Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-22-2011.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-8C/22/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou Mgr. Angelikou Sopoligovou v právnej veci navrhovateľky: R.. L. T., U.. XX.XX.XXXX, R. H. Č.. XX, XXX XX okres Košice - okolie, v konaní zastúpenej G.. N. T., R. H. Č.. XX, XXX XX O. L. - O., proti odporcovi: N. H., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. Z. X, E. R., E., právne zastúpeného na území Slovinska Michaelom Jenčičom, Partizásnak č. 13a/III, 2000 Maribor, Slovinsko, za účasti súdom ustanovenej tlmočníčky Mgr. Anežky Kočalkovej, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.02.2005 č.k. 12C/822/1993-101 v časti určenia výšky výživného a to tak, že zvyšuje výživné zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne od 26.01.2011 do 11.06.2012.
Dlžné výživné za obdobie od 26.01.2011 do 11.06.2012 v sume 1.636,- € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa.
Navrhovateľka návrhom zo dňa 26.01.2011, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 26.01.2011 navrhovala, aby súd zvýšil výživné zo strany odporcu, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12P/822/1993-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/686/2005-136 na 500,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci od podania návrhu do budúcna na účet navrhovateľky uvedený v petite návrhu. V priebehu konania po doručení výpovede odporcu učinenej dožiadaným súdom navrhovateľka navrhovala zvýšiť výživné nie na 500,- €, ale na 200,- € mesačne, nakoľko odporca vo svojej výpovedi uviedol, že prispieva vo výške 200,- € mesačne na výživu navrhovateľky, čo sa ale nezakladá na pravde, a teda takto zvýšené výživné zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Navrhovateľka má vedomosť, že odporcov príjem je postačujúci na prispievanie výživného v takejto výške. Podaný návrh odôvodňovala na základe tých skutočností, že toho študuje na vysokej škole, čím sa v podstate zmenili a narástli jej odôvodnené potreby spojené s
jej štúdiom ako aj so starostlivosťou, keďže toho času je odkázaná predovšetkým na seba a zvýšené výživné je potrebné na zakúpenie stravy, študijných pomôcok, učebníc a zabezpečenie ubytovania. Výživné, ktoré bolo určené naposledy súdom nie je postačujúce pre jej terajšie odôvodnené potreby, pričom celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka.
Odporca bol vypočutý dožiadaným súdom, nakoľko ide o občana E.. Nesúhlasil s podaným návrhom s poukazom na svoj príjem a svoje schopnosti a možnosti s tým, že uviedol, že zabezpečuje výživu navrhovateľky v sume 200,- € mesačne. Taktiež navrhovateľka u neho trávi letné prázdniny.
Keďže odporca je štátny občan E., súd v súlade s § 18 O.s.p. prizval do konania prekladateľa na preloženie potrebných písomností a tlmočníčku na pretlmočenie prednesov účastníkov konania z jazyka slovinského do jazyka slovenského a naopak Mgr. Anežku Kočalkovú a to uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.05.2011 č.k. 8C/22/2011-32.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listín tvoriacich obsah spisu a keďže účastníci konania po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že u navrhovateľky od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/822/1993 -101 zo dňa 9.05.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/686/2005-136 došlo k zvýšeniu jej výdavkov a tým jej odôvodnených potrieb, keďže navrhovateľka od roku 2007 študuje na Vysokej škole v E. a to 3 + 2 roky, pričom štúdium ukončila dňa 11.06.2012 štátnou magisterskou skúškou. Počas štúdia na vysokej škole sa u nej zvýšili výdavky spojené s ubytovaním na internáte, za ktorý platila 70,- €, následne bola ubytovaná na priváte, kde za podnájom platí sumu 300,- € mesačne. Za školu každý školský rok zaplatila školné vo výške 2.000,- € a jej ďalšie výdavky pozostávali z platenia za stravu a so zakúpením pomôcok na učebnice do školy. Jej celkové mesačné výdavky tak boli vo výške okolo 400,- € mesačne.
Odporca na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I navrhovateľke nepravidelne prispieval na výživu vo výške 100,- € mesačne. Z dôvodu vzniknutého nedoplatku na výživnom vo výške ako 2.000,- € uvedenú skutočnosť bude riešiť navrhovateľka formou exekučného konania. Keďže odporca jej platil výživné nepravidelne, stávalo sa, že 200,- € mesačne zaplatil, ale za dva mesiace, nie mesačne vo výške 200,- €. Tým tvrdenie odporcu v jeho výpovedi sa nezakladá na pravde. Taktiež nie je pravdivá ani skutočnosť, že každý rok trávila prázdniny navrhovateľka u odporcu, kde naposledy bola v roku 2007 a v roku 2009. Ale to bolo na pozvanie starých rodičov, kde bola u starých rodičov 3 týždne. Odporca jej okrem výživného žiadnou sumou neprispieva na výživu, taktiež ju neobdaroval. Pri ukončení štúdia na vysokej škole jej ako dar k promóciám dal 300,- €, pričom sa ho navrhovateľka opýtala, či ide o alimenty, ale on výslovne prehlásil, že ide o dar navrhovateľke k ukončeniu vysokoškolského štúdia. Podľa navrhovateľky sú majetkové pomery odporcu dobré a má dostatok finančných prostriedkov, aby jej prispieval na výživu vo výške 200,- € mesačne. Preto v tejto výške požaduje zvýšiť výživné, nie vo výške 500,- € mesačne.
Z výpovede odporcu pred dožiadaným súdom na Krajskom súde v Maribore, Slovinsko dňa 16.02.2012 na č.l. 191 - 195 spisu súd zistil, že odporca so zvýšením výživného nesúhlasí, pretože z dôvodu majetkovej situácie zvýšené výživné nie je schopný platiť. Inú vyživovaciu povinnosť nemá okrem vyživovacej povinnosti na syna Ž. M. H., U.. XX.XX.XXXX, ktorý žije s odporcom. S odporcom žije taktiež družka, ktorej príjem činí 1.000,- € netto. V spoločnej domácnosti žije odporca s dvomi osobami a jeho priemerné mesačné náklady činia 420,- € mesačne. Vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť firma Biro Verle a jeho mesačný príjem je vo výške okolo 566,- €. Mesačne spláca úver vo výške 800,- € za byt a a osobný automobil. Je majiteľom bytu, v ktorom býva. Nemá zdravotné problémy, taktiež iné príjmy. Pred rokom 2009 bol zamestnaný na G. W., N. E. E. A. a jeho príjem činil 1.100,- € mesačne. Samostatnú zárobkovú činnosť začal vykonával od roku 2009 a priložil výkaz súvahy, ziskov a strát. Ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní a to momentálne vo výške 200,- €, pričom potvrdenia o vykonaných platbách poskytne v lehote 3 dní, čo ale odporca neučinil. S navrhovateľkou je v kontakte a každý rok s ňou trávi prázdniny. Obdarúva ju príležitostne, pri príležitosti sviatkov, promócií atď.. Uvedenú
skutočnosť odporca nezdokladoval. Navrhovateľka podľa odporcu ukončila štúdium na vysokej škole v júni 2010 a teraz študuje na magisterskom stupni v Estónsku. Riadne štúdium teda ukončila a preto podľa názoru odporcu jeho vyživovacia povinnosť ukončením štúdia navrhovateľky skončila. Odporca uviedol, že pojednávania na Slovensku sa nezúčastní, a preto aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca nepreukázal, že jeho advokát je oprávnený právne ho zastupovať v konaní pred súdmi Slovenskej republiky s tým, že požiadal, aby jeho právny zástupca bol informovaný o pojednávaniach.
Z obsahu spisu súd zistil, že matka navrhovateľky G.. N. T. je zamestnaná posledné dva roky ako opatrovateľka v Rakúsku a jej mesačný príjem je 622,- € po odpočte odvodov.
Z potvrdenia o štúdiu Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici súd zistil, že navrhovateľka je študentkou tejto vysokej školy (č.l. 64 - 65 spisu).
Z potvrdenia Stredoeurópskej vysokej školy n.o. na č.l. 204 súd zistil, že navrhovateľka zaplatila v akademickom roku 2011 - 2012 ako študentka 2. ročníka magisterského štúdia školné vo výške 1.400,- €.
Z vyjadrenia navrhovateľky na č.l. 205 - 207 súd zistil, že navrhovateľka štátnu magisterskú skúšku vykonala dňa 11.06.2012. Od tohto dátumu je nezamestnaná a uvažuje nad štúdiom na III. stupni. V roku 2011 bola od začiatku júna na študijnom pobyte v Estónsku. Po návrate celý zvyšok roka sa zdržiavala na Slovensku.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.02.2005 č.k. 12C/822/1993-101:
Súd určil, že žalovaný N. H., U.. XX.XX.XXXX, bytom E., E. R., Z. Č. X j e otcom maloletej L.U. T., U.. XX.XX.XXXX, z matky G.. N. T., U.. XX.XX.XXXX.
Zveril G. L. T., U.. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery matky.
Žalovaný je povinný prispievať na výživu maloletej od 1.10.2003 do budúcna čiastkou 100,- € mesačne, do rúk matky, vždy do 30-teho dňa v mesiaci.
Výživné za obdobie od 15.09.1988 do 30.09.2003 neurčil.
Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2003 do 28.02.2005 vo výške 1.700,- € je žalovaný povinný zaplatiť do rúk matky, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9.05.2006 č.k. 7CoP/686/2005-136 zmenil rozsudok v jeho napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 800,- € od 1.10.2003 do 31.03.2006 zaviazal odporcu zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 2 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení noviel, ustanovení, neskorších zmien a doplnkov ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1,2 Zákona o rodine
(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine
(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine
(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že u navrhovateľky sa jej odôvodnené potreby spojené so štúdiom na vysokej škole zvýšili, od doby poslednej úpravy výživného rozhodnutím Okresného súdu Košice I, kedy bola navrhovateľka maloletá, pričom posledná úprava výživného bola v roku 2006. V čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou vysokej školy a jej potreby sa zvýšili platením ubytovania, stravy, zakupovaním študijných pomôcok a učebníc, nakoľko študuje v Skalici, mimo miesta svojho trvalého pobytu. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu zodpovedajú zvýšenému výživnému vo výške 200,- € s poukazom aj na jeho výpoveď pred dožiadaným súdom, kde uviedol, že vo výške 200,- € prispieva na výživu navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť, ale súdu nezdokladoval, pričom navrhovateľka s týmto tvrdením odporcu nesúhlasila. Súd zvýšil výživné zo sumy 100,- € na sumu 200,- € s poukazom aj na tú skutočnosť, že odporca predtým pracoval na Ministerstve financií Slovenskej republiky, kde jeho príjem dosahoval výšku 1.100,- € mesačne.
V súlade s ust. § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine prihliadnúc na odôvodnené zvýšené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.02.2005 č.k. 12C/822/1993-101 v časti určenia výživného a to tak, že zvýšil výživné zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne od podania návrhu navrhovateľky na súd a to od 26.01.2011 do ukončenia vysokoškolského štúdia štátnou magisterskou školou a to 11.06.2012. Dlžné výživné za toto obdobie v sume 1.636,- € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to po zohľadnení platovej schopnosti odporcu ako aj dĺžky rozhodovania o návrhu navrhovateľky. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné do budúcna, v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania nežiadala.
O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p., a § 141 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 18 O.s.p., keďže Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli s uhradením tlmočného za preklady písomností, keďže odporca je cudzí štátny príslušníkom, občanom republiky Slovinsko a keďže účastníci aj v občianskom súdnom konaní majú rovnaké postavenie a majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.