Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-10-2012.pdf
PDF · 126.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. deti: U.Š. T., nar. XX.XX.XXXX a A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, A. a otca: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. H. XX, A., korešp. adresa T., Z..F..P.., C. XX, A., o návrhu matky na úpravu styku s malol. deťmi a zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými počas školských prázdnin tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi počas letných prázdnin každý rok prvé dva týždne v júli nepretržite, prvý a štvrtý týždeň v auguste nepretržite, počas jarných prázdnin každý kalendárny rok v pondelok, utorok trvania prázdnin nepretržite, počas jesenných prázdnin každý kalendárny rok štvrtok, piatok, sobotu trvania prázdnin nepretržite a počas vianočných prázdnin každý kalendárny rok tretí týždeň ich trvania nepretržite, s tým, že matka je povinná v prvý deň takto upraveného styku deti otcovi odovzdať o 9,00 hod. v mieste bydliska maloletých a otec je povinný v posledný deň upraveného styku ich o 19,00 hodine odovzdať matke v mieste bydliska maloletých. Matka je povinná maloletých na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť.
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010-47 zo dňa 06.07.2010 v časti úpravy styku otca s maloletými v utorok a v piatok každý týždeň tak, že otec je oprávnený si deti v uvedených dňoch a hodinách vyzdvihnúť v škole, ktorú maloletí navštevujú.
Súd návrh otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z a m i e t a.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2012 sa matka domáhala úpravy styku otca s maloletými tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými 4 týždne počas letných prázdnin, a to prvé dva týždne v mesiaci júl, a prvé dva týždne v mesiaci august, počas vianočných prázdnin jeden týždeň, a to posledný týždeň prázdnin a počas jarných a jesenných prázdnin 3 dni, a to posledné tri dni prázdnin. Zároveň žiadala, aby bol zmenený doposiaľ upravený styk otca s maloletými tak, že otec si počas školského roka v utorok a piatok o 16:00 hodine vyzdvihne deti priamo v škole a nie v mieste bydliska.
Návrh matka odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletých bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/35/2010 - 47 zo dňa 06.07.2010, ktorým boli maloletí zverení do jej výchovy a otcovi bolo určené výživné. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými na utorok a piatok v čase od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny. Uvedeným rozsudkom však nebol upravený styk otca s deťmi počas prázdnin, nakoľko súd predpokladal, že sa na prázdninách dohodnú, k čomu ale nedošlo. Matka zároveň uviedla, že s otcom spolu nekomunikujú a otec sa v starostlivosti o deti počas prázdnin zámerne vyhýba a je neúnosné, aby všetka starostlivosť spojená s maloletými počas prázdnin bola len na nej a jej rodičoch.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 12.03.212, uviedol, že navrhuje striedavú starostlivosť o deti, a to buď každý nepárny týždeň celý, prípadne prvé dva týždne v mesiaci celé a súčasne neurčovať výživné s tým, že podľa neho ide matke len o jej blahobyt.
Podaním doručeným súdu dňa 14.03.2012 matka žiadala zároveň o zvýšenie výživného na maloletých, a to na maloletého U. zo sumy 180 eur a na maloletého A. 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne na každé dieťa. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že jej príjem je priemerne 450 eur, je zamestnaná ako barmanka, pracuje 16 hodín týždenne a o väčšom počte pracovných hodín momentálne nemôže uvažovať, nakoľko o deti sa stará sama s pomocou rodičov a svoje zamestnanie musí maximálne prispôsobovať deťom. Matka ďalej uviedla, že od septembra 2012 budú už obe deti navštevovať základnú školu s čím budú spojené vyššie výdavky na ošatenie, školské potreby a stravu, pričom otec nad rámec výživného na deti neprispieva. Otec je spolukonateľom spoločnosti T., Z..F..P.. a podľa matky bolo na poslednom pojednávaní dokázané, že jeho príjem je minimálne 1200 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo rodičov maloletých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010
- 47 zo dňa 06.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.07.2010. Uvedeným rozsudkom bola súčasne schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloletí na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletého U. v sume 180 eur mesačne a na maloletého A. v sume 150 eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými, a to každý týždeň v utorok a v piatok v čase od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny s tým, že v uvedených časoch si deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich matke v jej mieste bydliska vráti.
V čase rozvodu manželstva bola matka zamestnaná v Slovenských liečebných kúpeľoch s príjmom 500 eur mesačne a výdavky na domácnosť mala okolo 120 eur mesačne. Otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti T. Z.. Z. F..P.., kde bol súčasne i konateľom a spoločníkom, pričom výšku svojho príjmu súdu neuviedol ani nepreukázal, ale z tvrdení matky vyplynulo, že dosahoval príjem okolo 1.450 eur mesačne, čo otec v konaní nepoprel. Maloletý U. i maloletý A. navštevovali materskú školu s poplatkami za školné a stravu po 35 eur mesačne na každé z maloletých detí.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 8P/93/2011 - 44 zo dňa 01.12.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a zároveň bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného. V tom čase maloletý U. navštevoval X. ročník ZŠ, matka platila za jeho stravu v škole 22 eur mesačne, 8 eur družinu a 5,80 eur poplatok súkromnej umeleckej škole, kde maloletý navštevoval hru na gitaru. Maloletý A. navštevoval MŠ s poplatkom 25 eur mesačne na stravu, 10 eur na keramický krúžok, 6 eur na angličtinu a 5,80 eur na súkromnú umeleckú školu - tanečnú. Otec v tom čase bol rovnako spoločníkom a konateľom spoločnosti T. a rovnako aj jej zamestnancom. Spoločnosť za rok 2009 dosiahla zisk v sume 94,01 eur a za rok 2010 zisk v sume 164,70 eur. V zamestnaní mal deklarovaný príjem priemerne 275,50 eur mesačne. Matka v rámci konania 8P/93/2011 k pomerom otca uviedla, že otec ako podnikateľ si dal minimálny príjem, i účtovníčka v ich firme to vyráta tak, aby platili minimálne dane. Podľa informácií matky má otec príjem minimálne 1.200 eur mesačne, nakoľko má množstvo úverov, ktoré riadne a včas spláca. Matka v uvedenom konaní predložila súdu výpisy z účtov otca, z ktorých vyplývalo, že otec zo svojho účtu vo VUB a.s. splácal dva úvery po 119,41 eur a po 41,23 eur mesačne, ďalej úver u Consumer
Finance Holding a.s. po 56,47 eur mesačne a Prvej stavebnej sporiteľni splácal dva úvery po 16,60 eur a po 19,35 eur mesačne, teda otec splácal mesačne úvery v sume 253,06 eur mesačne a k tomu riadne a včas uhrádzal výživné určené súdom v sume 330,- eur mesačne. Tiež spoločnosť otca kúpila po jednom roku nové auto za 15.600 eur, ktoré mala splatiť v troch splátkach po 5.213,60 eur raz ročne.
V rámci aktuálneho súdneho konania matka s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasila, uviedla, že o tom s ňou nikdy nehovoril a vníma ju ako jeho obranu proti zvýšeniu výživného. S maloletými žije v byte, ktorý patrí jej rodičom. Uviedla, že poplatky za bývanie platí v takej výške ako sú uvedené v spise tunajšieho súdu 8P/93/2011. Pracuje ako barmanka vo S., kde pracuje 16 hodín týždenne s tým, že vo štvrtok nastupuje o 15. hodine a vracia sa buď v sobotu večer alebo keď vie, že v nedeľu majú byť deti s otcom tak sa vracia v nedeľu ráno. Do práce dochádza vlakom, cestovné jej prepláca zamestnávateľ.
Starší syn navštevuje X. ročník ZŠ, okrem toho navštevuje hudobný krúžok - hru na gitaru, mladší syn navštevuje MŠ a tanečný krúžok. Za návštevu týchto krúžkov matka platí polročne 35 eur na každého zo synov. Otec sa s maloletými aj počas prázdnin stýka tak ako po zvyšok roku teda len v rozsahu, ktorý je upravený v rozsudku o rozvode ich manželstva, v ktorom prázdniny neupravovali a mali sa na tom dohodnúť. Minulé leto prebiehalo tak, že deti boli buď v tábore alebo boli s jej matkou, ktorá pracuje a museli to všelijako lepiť, aby bola o deti zabezpečená starostlivosť s tým, že počas prázdnin boli maloletí aj v dennom tábore na farme v N. A. N., kde ich museli každé ráno zaviesť a večer prísť po ne a tento tábor stál na každé z detí 80 eur.
Otec uviedol, že trvá na podanom návrhu na zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, čo ho napadlo asi pred dvomi mesiacmi, keď sa od maloletých dozvedel, že matka pracuje resp. trávi 4 dni v F.. Myslí si, že maloletí v tomto čas potrebujú oboch rodičov a najmä matku. Otec žije v trojizbovom byte, ktorý si prenajíma jeho otec od vlastníka bytu. Otec maloletých za tento byt neplatí žiadne poplatky a maloletí v tomto byte majú svoju izbu, riadne zariadenú, majú tu podmienky aj na učenie. Otec je naďalej spoločníkom a konateľom T., Z..F..P.. Prevádzku resp. predajňu majú v A., venujú sa predaju farieb a zatepľovacích systémov s tým, že pracovná doba je počas pracovného týždňa od 08:00 hodiny do 18:00 hodiny. S kolegom sa striedajú tak, že otec pracuje od 08:00 do 16:00 a jeho kolega od 10:00 do 18:00. V sobotu majú otváraciu dobu od 08:00 do 12:00 hod a striedajú sa podľa potreby.
Otec súčasne dodal, že by si vedel zariadiť aj vyšetrenie detí u lekárov, nakoľko má známu aj zubárku aj lekárku a pokiaľ by musel byť s maloletými hospitalizovaný, zobral by si neplatené voľno. Nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, nakoľko väčšiu časť výdavkov na deti podľa neho platia rodičia matky, ktorí majú firmu a súčasne dodal, že počas prázdnin by bol schopný si deti vyzdvihnúť v prvý deň trvania styku o 9. hodine v mieste bydliska maloletých a odovzdať ich matke v posledný deň styku o 19. hodine v mieste bydliska maloletých, s čím matka súhlasila.
Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2012 otec uviedol, že starostlivosť o maloletých počas prázdnin by vedel zabezpečiť pomocou jeho otca, ktorý je na dôchodku alebo pomocou švagrinej, vedeli by sa na tom dohodnúť a zariadiť si to. Otec uviedol, že jeho príjem zo zamestnania je 450 eur mesačne v čistom, iný príjem okrem činnosti v spoločnosti T. nemá. Za prevádzku (predajňu) platí firma nájom 800 eur a firma vlastní dve vozidlá.
Kolízna opatrovníčka odporučila matkou navrhovanej úprave styku otca s maloletými počas prázdnin vyhovieť a v časti zvýšenia výživného ponechala rozhodnutie na úvahe súdu po prešetrení pomerov s tým, že zvýšenie výživného je na prospech maloletých.
Z psychologickej správy O.. V. M., psychologičky ÚPSVaR Piešťany zo dňa 05.06.2012 súd zistil, že v mesiacoch apríl, máj 2012 absolvovali rodičia s deťmi psychologické konzultácie. V rámci nich matka nesúhlasila s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť s odôvodnením, že otec nevyužíva možnosť byť s deťmi v kontakte i mimo určené termíny. Otec maloletých s ňou po rozvode odmieta komunikovať a neakceptuje jej výchovné intervencie. Obaja maloletí majú otca radi, ona tento vzťah podporuje, avšak nie je ochotná akceptovať experimentovanie s deťmi, ktoré by im mohlo ublížiť.
Otec návrh na striedavú osobnú starostlivosť odôvodňoval tým, že čas, ktorý trávi s deťmi je pre neho nedostačujúci a okrem toho mal výhrady voči tomu, že počas neprítomnosti matky sa o deti starajú jej rodičia. Uznal, že s matkou nekomunikuje a taktiež, že tento stav nie je ochotný meniť, pretože nie je vyrovnaný s rozvodom.
Na otázku prečo nevyužíval kontakt s deťmi i mimo určené termíny a prečo doteraz u neho maloletí neprespali, dal vyhýbavú odpoveď s poznámkou, že by to asi finančne nezvládol. Maloletí počas týchto komunikácii verbalizovali vzťahovú a citovú väzbu k obom rodičom, pričom sa ukázala preferencia výchovného prostredia matky, kde okrem voľno časových aktivít sú saturované ich vývinové potreby v oblasti sociálneho, rozumového, emocionálneho, psychického a mravného vývinu. Otec participuje vo voľno časových aktivitách a v oblastiach sociálneho a emocionálneho vývinu. Obaja maloletí vyjadrovali spokojnosť s tým, že žijú s matkou a pravidelne navštevujú otca.
Psychologička v závere podanej správy uviedla, že otec maloletých jednoznačne odmieta komunikáciu s matkou detí, nemá spracovaný rozvod a ako rodič nedokáže oddeliť rodičovstvo od partnerstva, čo psychologička hodnotí negatívne a ako veľkú prekážku v prípade jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť. Psychologička preto odporučila rodičom riešiť tento problém rozšíreným stykom s prespaním detí u otca, na čom matka deklarovala ochotu sa dohodnúť, otec zaujal ambivalentný postoj s poznámkou, že sa definitívne vyjadrí až na súde.
Z potvrdenia ÚPSVaR PN z 15.06.2012 súd zistil, že matka poberá prídavky na deti v sume 45,08 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 10/2011
- 02/2012 predstavoval sumu 351,65 eur a za 03/2012 - 04/2012 predstavoval jej čistý mesačný zárobok 510,92 eur.
Z daňového priznania spoločnosti T., Z..F..P.. za rok 2011 súd zistil, že spoločnosť dosiahla daňovú stratu v sume 28 819,96 eur.
Matka predložila doklady, podľa ktorých zaplatila za ošetrenie maloletého U. u stomatológa dňa 27.03.2012 sumu 27 eur, za komunálny odpad zaplatila dňa 12.04.2012 sumu 76,86 eur a dňa 26.03.2012 zaplatila za ošetrenie maloletého U. sumu 50 eur.
Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2012 otec uviedol, že by bol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletých počas prázdnin, a to jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste, a to posledný júlový a posledný augustový týždeň, keďže je pre neho dosť náročné byť dva týždne v kuse preč z firmy, žije sám a s maloletými mu nemôžu pomáhať obaja rodičia. V lete má hlavnú pracovnú sezónu; najskôr si myslel, že jeho otec (starý otec maloletých) zostane na dôchodku a bude mu s nimi pomáhať, čo sa ale nestalo.
Otec ďalej uviedol, že okrem toho, že naďalej pracuje v spoločnosti T. si od 01.04.2012 začal privyrábať pri lešenárskych prácach po skončení jeho pracovnej doby, má dohodnuté 4 eurá na hodinu, za mesiac tak zarobí okolo 80 eur.
Počas vianočných prázdnin otec navrhol styk s deťmi tri dni s tým, že by napríklad mohol byť s deťmi od 20 - 23. decembra alebo od 30.12. do 02.01.
Jarné prázdniny navrhol rozdeliť na polovicu a počas jesenných prázdnin navrhol upraviť jeho styk s maloletými na dva dni. S návrhom matky, aby po zvyšok roka v rámci už upraveného styku si maloletých vyzdvihoval v určených časoch v škole súhlasil.
Matka uviedla, že otcom navrhnutý rozsah styku s deťmi považuje za nedostatočný, s tým, že sám otec sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti, avšak keď mu psychologička navrhla, aby si deti bral na predĺžený víkend s prespaním, tak s týmto nesúhlasil. Pokiaľ sa otec o deti počas leta nedokáže postarať má rovnakú možnosť ako ona, zaplatiť im nejaký denný letný tábor. Súčasne uviedla, že druhý júlový týždeň deti prihlásila do denného tábora v A.. Počas jarných prázdnin navrhla pobyt maloletých u otca
od štvrtka do soboty a rovnako aj počas jesenných prázdnin. Na uvedené otec reagoval tým, že jemu by vyhovovalo v pondelok a utorok, s čím matka súhlasila s tým, že v práci si to zariadi.
Matka uviedla, že by bola rada keby mali prázdniny čo sa týka starostlivosti o maloletých rozdelené na polovicu, to znamená dva týždne v jednom mesiaci by boli deti u otca a dva týždne u nej s tým, že by si to vedela v práci vybaviť tak, že dva týždne, ktoré by boli deti u otca by bola ona v práci a následne dva ďalšie týždne by bola celé s deťmi doma.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V časti návrhu matky týkajúceho sa zvýšenia výživného, súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného otca na maloleté deti. K poslednej úprave výživného otca na maloletých došlo rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010 zo dňa 6.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2010, kedy bol upravený výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom formou schválenia rodičovskej dohody, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné na maloletého U. v sume 180 eur mesačne a na maloletého A. v sume 150 eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania má súd za to, že na strane maloletých detí neprišlo od posledného rozhodovania o výživnom k podstatnej zmene pomerov. Maloletý U. v septembri 2011 začal navštevovať A. ročník ZŠ, pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom bol maloletý U. v predškolskom ročníku materskej školy, kde mal poplatky 35 eur mesačne na stravu a školné. Matka uviedla, že jej výdavky sú obdobné ako boli v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 8P/93/2011. Z uvedeného spisu súd zistil, že maloletý U. má výdavky v škole 22 eur na stravu, 8 eur na družinu a 5,80 eur poplatok v súkromnej umeleckej škole, kde chodí na gitaru, čo sú obdobné výdavky ako mal maloletý v materskej škole. Je pravdou, že nástupom na základnú školu sa výdavky maloletého nákupom pomôcok do školy zvýšili, avšak tieto výdavky v súvislosti s nástupom do A. ročníka, možno pokryť z aktuálne určenej sumy výživného otca a časti výživného, ktoré je povinná plniť i matka.
Maloletý A. navštevuje materskú školu, s tým, že od septembra 2012 nastupuje do X. ročníka ZŠ. Maloletí sú teda o dva roky starší a podstatným spôsobom sa nezmenili ani náklady na ich zaopatrenie, obaja maloletí navštevujú krúžky, ktoré navštevovali i v rámci predchádzajúcej úpravy výživného. U maloletých detí v rámci ich vývinu a veku súvisle dochádza k určitej zmene pomerov. Na to, aby súd mohol takúto zmenu pomerov považovať za podstatnú, musia však nastať osobitné okolnosti, ktoré významným spôsobom zvýšia pravidelné výdavky na maloleté deti a nepôjde len bežné výdavky spojené s ich rastom. U maloletých detí podľa vykonaného dokazovania k podstatnej zmene pomerov neprišlo, nepribudli im ani zdravotné problémy s ktorými by bola spojená nutnosť pravidelného a podstatného rastu výdavkov. Aj ošetrenia u stomatológa a chirurga, o ktorých matka predložila doklady možno považovať za jednorazové resp. nepravidelné, ktoré je rovnako možné pokryť z už určenej sumy výživného.
Rovnako k podstatnej zmene pomerov s poukazom na vykonané dokazovanie neprišlo ani na strane otca. Tento je naďalej jedným zo spoločníkov a konateľov T. Z..F..P.., podľa vyjadrenia samotného otca jeho mesačný zárobok zo zamestnania je v sume 450 eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovne vyplýva, že otcov zárobok podľa údajov nahlásených Sociálnej poisťovni predstavuje sumu 290,79 eur; príjem otca je tak obdobný ako pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom a súd nezistil ani zmenu ďalších okolností na strane otca, ktoré by mohli mať vplyv na určenú výšku výživného.
Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky, súd vychádzal zo skutočnosti, že matka bola v čase rozvodu manželstva rodičov zamestnaná v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany s príjmom 500 eur mesačne, v súčasnosti predstavuje jej mesačný zárobok sumu 510,92 eur a zároveň matka poberá
prídavky na dve deti v sume 45,08 eur mesačne, naďalej žije s deťmi v byte, ktorý patrí jej rodičom a sama potvrdila, že výdavky spojené s bývaním sú porovnateľné ako v konaní tunajšieho súdu 8P/93/2011, v rámci ktorého boli rozsudkom č.k. 8P/93/2011-44 zo dňa 01.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2011 návrh matky na zvýšenie výživného i návrh otca na zníženie výživného zamietnuté. Z uvedeného teda vyplýva, že k zmene pomerov neprišlo ani na strane matky.
Súd preto návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Zákon o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
V rámci konania o rozvode manželstva rodičov maloletých bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010-47 zo dňa 06.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010, upravený styk otca s maloletými každý utorok a piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 09.00 hod do 19.00 hod.
Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že otec neprejavuje snahu sa s deťmi stretávať nad rámec takto upraveného styku, maloletí doposiaľ napríklad u neho neprespali a viac času u neho netrávia dokonca ani počas školských prázdnin.
V tomto smere vyznievajú nelogicky a protichodne vyjadrenia otca, ktorý na jednej strane v rámci konania navrhol maloletých zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v týždňových príp. dvojtýždňových intervaloch, tak aby boli deti rovnaký čas v starostlivosti otca i matky, a na druhej strane jeho vyjadrenia v rámci pohovorov so psychologičkou na ÚPSVaR Piešťany ako i na súdnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2012, kde otec tvrdil, že viac ako dva týždne počas letných prázdnin s deťmi tráviť nemôže z pracovných a finančných dôvodov. Rovnako jeho vyjadrenia o dôvodoch prečo sa nemôžu deti u neho tráviť aj polovicu ostatných školských prázdnin vyznievajú irelevantne a súd ma za to, že sú vedené len snahou sťažiť situáciu matke, čo sa prejavilo aj v rámci pojednávania 27.06.2012; počas ktorého, keď matka navrhla akúkoľvek variantu stretávania otca s deťmi počas prázdnin, otec navrhol presný opak prípadne s návrhom matky nesúhlasil bez toho aby tento nesúhlas dokázal (aj poukazom na ním navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť) relevantne odôvodniť.
Zo psychologickej správy O.. M. zo dňa 05.06.2012 zároveň vyplýva, že otec odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou a na tejto skutočnosti nie je ochotný nič meniť, otec doposiaľ nemá spracovaný rozvod s matkou maloletých. Uvedené sa prejavilo aj vo vyjadreniach otca v tomto konaní.
Tieto skutočnosti tvoria základnú prekážku tomu, aby maloletí mohli byť zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom ako je už uvedené aj vyššie súd má za to, že návrhom na striedavú osobnú starostlivosť otec nesledoval záujem maloletých ale skôr to, aby urobil napriek matke a to aj s poukazom na jej návrh na zvýšenie výživného.
Súd preto návrh otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.
Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia alebo rodičovskej dohody. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá, zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.
Súd preto posudzoval, či od posledného rozhodovania o úprave styku otca s maloletými došlo k podstatnej zmene pomerov tak, aby mohol súd rozhodnúť o zmene rodičovskej dohody ohľadom styku otca s maloletými.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo rozhodované o úprave styku otca s maloletými rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010-47 zo dňa 06.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010 upravený styk otca s maloletými každý utorok a piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 09.00 hod do 19.00 hod.
V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva a teda aj v čase schválenia rodičovskej dohody ohľadom úpravy styku otca s maloletými, bol otec rovnako spoločníkom a konateľom spoločnosti T., Z..F..P.., so sídlom v A..
Matka uviedla, že v rozvodovom konaní nežiadala upraviť styk otca s maloletými aj počas školských prázdnin, nakoľko predpokladala, že sa na tom dohodnú; čo sa ale nestalo a otec sa nad rámec upraveného styku s maloletými nestretáva, maloletí doposiaľ u neho neprespali.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.04.2012 vyplýva, že otec maloletých v súčasnosti býva v 3-izbovom byte, kde majú maloletí zariadenú jednu izbu, v ktorej majú každý svoje lôžko, písací stôl, skrine a hračky. V domácnosti otca majú maloletí vytvorené vhodné podmienky na pobyt a prespávanie.
Otec na pojednávaní konanom dňa 26.03.2012 uviedol, že pokiaľ ide o vyšetrenia maloletých u lekárov toto by si vedel zariadiť, má známu lekárku i zubárku a pokiaľ by musel byť s deťmi hospitalizovaný, zobral by si neplatené voľno, nerobí mu problém zaviesť deti na krúžky, zvláda domáce práce, pomáha mu aj kamarátka.
Zo psychologickej správy O.. M. zo dňa 05.06.2012 súd zistil, že maloletí majú vybudovanú silnú vzťahovú a citovú väzbu k obom rodičom¸ avšak viacej preferujú výchovné prostredie matky. Psychologička odporučila situáciu riešiť rozšíreným stykom s prespatím detí u otca.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd následne súd k záveru, že návrh matky na zmenu resp. rozšírenie styku maloletých s otcom počas školských prázdnin je dôvodný.
Zmena pomerov je v danom prípade daná neochotou otca dohodnúť sa na jeho styku s maloletými počas prázdnin resp. nemožnosťou matky sa s otcom na tom dohodnúť, keďže aj samotný otec potvrdil, že odmieta s matkou komunikovať a na tejto skutočnosti nemieni nič meniť. Rodičovské práva a povinnosti
k maloletým deťom však majú obaja rodičia a obsahom týchto práva a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
V danom prípade tak možno súhlasiť s vyjadreniami matky, že na starostlivosti o maloletých aj počas školských prázdnin by sa mal (v rámci styku s maloletými ) podieľať aj otec. Pokiaľ by mu pracovné povinnosti nedovoľovali sa o deti starať osobne, má rovnakú možnosť ako matka zabezpečiť deťom pobyt v rôznych prázdninových táboroch. Súd preto upravil styk otca s maloletými počas prázdnin tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, čím sledoval predovšetkým záujem maloletých detí, ktoré majú právo na to, aby trávili porovnateľný čas s otcom aj matkou, keď v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by takémuto rozhodnutiu objektívne bránili.
V konaní bolo preukázané že maloletí majú silnú citovú väzbu k obom rodičom. Je na otcovi aby si uvedenú skutočnosť naplno uvedomil a snažil sa s maloletými tráviť či najviac času, nakoľko ako otec má v ich živote nezastupiteľnú úlohu a to najmä vo veku v ktorom sa maloletí v súčasnosti nachádzajú. Maloletí potrebujú s otcom tráviť čas, prespávať u neho, nakoľko otec im sprostredkúva zážitky, situácie a vnímanie sveta, ktoré im nedokáže z pochopiteľných dôvodov zabezpečiť matka a naopak. Čas strávený s otcom je pre maloletých nenahraditeľný a jeho úlohu v ich živote nedokáže plnohodnotne nahradiť žiadna iná osoba.
Súd súčasne s ohľadom na súhlasné vyjadrenia oboch rodičov zmenil už upravený styk otca s maloletými (rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/35/2010-47 zo dňa 06.07.2010) v tom, že otec je oprávnený si deti v uvedených dňoch a hodinách vyzdvihnúť v škole, ktorú maloletí navštevujú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.