Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-213-2010.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/213/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. C., K. Z. X, I. a 2/ P. C., bytom tamtiež, proti žalovanému: P. I., G.. XX.XX.XXXX, K. I., M..P..Š. XX, právne zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, AK Kupecká 18, Nitra, o zaplatenie 7.501,83 eur s prísl., takto
rozhodol:
I.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom istinu 3.286,14 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.10.2009 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.11.2009 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.12.2009 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.01.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.02.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.03.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.04.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.05.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.06.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.07.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.08.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.09.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.10.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.11.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.12.2010 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.01.2011 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.02.2011 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.03.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,25% ročne zo sumy 99,58 eur od 16.04.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,25% ročne zo sumy 99,58 eur od 16.05.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.06.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.07.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.08.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.09.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.10.2011 do zaplatenia
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.11.2011 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.12.2011 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.01.2012 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.02.2012 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.03.2012 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.04.2012 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.05.2012 do zaplatenia
- vo výške 9 % ročne zo sumy 99,58 eur od 16.06.2012 do zaplatenia
II.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 29.10.2009, naposledy pozmenenou dňa 25.06.2012, sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť im 7.501,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,9 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.06.2007 mu zapožičali sumu 226.000 Sk (7.501,83 eur), ktorú žalovaný doposiaľ nevrátil a to ani čiastočne.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami žalobcov, zmluvou o pôžičke zo dňa 27.0.62007, výzvou na splatenie pôžičky, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, výpisom z účtu žalobcov, výsluchom účastníkov konania, aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobcovia ako veritelia uzavreli so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.06.2007 písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytli peňažnú pôžičku vo výške 226.000 Sk, ktorá suma mu bola odovzdaná v hotovosti pri podpísaní tejto zmluvy. Odporca sa zaviazal splácať ju podľa svojich finančných možností, minimálne však vo výške 3000 Sk mesačne a to vkladom na ich účet. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaný do dnešného dňa nesplatil z uvedenej pôžičky ani jednu splátku. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel.
Výsluchom žalobcov bolo zistené, že žalovaný je bývalým zaťom žalobcov a pôžička pochádza z obdobia jeho spolužitia s dcérou žalobcov. Uviedli, že ich zať sa zadlžil, dlhy nesplácal a museli ich za neho platiť žalobcovia. Aj predmet pôžičky zo dňa 27.06.2007 mal slúžiť odporcovi na splácanie dlhov voči VÚB, UniBanke a ďalších dlhov voči jeho kamarátom. Žalobcovia sami si museli na to požičať peniaze od Tatra Banky formou bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 250.000 Sk dňa 27.06.2007, ktorý úver postupne aj s úrokmi splatili. Pri podpise zmluvy o pôžičke zo dňa 27.06.2007 žalobcovia odovzdali žalovanému celú finančnú hotovosť 226.000,- Sk, ktorú sumu predtým vybrali zo svojho účtu v banke, a následne v domácnosti žalobcov došlo k podpísaniu zmluvy so žalovaným. So žalovaným sa dohodli, že pôžičku bude splácať podľa svojich finančných možností, minimálne mesačne po 3000 Sk, s tým, že spočiatku žalobcovia splácanie nežiadali, ale keď sa následne v r. 2008 žalovaný rozviedol s dcérou žalobcov, uplatnili si voči nemu nárok na splatenie pôžičky a to písomne listom zo dňa 04.10.2009 ( o tomto žalobcovia súdu predložili listinný dôkaz a to poštový podací hárok opečiatkovaný poštou dňa 05.10.2009), ale žalovaný na výzvu nereagoval a doposiaľ z pôžičky neuhradil nič. Preto žiadali dlžnú sumu vrátiť a zaviazať žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 15,9% ročne, teda vo výške úroku, ktorý museli žalobcovia zaplatiť Tatra banke, a.s., ktorá im poskytla spotrebiteľský úver, z ktorého žalovanému peniaze požičali. Ako počiatok omeškania stanovili deň 28.06.2007, teda deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke, ktorý považovali za prvý deň omeškania žalovaného so splatením dlhu.
Žalovaný nepopieral uzavretie zmluvy o pôžičke, popieral jej platnosť. Bol toho názoru, že zmluva o pôžičke zo dňa 27.06.2007 je neplatným právnym úkonom, keďže nejde o bežnú vec, týkajúcu sa spoločných vecí manželov, ale o takú vec, kde je potrebný súhlas oboch manželov, pričom na zmluve o pôžičke súhlas manželky žalovaného absentuje. Ďalej namietal, že z predmetného záväzku majú plniť obaja manželia spoločne a nerozdielne a nielen žalovaný. Pokiaľ ide o žalobu samotnú, túto žalovaný považoval za neurčitú a zmätočnú z dôvodu, že nie je zrejmé, od čoho odvíjajú žalobcovia počiatok omeškania žalobcu. Uviedol, že v zmluve nie je uvedená žiadna splatnosť pohľadávky, z čoho vyplýva, že odporca by mal plniť prvého dňa po tom, čo bol veriteľom vyzvaný na plnenie. Žalobcovia zrejme aplikovali § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesplnením jednej splátky môže veriteľ požadovať splnenie celého dlhu, čo však nie je tento prípad, lebo to nebolo dohodnuté, pričom ku dňu podania žaloby bola splatná nanajvýš jedna splátka vo výške 99,58 eur za predpokladu, že ako splatnosť pohľadávky bude považovaný deň uvedený vo výzve žalobcov na splatenie pôžičky, teda 15.10.2010. Potvrdil, že žalobcovia mu v deň uzavretia zmluvy celú sumu 226.000,- Sk odovzdali, a tieto peniaze boli použité na chod domácnosti manželov, na splácanie ich spoločného úveru s manželkou, ktorý si vzali cca rok predtým na účely začatia podnikania manželky žalovaného (nákup tovaru) a v menšom rozsahu boli použité aj na chod spoločnej domácnosti. Túto finančnú pomoc im navrhli samotní žalobcovia s tým, že mladým manželom pomôžu splácať úver v UniCredit Bank. Žalovaný ďalej uviedol, že sa jednalo o spoločnú pôžičku oboch mladých manželov, pretože jeho manželka bola o veci informovaná a súhlasila s finančnou pomocou jej rodičov. Preto bol žalovaný prekvapený, keď sa dostavil k svokrovcom pre peniaze a zmluvu dali podpísať iba jemu a nie aj jeho manželke, ktorá bola síce prítomná u nich v domácnosti, ale nebola prítomná pri podpisovaní. Keďže však vtedy mali účastníci dobré vzťahy, žalovaný sa nad obsahom zmluvy nezamýšľal a účastníci sa spolu dohodli, že keď sa finančná situácia žalovaného ( vtedy nezamestnaného) zlepší, môžu začať splácať splátky. Sumu 226.000,- Sk vtedy s manželkou od žalobcov odniesli domov a odložili do sekretára, odkiaľ ich postupne použili na základe vzájomnej dohody najskôr na úhradu dlžných splátok v UniCredit Bank , ostatné použili na bežný chod domácnosti. Z požičanej sumy zostala nespotrebovaná čiastka 28.000,- Sk, ktorú jeho manželka odniesla svokrovcom, čo zistil tak, že keď chcel raz opäť vybrať peniaze z miesta, kde bývali uložené, neboli už tam a manželka mu oznámila, že ich vrátila mame. Žalovaný vedel, že v tom čase tam zostávalo ešte 28.000,- Sk, ktoré teda boli žalobcom vrátené, ale túto skutočnosť nevedel súdu preukázať, ani uviesť bližšie, kedy malo k vráteniu zvyšku pôžičky dôjsť. Uviedol, že to bolo ešte v čase, kedy si s manželkou dôverovali a on neskúmal, či skutočne k vráteniu sumy žalobcom došlo.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Obč. zák. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 Obč. zák., bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Predmetom konania je vrátenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze, ako je tomu v uvedenom prípade a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pričom môže ísť o pôžičku odplatnú alebo bezodplatnú. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, vyžaduje iba prenechanie druhovo určenej veci na voľné nakladanie, dohodnutie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj dohodnutie doby splatnosti jej vrátenia. Pokiaľ doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal v zmysle § 563 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3978299&FragmentId2=3978300> Občianskeho zákonníka.
V súdenom prípade žalovaný namietal, že v čase uzavretia zmluvy bol manželom dcéry žalobcov a keďže zmluvu o pôžičke sumy 226.000,- Sk nemožno považovať za bežnú vec v majetkových vzťahoch medzi manželmi, je neplatná, lebo súhlas jeho manželky nie je na zmluve pripojený.
V prípade manželov, zákon v § 145 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3344101&FragmentId2=3344101> vychádza z toho, že na vybavovanie bežných vecí je oprávnený každý z nich a na platnosť právnych úkonov, ktoré v tejto súvislosti urobil, nepotrebuje súhlas druhého manžela, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Nie je pritom zákonom vymedzené, ktoré veci treba považovať za bežné a ktoré za ostatné, preto treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorý vec slúži. Právne úkony, ktoré pre svoju povahu vyžadujú súhlas druhého manžela, nemusia vždy robiť obaja manželia spoločne ( aj keď pri určitých právnych úkonoch musia podpísať zmluvu obaja manželia ako napr. pri prevode nehnuteľností) a ak je súhlas manžela potrebný, nie je vylúčené, aby bol druhým manželom daný i dodatočne. Zákon totiž pre udelenie súhlasu nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, tento môže byť daný, ústne, písomne, mlčky, vopred aj dodatočne.
V uvedenom prípade ale nemôže ísť o neplatný právny úkon pre absenciu súhlasu manželky žalovaného, pretože v prípade pôžičky nejde o nakladanie so spoločným majetkom manželov a súhlas manželky nebol potrebný. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa týka nakladania s majetkom, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ide najmä o veci, ktoré manželia vlastnia. Nedotýka sa teda právnych úkonov jedného či druhého manžela vo všeobecnosti. Vzťahuje sa len na úkony, ktoré sa viažu k veciam, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke požičané prostredky ešte v majetku manželov nie sú, nepodlieha preto tento právny režimu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto zmluvu o pôžičke
mohol platne uzavrieť aj jeden z manželov, konajúci vo vlastnom mene - v tomto prípade žalovaný. Ak si teda požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí- peňažné prostriedky sú ešte len nadobúdané ( uzn. NS ČR sp.zn. 29Odo 162/2005, rozhodnutieč NS ČSR sp. zn. 3Cz 27/86).
Keďže skúmaná zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré pre takýto druh právneho úkonu zákon predpokladá ( t.j. prenechanie peňazí žalovanému s dohodou o ich vrátení v splátkach po najmenej 3.000,- Sk), súd mal za to, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka medzi žalobcami ako solidárnymi veriteľmi a žalovaným ako výlučným dlžníkom a preto je povinný svoj záväzok splniť sám a nie spolu s manželkou. Keďže však uzavretím zmluvy o pôžičke v jeho mene vznikol žalovanému dlh za trvania manželstva, z ktorého je zaviazaný iba on a ak za takto získané peniaze bola získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva a potom sa na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť ( plnením zo zmluvy o pôžičke), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva ( rozsudok NS ČSSR sp.z. 8C 36/1969, R 57/1970).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď súd mal z vyjadrení účastníkov konania za nepochybne preukázané, že žalovaný v zmysle platne uzavretej zmluvy o pôžičke sumu 226.000,- Sk ( 7.501,83 eur) od žalobcov reálne dňa 27.06.2007 prevzal a z dlžnej sumy do dnešného dňa neuhradil nič ( tvrdenie o vrátení sumy 28.000,- Sk zostalo nepreukázané, ktorá skutočnosť je ostatne, vzhľadom na to, že pohľadávka ešte celá ani nie je splatná, pre toto konanie irelevantná), súd dospel k záveru, že je povinný zaplatiť im tú časť žalovanej istiny, ktorá je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku splatná.
Vzhľadom k tomu, že doba vrátenia pôžičky nebola v zmluve o pôžičke dohodnutá, bol žalovaný povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobcovia ( ktorýkoľvek z nich) o plnenie požiadali (§ 563 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3978299&FragmentId2=3978300> Občianskeho zák.). Títo mu preukázateľne zaslali písomnú výzvu zo dňa 04.10.2009, v ktorej ho vyzvali, aby najneskôr do 15.10.2009 zaplatil celú požičanú sumu. V zmluve však mali účastníci dohodnuté splátky v minimálnej výške 3.000,- Sk bez určenia začiatku splácania, pričom z dokazovania vyplynulo, že spočiatku veritelia nežiadali dlh splácať a splácania sa začali domáhať až po rozvode žalovaného s ich dcérou. Súd preto považoval písomnú výzvu žalobcov zo dňa 04.10.2009 za prvú výzvu na plnenie dlhu s tým, že vo výzve bola žalobcami uvedená lehota do 15.10.2009, ktorú však nemožno považovať za lehotu splatnosti celého dlhu ( čo by bolo v rozpore s dohodou účastníkov v zmluve), ale iba splatnosti prvej splátky vo výške 3.000,- S ( 99,58 eur), od ktorej treba potom odvíjať lehotu splatnosti aj ďalších mesačných splátok, t.j. vždy k 15. dňu každého ďalšieho kalendárneho mesiaca. Takto je k dnešnému dňu splatných spolu 33 splátok ( 3 splátky v r. 2009, 12 splátok v r. 2010, 12 v r. 2011 a 6 v r. 2012) po 99,58 eur, čo spolu predstavuje 3.286,14 eur. Zo žalovanej sumy 7.501,83 eur je teda k dnešnému dňu splatná iba suma 3.286,14 eur a pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť zvyšnú sumu 4.215,69 eur, túto ešte súd nemohol žalovanému prikázať zaplatiť, pretože tento ešte svoju povinnosť neporušil a preto nárok žalobcov nie je v tejto časti dôvodný.
Keďže k dnešnému dňu žalovaný neuhradil ani jednu zo zročných 33 splátok, čím sa vždy nasledujúci deň po 15. dni v mesiaci ( t.j. po márnom uplynutí lehoty splatnosti) dostal do omeškania s príslušnou mesačnou splátkou 99,58 eur, je povinný zaplatiť im aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 01.01.2009. Súd preto vychádzal z citovaných ustanovení zákona a priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobcami požadovaný úrok z omeškania vo výške 15,9 % ročne, presahujúci stanovený zákonný úrok nemá oporu ani v zákone, ani v dohode účastníkov a požiadavku žalobcov preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vychádzajúc z uvedeného súd priznal žalobcom istinu vo výške 3.286,14 eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých zročných splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.
Záverom súd poznamenáva, že v uvedenom prípade ide o spoločnú pohľadávku oboch žalobcov, ktorí sú pozícii solidárnych veriteľov v zmysle § 513 Občianskeho zákonníka a títo sú voči žalovanému oprávnení spoločne a nerozdielne, preto ktorýkoľvek z nich môže od žalovaného žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. Žalobcovia síce túto požiadavku v petite žaloby výslovne neformulovali a súd nemohol ich návrh rozšírením žaloby meniť, to však nič nemení na pozícii oboch žalobcov, ktorí sú obaja oprávnení na prijatie celého dlhu s tým, že ak žalovaný splní celý záväzok jednému zo nich nemôže ten druhý od neho nič žiadať.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V uvedenom prípade súd vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore rozhodol tak, že žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.