Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľky: B. K., Q.. T., H.. X. X. XXXX, bytom F., K. Q. XX, proti odporcovi: Š. K., H.. XX. XX. XXXX, bytom F., K. Q. XX, o návrhu na určenie výživného pre rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 3. 4. 2012 domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela mesačne sumou vo výške 150,- Eur počnúc dňom 1. 4. 2012. Návrh odôvodnila tým, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku a pre zlý zdravotný stav sa nemôže zamestnať. Trpí na ten typ diabetes, kde jej počas dňa skáču hodnoty, z čoho je unavená, a preto si potrebuje cez deň ľahnúť a zároveň trpí na bolesti chrbtice, pre ktoré je najmenej trikrát ročne hospitalizovaná a na zmiernenie bolesti chodí na obstreky. Invalidný dôchodok má vo výške 159,50 Eur mesačne, z čoho pokrýva výdaje na lieky, a to na inzulín Victóza dopláca 18,- Eur a ďalšie výdaje sú spojené s liekmi na chrbticu a na úpravu tlaku. Mesačne spláca pôžičku vo výške 20,- Eur za kúpu práčky, ďalšie výdaje sú spojené so stravou, najmenej 70,- Eur a hygienickými potrebami 20,- Eur. Náklady na bývanie, nájomné a inkaso sú vo výške 189,- Eur, o čom súdu predložila písomné doklady. Keďže jej mesačné výdaje presahujú výšku dôchodku, finančne jej vypomáha dcéra, ktorá je vydatá a vyživuje dve maloleté deti. Jej manžel je živnostník a nakoľko ona nevie preukázať jeho príjem, navrhla, aby toto dokazovanie vykonal súd. K návrhu pristúpila hlavne z toho dôvodu, že bývalý manžel s ňou naďalej žije v spoločnej domácnosti, avšak nie je ochotný ničím prispievať na výdaje týkajúce sa spoločného bývania a na jej výživu. Konanie žalovaného už počas manželstva bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ako v minulosti, tak aj teraz narúša ich spolužitie nadmerným požívaním alkoholických nápojov, hrubým a nevhodným správaním sa voči nej, znižovaním jej dôstojnosti, čo viedlo k rozpadu ich manželstva. Uviedla, že po rozvode jej manžel navrhol, aby naďalej viedla domácnosť, v ktorej budú spoločne bývať a on jej bude mesačne dávať svoj zárobok a zároveň jej sľúbil, že nebude požívať alkoholické nápoje a že sa k nej bude správať slušne. Zdôraznil, že ak túto ponuku neprijme, zruší živnosť, a teda nebude jej mať z čoho prispievať na výdaje spojené s bývaním a podobne. Žalobkyňa sa rozhodla túto ponuku prijať, a to už aj z toho dôvodu, že byt darovali dcére, aby táto nemusela platiť výdaje spojené s touto nehnuteľnosťou. Žalovaný však po troch mesiacoch svoj sľub porušil a aj keď jej finančne prispieval, nepostačovalo to na výdaje, ktoré on mesačne mal, hlavne na denno-denné požívanie alkoholických nápojov. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhovala, aby súd žalovanému určil vyživovaciu povinnosť mesačne sumou 150,- Eur.

V účastníckej výpovedi žalobkyňa doplnila svoj návrh o tvrdenie, že v spoločnej domácnosti žijú aj s 33- ročným synom, ktorý odišiel za prácou do Anglicka. Manžel je živnostník, opravuje motorové vozidlá u pána T. a zo spolužitia počas manželstva vie, že mesačne zarobí 900,- až 1.000,- Eur. Ona bola nútená podať návrh na úrad, ktorým žiada o dávku v hmotnej núdzi, pretože poberá len polovičný invalidný dôchodok. Roky pracovala ako kuchárka, naposledy bola opatrovateľkou. Ešte by na polovičný úväzok pracovala, ale nemá pracovné ponuky a vzhľadom na jej zdravotný stav nemôže ísť pracovať do cudziny. Bývalého manžela označila za alkoholika, ktorý jej život v spoločnej domácnosti strpčuje a žije tak, že väčšinu peňazí, ktoré zarobí, prepije a na domácnosť jej mesačne dá 100,- Eur, čo predstavuje polovicu výdajov na inkaso.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Žiadal, aby ho súd v celom rozsahu zamietol s odôvodním, že jeho mesačný hrubý príjem je vo výške 700,- maximálne 800,- Eur, z čoho však musí platiť odvody vo výške 262,- Eur, a to zdravotnej poisťovni 150,- Eur a Sociálnej poisťovni 112,- Eur. 110,- Eur dáva manželke na spoločnú domácnosť, takže mesačne mu ostane na vyžitie 388,- Eur. Potvrdil, že manželka poberá dôchodok vo výške 150,- Eur, avšak uviedol, že okrem toho ešte poberá ošetrovateľský príspevok, nakoľko ošetruje slabovidiacu pani T.Č., začo každý mesiac poberá odmenu, ktorej výšku nevedel uviesť. Zároveň robí aj predavačku v predajni - v Secondhande, kde pracuje už od januára 2012, a to od 7.00 hod. do 16.30 hod. a pracuje tam aj v sobotu. Je teda toho názoru, že bývalá manželka má vyšší príjem ako on. Na základe vyššie uvedených skutočností, z dôvodu, že manželke mesačne poskytuje 110,- Eur na spoločnú domácnosť, navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania a za použitia dôkazných listín v ďalšom texte popísaných súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. bolo manželstvo účastníkov dňa 18. 1. 2012 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6. 2. 2012. Z odôvodnenia návrhu o rozvode súd vzal za preukázané, že hlavnou príčinou rozpadu manželstva bol alkoholizmus odporcu a jeho agresívne správanie.

Z výpovedí oboch účastníkov súd zistil, že tak, ako počas manželstva, aj po rozvode, obaja bývajú v spoločnej domácnosti v byte na K.M. Q. XX N. F., ktorý podľa vyjadrenia účastníkov darovali dcére Z. X., Q.. K., H.. XX. XX. XXXX, ktorá je vydatá a má dve maloleté deti a nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti.

Z dôkazného spisu tunajšieho súdu č. k. súd zistil, že žalobkyňa sa už raz domáhala určenia výživného od odporcu, avšak ešte v čase manželstva, ktorý návrh žalobkyňa zobrala späť v deň rozvodu ich manželstva. Preto súd uznesením konanie zastavil. Dôvod späťvzatia návrhu v uznesení nie je uvedený a nie je známy ani z účastníckej výpovede navrhovateľky. Ako v tomto konaní, aj predošlým návrhom žalobkyňa uvádzala totožné dôvody domáhania sa príspevku od odporcu. Pôvodný návrh podala v novembri 2011.

Z výsledkov dokazovania, ktoré boli vykonané v rozvodovom konaní, ako aj v konaní o určení výživného pre manželku, súd zistil, že podľa správy Ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 159,50 Eur. Z lekárskych správ je zrejmé, že je diabetička, trpí na ochorenie chrbtice a máva aj depresívne stavy. Podľa potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obaja účastníci nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, ani iný hodnotný majetok. Žalobkyňa predložila kópiu zmluvy o pôžičke uzavretej s firmou Quatro, ktorou preukázala mesačné splátky za odkúpenie práčky - Whirlpool v celkovej sume 401,44 Eur zo dňa 5. 12. 2010, podľa ktorej sú splátky dohodnuté mesačne vo výške 20,- Eur. Po odpočítaní už splácanej sumy od januára 2011, teda za 18 mesiacov je z dlhu uhradených 360,- Eur, takže po zaplatení ďalších dvoch splátok bude pôžička zo strany navrhovateľky uhradená. Iné pohľadávky žalobkyňa nepreukázala. Podľa platobného dokladu SIPO II platby za elektrinu a plyn na K. Q. XX sú vo výške 105,80 Eur mesačne a FO (fond opráv), služby a kábel vo výške 83,57 Eur.

Žalobkyňa po výpovedi žalovaného na ďalšom pojednávaní priznala, že v čase podania návrhu vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzavretej s B. F. ako predavačka v predajni secondhandu od 4. 4. 2012, kde pracuje na polovičný pracovný úväzok s minimálnou mzdou 164,- Eur. Tak isto potvrdila, že poberala opatrovateľský príspevok v minulom roku za ošetrovanie pacientky B. T. vo výške 135,- Eur. Od januára sa však dohodla so svojou dcérou, že slabo vidiacu pacientku bude doprevádzať ona, takže príspevok odovzdala jej. Ona však opatrovateľskú zmluvu nezrušila. Napriek týmto skutočnostiam naďalej na podanom návrhu trvala s odôvodnením, že manžel má dostatok peňazí zo svojej podnikateľskej činnosti, ktoré však prepije. Ona má mesačne invalidný dôchodok spolu so mzdou za prácu predavačky spolu vo výške 423,- Eur, z čoho ona nedokáže vyžiť.

Žalovaný naďalej trval na svojej výpovedi, že mesačne nezarobí viac ako 700,- až 800,- Eur, avšak hrubého príjmu.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - Š. K. za rok 2011 predloženého Daňovým úradom v Prešove ročné príjmy zo živnosti sú vo výške 8.138,- Eur, výdavky vo výške 3.818,56 Eur, základom dane je suma 4.319,44 Eur. Žalovaný mal podľa oddielu X. predmetného daňového priznania podľa o dani z príjmov nulovú daňovú povinnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že jeho mesačný čistý zisk bol za rok 2011 vo výške 359,95 Eur.

Žalobkyňa nepreukázala, žeby žalovaný vykonával inú činnosť a zo žiadnych dôkazov, ani z výsluchu dcéry Z. súd nezistil, žeby žalovaný mal ďalší príjem. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný poberá na čierno peniaze od svojho zamestnávateľa P.. Z. T., ani takáto skutočnosť nevyplynula z dôkazných listín, ktoré boli predložené firmou Z&H s. r. o. P.. T.. Uvedený predložil súdu zoznam faktúr za obdobie od mája 2011 do apríla 2012, podľa ktorých P.. T. vyplatil žalovaného mesačne mzdou od 592,- do 940,- Eur, teda v priemere (9.679,- : 12) 806,- Eur. Táto suma sa presne stotožňuje so sumou, ktorú ako hrubú mzdu priznal žalovaný. Inými dôkazmi nebolo možné ako zo strany účastníkov, tak aj zo strany súdu, preukázať ďalší príjem odporcu, ktorý on popiera.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov, ich dcéry Z., ako aj na základe dôkazných listín predložených účastníkmi a zadovážených súdom súd v závere vzal za preukázané, že návrh žalobkyne nie je opodstatnený. Táto má mesačne k dispozícií 314,- Eur, po spočítaní s ošetrovateľským príspevkom, na ktorý má nárok, nakoľko ošetrovateľskú zmluvu s Mestom Levoča nezrušila, jej príjem činí 449,- Eur. Z dokazovania vyplýva, že čistý mesačný príjem žalovaného je približne 400,- Eur. Obaja účastníci nevlastnia žiaden majetok, nakoľko byt darovali dcére a nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť. Z dokazovania teda vyplýva, že obaja bývalí manželia majú takmer rovnakú životnú úroveň, a preto vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o príspevok na výživu rozvedeného manžela, kedy súd má prihliadať na iné kritéria ako na zákonné kritéria určené pri príspevku na manžela, súd návrh v celom rozsahu zamietol. Rozhodol tak hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie uvedené v návrhu, že nie je schopná sa sama živiť. Toto jej tvrdenie bolo pre daný spor účelové a zjavne tendenčné. Z dokazovania totižto vyplynul opak, žalobkyňa pracuje, dokonca bola schopná zmeniť prácu od januára 2011, resp. má až dve pracovné ponuky. V tom smere súd zavádzala, keď tvrdila, že nie je schopná sa zamestnať. Takisto nepravdivé bolo jej tvrdenie v návrhu, keď v odôvodnení uvádzala, že žalovaný jej na domácnosť ničím neprispieva. Z dokazovania vyplýva, že prispieva sumou 110,- Eur, teda žalobkyňa nepokrýva sama výdaje na spoločné bývanie. Navyše tvrdenie žalobkyne, že žalovaný zarába mesačne 900,- až 1.000,- Eur, nebolo ňou žiadnym relevantným spôsobom preukázané, a preto súd vychádzal z písomných dôkazov, z ktorých presne vyplýva, aký je mesačný čistý príjem odporcu. Na základe takto zistených skutočností súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým po zistení, že žalobkyňa je schopná sa sama živiť, jej návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nevyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol.

V závere súd považuje za potrebné poukázať na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečí po rozvode č. 1/1989, ktorý vychádza z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode, v ktorom sa uvádza, že zohľadňovať pri vyporiadaní majetku a stanovení povinnosti výživného vinu na rozvrate manželstva sa neodporúča. Toto súd zdôrazňuje v súvislosti s odôvodnením uvedeným v návrhu žalobkyne, kde táto opakovane ako v návrhu na určenie príspevku na výživu manžela, tak aj v tomto návrhu, zdôrazňovala, že čo bolo hlavnou príčinou rozpadu manželstva a opakovane poukazovala, že dôvod rozpadu - alkoholizmus a agresívne správanie u odporcu naďalej pretrváva. V súvislosti s takýmto správaním odporcu súd má zato a odporúča účastníkom, aby tento problém riešili vhodným spôsobom, napríklad tým, že nebudú žiť v spoločnej domácnosti, čím predídu ďalším možným súdnym sporom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, náhrady trov konania nepožadoval a v tomto konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Nakoľko žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a žalovaný bol v konaní úspešný, s poukazom na ustanovenie súd rozhodol, že ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.