Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-275-2011.pdf
PDF · 75.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/275/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci navrhovateľa A. F., H..XX.X.XXXX, R. C. C.P. XXX, XXX XX E., Č. Q. proti odporkyni v 1.rade A. F., H.. XX.X.XXXX, R. C. Q. XXXX/X, K. a v 2.rade maloletý M. F., H.. X.XX.XXXX, R. C. Q. XXXX/X, K., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Určuje, že A. F., H..XX.X.XXXX, nie je otcom maloletého M. F., H..X.XX.XXXX z matky A. F., Q.. D.,H..XX.X.XXXX.
Odporkyňa v 1.rade je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 66,-€ do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 9.9.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zapretie otcovstva A. F. k maloletému M. F.. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s matkou dieťaťa A. F. uzavrel dňa 5.6.2004 pre mestským úradom v H. N. Č. Q. manželstvo, ktoré trvá. Počas trvanie manželstva opustila a to koncom r. 2006 odporkyňa v 1.rade spoločnú domácnosť a odsťahovala sa aj s maloletým A. F., H.. X.X.XXXX, pochádzajúcim z manželstva, k svojim rodičom na Slovensko. Od uvedenej doby sa s manželkou stretol len raz, bolo to 10 min. stretnutie na Okresnom súde v S., kde sa prejednávali rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi A..
Následne navrhovateľ zistil a to v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 7P/25/2009 o určenie mena, že sa za trvania manželstva narodil odporkyni syn, ktorému súd určil rozsudkom zo dňa 25.5.2009 meno M..
Neskôr navrhovateľ zistil, že za trvania manželstva sa odporkyni narodila taktiež dcéra N., M. XX.X.XXXX. Túto skutočnosť zistil taktiež na základe výzvy Okresného súdu Trebišov, či ako otec súhlasí, aby sa maloletá volala N.. V oboch konaniach sa konštatovalo, že biologickým otcom detí je súčasný druh matky A. Z..
V závere návrhu navrhovateľ konštatuje, že od r. 2006 s odporkyňou v 1.rade nežil ani nesúložil, preto nemôže byť otcom maloletého odporcu v 2.rade.
Odporkyňa v 1.rade a kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1.rade a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu vystaveného Mestským úradom H. dňa 15.11.2010 súd zistil, že dňa 5.6.2004 v H. ( Česká republika) uzavreli manželstvo A. F., H..XX.X.XXXX B. A. D., H.. XX.X.XXXX.
Z rodného listu maloletého M. F., H.. X.XX.XXXX súd zistil, že rodičmi maloletého sú A. F., H..XX.X.XXXX a A. F., Q..D., H.. XX.X.XXXX.
Z výpovede svedka Z. D. ( brat odporkyne v 2.rade ) zo dňa 20.2.2012 bolo zistené, že manželia F. majú len jedno spoločné dieťa, a to maloletého A.. S..F. opustila manžela v r. 2006 a vrátila sa domov na K.. Po krátkom čase opäť vycestovala do Č. republiky, kde spoznala svojho súčasného druha A. Z., s ktorým majú dve deti mal. M. a N.. Dostatočným dôkazom toho, že A. Z. je biologickým otcom dieťaťa je podľa svedka samotná fyziognómia.
Odporkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi potvrdila, že spoločnú domácnosť opustila v druhej polovici decembra 2006 potom, čo zistila, že ju navrhovateľ podvádza. K obnove spolužitia od uvedenej doby nedošlo. Manželia sa stretli osobne len raz počas pojednávania na Okresnom súde v S., kde prebiehalo konanie o úpravu výchovy a výživy k maloletému synovi A.. Počas svojho neskoršieho pobytu v Č. republike, kam sa vrátila za prácou, sa spoznala začiatkom r.2008 so svojim súčasným druhom A. Z., ktorého označila za biologického otca svojich dvoch detí, M., H.. X.XX.XXXX a N., H.. XX.X.XXXX. S druhom, ktorý v súčasnosti pracuje vo N. C., žijú na K., v rodičovskom dome odporkyne.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 86 ods.1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletý M. F. sa narodil za trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne v 1.rade, ktoré naďalej trvá. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že spoločné spolužitie prerušili koncom r.2006 a k jeho obnove už nedošlo. Od uvedenej doby sa osobne stretli len počas pojednávania na Okresnom súdu v S., ktorý upravil ich rodičovské práva a povinnosti k spoločnému synovi A. F.. Za biologického otca maloletého M. zhodne označili súčasného druha odporkyne A. Z.. K počatiu maloletého M. došlo začiatkom r. 2008, tzn. rok po prerušení spolužitia manželov, čo vylučuje, aby bol navrhovateľ biologickým otca maloletého odporcu v 2.rade. Na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s ustanovením § 87 ods. 1 ZoR súd návrhu vyhovel a určil, že A. F., H..XX.X.XXXX, nie je otcom maloletého M. F., H..X.XX.XXXX z matky A. F., Q.. D., H..XX.X.XXXX.
Podľa Položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení ( ďalej len „Zákona o súdnych poplatkoch“ ), súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva a z návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva je 66,-Eur.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“ ), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľovi, ktorý bol úspešný, súd priznal náhradu trov, ktoré spočívajú v zaplatení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 66,-€, na úhradu ktorých zaviazal len odporkyňu v 1.rade, nakoľko maloletý odporca v 2.rade je od tejto povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený.
Na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti odporkyne v 1.rade a kolízneho opatrovníka, ktorí sa vzdali práva na odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.