Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1117-2000.pdf
PDF · 70.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/1117/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci na oprávneného U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel Košice, 044 54, IČO: 36199222 proti povinnému 1./ IDV s.r.o., 044 58 Kechnec 132, IČO: 31710841 2./ GARMENT s.r.o., Ružová 45, Košice, IČO: 31710824 vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej, Vrátna 22/A, Košice pod sp. zn. Ex 89/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 352,06 Eur s prísl. takto
rozhodol:
vnámietky povinného v 1. rade proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 13CoE/12/2012-70 zo dňa 30.1.2012 zrušil rozhodnutie Okresného súd Košice II zo dňa 22.1.2002, ktorým vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť, či platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný a podľa toho opätovne rozhodnúť o námietkach povinného v 1. rade zo dňa 19.4.2000, postúpené súdu dňa 1.6.2000.
Podľa ust. § 226 Zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.1.2012 sa súd zaoberal námietkami povinného v 1. rade zo dňa 19.4.2000, postúpené súdu dňa 1.6.2000.
Povinný v 1. rade v predmetných námietkach uviedol, že namieta vedenie exekúcie, nakoľko voči platobnému rozkazu (exekučnému titulu) bol podaný odpor.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o vlastných námietkach povinného proti exekúcii sa súd zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku totiž dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 O. s. p. /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie /28.4.2000/. Povinný podal svoje námietky na poštovú prepravu dňa 12.5.2000, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinného súd nahliadol do spisu pôvodného konania spis. zn. 1Rob/4106/1998 a zistil, že platobný rozkaz (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a to dňa 24.9.1999. Odporca v 1. rade (v exekučnom konaní povinný v 1. rade) doručil súdu podanie označené ako: „ oznámenie prevzatí záväzku", ktoré podľa svojho obsahu možno posúdiť ako odpor proti platobnému rozkazu v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, No posudzovanie podaní súdu pôvodného konania nepatrí do kompetencie exekučného súdu. Pre exekučný súd je smerodajné to, že exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovať nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie však nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, ako ani posudzovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdov, prípadne iných príslušných orgánov vydaných v pôvodnom konaní.
Preto o skutočnostiach, ktoré uvádza povinný v 1. rade vo svojich námietkach mal konať so súdom pôvodného konania. Súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto nemal inú možnosť, len námietky povinného v 1. rade ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.