ich, jednoducho od nich upustí. Ďalej poukázal na to, že sa nikdy nevyhýbal vyživovacej povinnosti voči mal. V.. Uviedol, že súd prvého stupňa mu nedal možnosť priebežne aktívne sa starať o mal. V., ktorá sa v dôsledku cieleného psychického, psychologického a citového pôsobenia matky (ale aj starej matky, t. j. jeho svokry) postupne odcudzuje od neho a od pút, ktoré ju s ním doteraz spájajú alebo spájali. Uviedol, že maloletej vo svojom byte zariadil samostatnú izbu, ktorú aj vybavil tak, aby sa tam mohla cítiť skutočne ako doma. Poukázal na to, že maloletá nemá u matky, resp. u jeho svokry, kde reálne aj s matkou býva, ani svoju vlastnú samostatnú izbu, ani iný vhodný priestor. Doteraz upravený styk s maloletou považoval za veľmi úzky.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby súd úplne zakázal styk otca s mal. V.. Dôvody uvádzané otcom v odvolaní označila za nepravdivé. Poukázala na to, že maloletá stále trvá na svojom postoji a nechce sa stretávať s otcom, pričom takéto spory a sústavné napádania a vláčenia po súdoch trvajú už 10 rokov, čo má veľmi zlý vplyv na jej duševný vývin. Ďalej uviedla, že otec maloletej znovu porušuje čas pre návštevné hodiny a chodí aj mimo nich, maloletá nemá súkromie, hľadá ju, aj keď je s kamarátkami vonku alebo na krúžku. Pokiaľ sa týka vlastníctva bytu, uviedla, že byt nepatrí len otcovi, ale každý z rodičov má v byte polovicu. Namietala, že otec nikde nepracuje, teda nie je sebestačný, nevie variť a zle stravuje dcéru, ktorá má alergiu. Finančne sa málo podieľal na jej vývoji v minulosti, aj teraz, je agresívny a zbytočne si vylieva zlosť na dieťati. Ďalej poukázala na nezhody v manželstve, keď maloletá má k otcovi averziu. Poukázala na to, že pri styku otca s maloletou mal spôsoby vymykajúce sa dobrým mravom, chodil za ňou na záchod, musela si pred ním vykonať potrebu a utierať zadok. Skutočnosť, že jej zariadil izbu, nič nemení na veci.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. c/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené otcom a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:
V prípade rozhodovania súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom je potrebné, aby súd poznal názor mal. dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má mal. dieťa samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa musí súd venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Uvedené zákonné ustanovenie premieta článok
12 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj podľa § 100 ods. 3 O.s.p. súd prihliadne na názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí, alebo výsluchom mal. dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov a iných osôb zodpovedných za jeho výchovu.
Maloletá V. bola v danej veci súdom vypočutá na pojednávaní dňa 23.04.2012 (dieťa malo 12 rokov). Na pojednávaní dieťa jednoznačne vyjadrilo svoj názor, že k otcovi jej stačí chodiť každé dva týždne, nechce chodiť častejšie, nechce u neho ani prespávať. Vadí jej, že jej otec dáva jesť potraviny, na ktoré má alergiu, vtedy sa aj vráti zo stretnutia rozrušená a že ju bozkáva na ústa aj pred kamarátkami, hoci mu povedala, že jej to vadí. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.04.2012 v spojení zo správou zo dňa 13.04.2012 vyplýva, že navrhol upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend, t. j. každá párna sobota a nedeľa od 10.00 hod. do 18.00 hod. (bez prespania). Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch sp. zn. 10P 337/2005 sa návrhom zo dňa 21.06.2005 otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletou v podstate za účelom umožnenia prespania maloletej u neho, matka navrhla zákaz styku s maloletou; v konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok zo dňa 05.01.2006, kde znalkyňa neodporučila prespanie maloletej u otca, najmä z dôvodu nesúhlasu maloletej. Vo veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 09.05.2006, ktorý návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou, ako aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol, ktorý rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 13.09.2005 č. k. 5CoP/38/2006-61. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 15.06.2009 v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 2P 108/2009 sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletou, matka s návrhom nesúhlasila, v konaní bol vypracovaný znalecký posudok zo dňa 06.11.2009, z ktorého záverov vyplýva, že osobnosť maloletej bola v tom čase detská, vo vývine, primerane sociálne prispôsobená, s dobrým sebavedomím a sebahodnotením. Vzhľadom k osobnostným vlastnostiam, postojom a správaniu sa otca k maloletej znalkyňa odporučila stretávanie sa otca s maloletou každý druhý víkend na jeden deň bez prenocovania a vzhľadom k postojom a názorom otca, ako aj na reakcie maloletej na jeho spávanie voči nej, znalkyňa nevylúčila, že rozšírenie doterajšieho styku maloletej s otcom vy mohlo mať negatívny vplyv najmä na ďalší psychosexuálny vývin maloletej. Maloletá mala v čase podania posudku 9 rokov, v rámci vyšetrenia u znalkyni prezentovala svoj názor, že nechce chodiť k otcovi z dôvodu, že sa musí na neho natískať, chodí za ňou aj na záchod, vadilo jej aj, že musela otcovi stále dávať pusu a hovoriť mu, že ho ľúbi, v žiadnom prípade nechcela u otca prespať. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 09.12.2009, ktorým návrh otca zamietol.
Z popísaných dôkazov, ktoré aj odvolací súd považoval v danej veci za rozhodujúce pre posúdenie záujmu dieťaťa, ako i ostatného obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vo vzťahu dieťaťa k otcovi nedošlo k žiadnej zmene v snahe maloletej zachovať širší rozsah stretávania sa s otcom.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na rozšírenie styku s dieťaťom, pre ktoré rozhodnutie vyhodnocoval jediné kritérium a to záujem dieťaťa.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .