Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu : BD Trade, s.r.o., Jantárova 30, Košice, IČO : 36 687 197, právne zastúpený : JUDr. Alena Rudohorská, advokátka, AK Košice, ul. Rázusova proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 10140901/2020 zo dňa 07.07.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Za zdaňovacie obdobie január 2018 podal žalobca ako daňový subjekt daňové priznanie a to dňa 26.02.2018 v ktorom deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 466,36 EUR.

2. Zároveň si žalobca uplatnil odpočet DPH za mesiac január 2018 :

- v sume 157,21 EUR z výdavkového pokladničného dokladu č. 18VD0001 , doklad č.21 127213 vystavený spoločnosťou Moris Slovakia, s.r.o. A. X, B., IČO : 36214574 za opravu motorového vozidla s EČV : B.

- a v sume 20 000,- EUR z faktúry č. 20180131 vystavenej dňa 31.01.2018 spoločnosťou MARTIAL , s.r.o., Pri bitúnku 13, Košice, IČO : 50009486 za sprostredkovanie nákupu mäsa ( základ dane 100 000,- EUR )

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za obdobie január 2018, o výsledku ktorej vyhotovil správca dane protokol č. 100944560/2019 zo dňa 24.04.2019. Daňová kontrola bola ukončená dňa 06.05.2019 doručením protokolu č. 100944560/2019 spolu s výzvou č. 100947926/2019 na vyjadrenie sa k protokolu.

4. Žalobca vo vyjadrení, ktoré doručil správcovi dane dňa 01.06.2019 uviedol svoj nesúhlas so závermi správcu dane. Má za to, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre priznanie odpočtu DPH a taktiež platba zmenkou nie je zakázaná. Záver správcu dane o účelovom konaní pána B. je podľa žalobcu predčasný. Nesúhlasí s tým, že tu nejde o činnosť podľa . Navrhuje vo vyrubovacom konaní vypočuť pána C. k udelenému plnomocenstvu.

5. Na návrh žalobcu bolo vo vyrubovacom konaní vykonané dokazovanie – výsluch pána C. – bývalého konateľa spoločnosti MARTIAL, s.r.o., žalobca sa však jeho výsluchu nezúčastnil ani napriek tomu, že bol o tomto výsluchu upovedomený. Svedok sa vyjadril k plnomocenstvu zo dňa 07.11.2016. Potvrdil udelenie tohto plnomocenstva pre pána B. s tým, že na základe tohto plnomocenstva pán B. zastupoval

spoločnosť MARTIAL, s.r.o. nielen pred štátnymi orgánmi ale aj voči iným osobám a vykonával v podstate funkciu konateľa spoločnosti. O svojej činnosti občas informoval konateľa. Svedok uviedol, že nemal prehľad o počte vystavených faktúr pre spoločnosť BD Trade, s.r.o., niečo vedel o čiastočných úhradách faktúr od pána B., nemal však prehľad o dohode o úhrade faktúry číslo 20180131 zmenkou

6. Správca dane po vykonanom dokazovaní prijal záver z kontroly v zmysle ktorého žalobca si v rozpore so uplatnil odpočet dane z výdavkového dokladu od spoločnosti Moris Slovakia, s.r.o. a taktiež si v rozpore s ustanovením § a uplatnil odpočítanie dane z faktúry číslo 20180131 za sprostredkovanie nákupu mäsa od spoločnosti MARTIAL s.r.o.,

7. Dňa 18.12.2019 správca dane vydal rozhodnutie číslo 102932617/2019, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 20 157,21 Eur za obdobie január 2018. V odôvodnení rozhodnutia správca dane popísal zistený skutkový stav, priebeh dokazovania, to aké boli v konaní použité dôkazné prostriedky, uviedol záver z dokazovania a výsledky kontroly a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, ktoré podal proti protokolu.

8. Po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení mal za to, že žalobca si v rozpore so uplatnil odpočet dane z výdavkového dokladu vystaveného spoločnosťou Moris Slovakia, s.r.o. za opravu motorového vozidla s EČV : B., nakoľko predmetné motorové vozidlo bolo v evidencii majetku žalobcu do 31.12.2017, bolo odpredané avšak z dôvodu výskytu vady bola už po odpredaji žalobcom zrealizovaná oprava motorového vozidla v mesiaci január 2018, t.j. v čase, kedy už žalobca nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, a teda prijaté služby – oprava motorového vozidla nebola žalobcom vynaložená na dodávky tovarov a služieb ako majiteľom.

9. Taktiež mal správca dane za to, že žalobca si v rozpore s ustanovením a uplatnil odpočítanie dane z faktúry číslo 20180131 za sprostredkovanie nákupu mäsa od spoločnosti MARTIAL s.r.o.. Vykonaným dokazovaním mal správca dane preukázané, že sprostredkovanie nebolo reálne uskutočnené jednak z dôvodu nepreukázania reálnych činností sprostredkovania pri uskutočnení obchodu s mäsom od zahraničného dodávateľa ku konečnému odberateľovi, a jednak na základe ekonomických výsledkov hospodárenia žalobcu, ktorá ukázala kumulovanie straty, pričom táto strata bola vytváraná cielene dohodnutou odmenou za sprostredkovanie v takej sume, že pri nákupných a predajných cenách nie je možné počítať so ziskom.

10. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V ňom namieta, to že správca dane konal v rozpore s ustanovením §45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku, pretože nepredložil žalovanému poverenie na výkon daňovej kontroly pred začatím daňovej kontroly ani počas kontroly a s ustanovením § 45 ods.1 písmeno b) bod 2 Daňového poriadku – nepredložil služobný preukaz bez požiadania. Žalobca aj napriek tomu procesnému pochybeniu umožnil správcovi dane vykonať kontrolu. Ďalšou námietkou bolo to, že správca dane porušil ustanovenie § 45 ods.1 písmeno f) Daňový poriadok – tým že neoboznámil daňový subjekt so všetkými zisteniami a skutočnosťami a so spôsobom ich zistenia. K tomuto odvolaciemu bodu poukázal na zápisnicu č. 100732778/2019 z 26.03.2019, kde je zachytený výsluch pána B. a po ňom výsluch zástupcu žalobcu k spolupráci so spoločnosťou MARTIAL, s.r.o., kde je v závere zápisnice uvedené tzv. oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole v zmysle ust. § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku a kde oboznámil správca dane len so závermi z výsluchu svedka a k úhrade faktúry, pričom neinformoval žalobcu o iných skutočnostiach. Poukázal aj na to, že výzva na vyjadrenie sa k protokolu bola zaslaná žalobcovi bez oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. V odvolaní taktiež namietal to, že správca dane vôbec nevyhodnotil výpoveď konateľa spoločnosti MARTIAL, s.r.o. pána C.. V odvolaní poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011 a rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR – ohľadom rozloženia dôkazného bremena. Podľa žalobcu ako odvolateľa je aplikácia ustanovenia absolútne nesprávna pri výkone daňovej kontroly na DPH. K záveru správcu dane ohľadom odplaty za služby, ktorá je neprimeraná a k jej ekonomickej nevýhodnosti uviedol, že odplata bola stanovená dohodou a nepodlieha normatívnej regulácii a posúdenie jej výšky nie je podkladom pre neuznanie odpočtu DPH. Má za to, že správca dane nepostupoval dôsledne v súlade s ustanovením ods1,2 a 3, a , a Daňového poriadku a žiada aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie

11. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím číslo 101140901/2020 zo dňa 07.07.2020 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane a odvolanie zamietol.

12. V odôvodnení rozhodnutia popísal skutkové zistenia správcu dane ( správneho orgánu I. stupňa ), vykonané dokazovanie a závery ku ktorým dospel správca dane . Má za to, že jeho záver o tom, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti Moris a taktiež aj od spoločnosti MARTIAL, s.r.o. je opodstatnený a správny. Pokiaľ ide o faktúru od spoločnosti MARTIAL, s.r.o. žalovaný má za to, že nebolo preukázané, že k dodávke služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom malo dôjsť práve pôsobením spoločnosti MARTIAL a zároveň nebola preukázaná ani opodstatnenosť sprostredkovateľskej odmeny fakturovanej spoločnosťou MARTIAL, s.r.o. keďže nebola objasnená ani otázka ekonomickej (ne)výhodnosti tejto spolupráce.

13. Námietky uvedené v odvolaní považoval žalovaný za nedôvodné a uviedol k nim nasledovné :

- Daňový poriadok neustanovuje povinnosť predložiť daňovému subjektu poverenie na výkon daňovej kontroly ale v ustanovení § 45 ods.2 písmeno a) Daňového poriadku je zakotvené právo daňového subjektu na jeho predloženie a povinnosť umožniť poverenému správcovi dane vykonať túto kontrolu. Zo spisu nebolo zistené, že by daňový subjekt žiadal o predloženie poverenia ani to, aby mu v tom správca dane bránil a toto nepreukazuje v podanom odvolaní ani daňový subjekt preto táto námietka nie je dôvodná.

- Taktiež za nedôvodnú považoval námietku porušenia ustanovenia § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku, nakoľko na strane 2 zápisnice je zrejmé, že správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a so svojimi pochybnosťami o uskutočnení služby

- Nedôvodná bola aj námietka prekročenia oprávnenia správcu dane keď hodnotil samotnú cenotvorbu a uviedol, že správca dane oprávnene poukázal aj na tieto skutočnosti a vyhodnotil ich v súvislostiach kontrolovaných zistení ako jeden z dôkazov, ktoré mali prispieť k vytvoreniu celkového obrazu o spôsobe preverovaného obchodovania daňového subjektu – faktúrovania služieb sprostredkovania bez DPH a bez uhradenej odplaty za sprostredkovanie; k tomu poukázal aj na podstatu Zmluvy o sprostredkovaní s tým, že činnosť sprostredkovateľa musí mať aktívnu povahu, nárok na odmenu je podmienený skutočnosťou, že výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa

- K poukazovaniu na rozsudok NS SR s tým, že správca dane zaťažil žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom – žalovaný uviedol, že skutkový stav uvedený v rozsudku NS SR nie je totožný so skutkovým stavom v prejednávanej veci takže naň nemožno prihliadať a zároveň správny orgán nepožadoval žiadne dôkazy ani úkony ,ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia

- K ostatným námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že správca dane sa jednoznačne a preukázateľným spôsobom snažil o vzájomnú súčinnosť s daňovým subjektom a oboznamoval ho so zisťovanými skutočnosťami počas daňovej kontroly, poukázal na zásadu prejednávaciu , ktorá sa uplatňuje v daňovom konaní Záverom uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery daňového subjektu v napadnutom rozhodnutí je opodstatnený a správny. Postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 v sume 20 157,21 Eur bol v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.

II.

Správna žaloba

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. V žalobe namieta : nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, to, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Namieta aj to, že skutkový stav, ktorý vzal na základe napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a má za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že úhrada faktúry nie je žiadnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 a 2 písmeno a) vo väzbe na ustanovenie § 51 ods.1 písmeno a) zákona o DPH. Má za to, že podmienky

uvedené v o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom však úhrada faktúry nie je takouto podmienkou.

16. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol žalobca to, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s ním vznesenou námietkou porušenia ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno a) bodu 1 a bodu 2 Daňového poriadku a taktiež ani so vznesenou námietkou porušenia ustanovenia § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia žalovaný, a ani správca dane neuviedol, prečo neprihliadol na svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti MARTIAL s.r.o. – pána C..

17. V námietke rozporu skutkového stavu, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k administratívnemu konaniu žalobca poukázal na to, že tvrdenie žalovaného, ako aj správcu dane o tom, že za spoločnosť MARTIAL, s.r.o. konal pán B. neoprávnene a že dodávateľskú faktúru pre kontrolovaný daňový subjekt vystavila neoprávnená osoba je nesprávny a nie je v súlade s vykonaným dokazovaním a s výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti ako svedka, ktorého výpoveď práveže potvrdila, že za spoločnosť MARTIAL, s.r.o. mohol konať aj konal vo veci sprostredkovania pre žalobcu pán B. tak, ako to potvrdil vo svojej výpovedi . Žalobca má za to, že úsudok správcu dane vzhľadom na výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti o tom, že išlo o účelové konanie zo strany splnomocneného zástupcu spoločnosti je predčasný a nesprávny.

18. V námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza žalobca to, že ohľadom tvrdení, ktoré správca dane uvádza vo svojom rozhodnutí a z ktorých mu vyplývajú pochybnosti, na základe ktorých dospel k záverom uvedených v rozhodnutí a ktoré žalovaný potvrdil, znáša dôkazné bremeno správca dane, ktorý je povinný jednoznačne preukázať ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt. Hlavne je neprípustné, aby sa správca dane uspokojil s tým, že má pochybnosti, ale tieto nemá dostatočne preukázané. Konštatovania správcu dane v protokole a v rozhodnutiach, na ktorých zotrval žalovaný sú nesprávne.

19. V námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy namietal žalobca porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno a) bodu Daňového poriadku spočívajúce podľa neho v tom, že zamestnanci správcu dane nepredložili pri daňovej kontrole žalobcovi písomné poverenie na výkon daňovej kontroly. Taktiež namietal aj porušenie ustanovenia § 45 ods.1 písmeno f) zákona o DPH v tom smere, že správca dane nevykonal oboznámenie daňového subjektu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku a bez tohto oboznámenia zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole č. 100947926/2019 zo dňa 24.04.2019. Má aj za to, že správca dane svojim postupom porušil ustanovenia , a , , a a tiež o správe daní nakoľko pri správe daní nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam resp. pripisoval váhu skutočnostiam, ktoré neslúžili na preukázanie splnenia ( nesplnenia ) zákonných predpokladov priznania práva na odpočítanie dane a tak neprípustne rozšíril tieto podmienky nad zákonný rámec. Taktiež má žalovaný za to, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane viedol dokazovanie v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2000 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie a , kde základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služieb je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Ak dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť z faktúrovaných dodávok v zmysle žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb. V tomto prípade vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa preukázaný nebol a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítane dane podľa v nadväznosti na ustanovenie písmeno a) .

21. Má za to, že v oboch rozhodnutiach sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, je tam uvedené vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov podľa ktorých sa rozhodovalo tak, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods.5 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami daňového subjektu, ktoré boli predmetom odvolania. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, z akých skutočností správca dane, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní .

22. Pokiaľ ide o jednotlivé žalobné námietky zotrval na svojom stanovisku k nim tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa jedná o totožné námietky ako tie, ktoré boli uvedené v odvolaní. Poukázal na to, že správcom dane nebol spochybnený nákup a predaj mäsa, avšak zistené skutočnosti jednoznačne spochybnili dôkazy predložené žalobcom o sprostredkovaní obchodu a svoje tvrdenie, že k nákupu a predaju mäsa došlo práve pôsobením spoločnosti MARTIAL, s.r.o. nijako žalobca nepreukázal. Žalobca nepredložil dôkazy o riadnom priebehu zdaniteľného obchodu – sprostredkovania tak, ako je to deklarované na spornej faktúre.

IV. Replika žalobcu

23. Žalobca vo svojej replike, ktorá bola doručená súdu dňa 15.12.2020 opätovne poukazuje na to, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH, poukazuje na to, že správcovi dane popísal v čom spočívala činnosť sprostredkovateľa, uviedol, že daňový subjekt je síce povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný, ale správca dane je tiež povinný uviesť, ktoré skutočnosti sú sporné a vyzvať na ich preukázanie, a taktiež uviesť ako ich má preukázať, a tak tomu bolo aj teraz, správca dane mal lepšie uviesť, ako má žalobca preukázať svoje tvrdenia o uskutočniteľných zdaniteľných plneniach, mal ho vyzvať na lepšie preukázanie.

24. K tvrdeniu žalovaného o tom, že sa žalobca účelovo zameriava na spochybnenie postupu správcu dane žalobca uviedol, že je jeho právom poukázať na nedodržiavanie povinností správcu dane a žalobca každé pochybenie správcu dane. Uviedol, že sa vyjadril ku všetkému počas výkonu daňovej kontroly a počas vykonávacieho konania, predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré mohol predložiť, správca dane ani žalovaný však neakceptovali žiadne vyjadrenia žalobcu ani jeho dôkazy. Má za to, že správca dane nevyhodnotil dôsledne dôkazy v prospech aj v neprospech daňového subjektu a svoje závery neodôvodnil riadne. Naďalej zotrval na tom, že správca dane nevykonal oboznámenia žalobcu ako to predpokladá Daňový poriadok a s touto námietkou sa žalovaný ani nevysporiadal. Opätovne uvádza že úhrada nie je podmienkou pre uplatnenie odpočtu v zmysle – nie je to upravené v ustanovení zákona o DPH. Zotrval aj na nesprávnom výklade porušenia ustanovenia – podnikanie, odmietajú argumentáciu správcu dane o tom, že toto porušenie je dôvodom pre neuznanie nároku na odpočet DPH , nie je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočet DPH podľa zákona o DPH tak, ako sa to snažil napasovať správca dane a žalovaný .

V.

Duplika žalovaného

25. Replika bola zaslaná žalovanému, ten ju prevzal dňa 17.12.2020, avšak na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

VI.

Konanie pred správnym súdom

26. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

27. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 17.10.2023.

VII.

Relevantná právna úprava

28. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

36. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

37. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

38. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

39. Podľa o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

40. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

42. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

43. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.

Právny názor správneho súdu 45. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101140901/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 102932617/2019 zo dňa 18.12.2019 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 20 157,21 EUR za zdaňovacie obdobie január 2018 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum

je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 33. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je nepreskúmateľné tak, ako to uvádza žalobca.

34. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkou porušenia ustanovenia § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 a § 45 ods.2 písmeno a) Daňového poriadku ako aj s námietkou porušenia ustanovenia § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku a nie je možné v tomto smere vytknúť žalovanému odchýlenie sa od priebehu daňovej kontroly tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu. Z administratívneho spisu nebolo zistené, že by žalobca v priebehu daňovej kontroly namietal porušenie týchto skutočností – nepredloženie poverenia a služobného preukazu ( prvý krát až v odvolaní ). A pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku súd sa taktiež nestotožnil s touto námietkou. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 100732778/2019 zo dňa 26.03.2019 je zrejmé, že za prítomnosti zamestnancov správcu dane, bol vyzvaný konateľ žalobcu – D. E. F. aby sa vyjadril k spolupráci pri sprostredkovaní nákupu mäsa spoločnosťou MARTIAL, s.r.o. . Po skončení jeho vyjadrenia oboznámil správca dane konateľa žalobcu so skutočnosťami zistenými pri kontrole DPH, následne ako to vyplýva zo zápisnice ho poučil podľa ustanovenia písmeno f) – o práve vyjadriť sa k týmto zisteniam a o jeho práve navrhnúť aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim. Ďalej je zo zápisnice zrejmé, že konateľ žalobcu nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam a ani neuviedol do zápisnice žiadne návrhy a nevzniesol žiadne námietky, a zároveň svojim podpisom potvrdil súhlas s obsahom zápisnice. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti považoval tieto námietky žalobcu za účelové smerujúce len k zbytočnému predlžovaniu konania a k odsunu zaplatenia vyrubeného rozdielu dane.

35. Taktiež nebolo možné v konaní prisvedčiť námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia. Súd má za to, že tak správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli dostatočnú správnu úvahu ktorou sa spravovali pri zhodnotení zisteného skutkového stavu na ktoré závery správne aplikovali ustanovenia § 49 ods.1 a 2 písmeno a) zákona o DPH o tom, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH. V tomto smere tak z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia aplikujúc naň citované ustanovenia zákona o DPH. Súd má teda za to, že v tejto veci tak správca dane ako aj žalovaný vec správne právne posúdili a z ich rozhodnutí je objektívne zrejmé, prečo správca dane žalobcovi nepriznali odpočet DPH v sume 20 157,21 Eur, s čím sa taktiež stotožnil žalovaný.

35. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na to, že tak správca dane, ako aj žalovaný postupovali v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH, keď

konštatovali žalobcom porušenie ustanovení a v nadväznosti na ustanovenie .

36. Súd zároveň poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca

37. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

38. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) III.daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV.a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

39. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

40. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho nebolo preukázané, že dodávateľovi – spoločnosti MARTIAL, s.r.o., vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia nakoľko nebolo preukázané, že k dodaniu služby reálne došlo a to osobou uvedenou na faktúre. Správca dane a žalovaný tak uzavreli, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že k dodávke služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom malo dôjsť práve pôsobením spoločnosti MARTIAL, s.r.o., a zároveň daňový subjekt ..............................

41. Vychádzajúc z administratívneho spisu a zo všetkých skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania tak mal súd za to, že správne tak správca dane ako aj žalovaný právne uzavreli to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky potrebné pre priznanie odpočtu, konkrétne neuniesol dôkazné bremeno ohľadom reálneho vykonania sprostredkovateľskej činnosti tak, ako to je uvedené na faktúre č.20180131 z ktorej si uplatnil odpočet DPH a zároveň ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ekonomickej výhodnosti tejto spolupráce .

42. Pokiaľ ide o námietku toho, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, ani s touto nebolo možné sa stotožniť. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, skutkový stav tam zistený v priebehu daňovej kontroly, ako aj vo vykonávacom konaní je totožný so skutkovým stavom, ktorý sa premietol do rozhodnutia správcu dane, ako aj do rozhodnutia žalovaného. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, že výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti ako svedka, bolo potvrdené to, že za spoločnosť MARTIAL, s.r.o. mohol konať aj konal vo veci sprostredkovania pre žalobcu pán B., nakoľko ako je zrejmé z celého kontextu výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti MARTIAL, s.r.o. vo vzájomnom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov bola správna úvaha správcu dane s ktorou sa stotožnil aj žalovaný ohľadom toho, že pán B. konal z vlastnej iniciatívy. Túto skutočnosť možno vyvodiť aj z toho, že sám konateľ spoločnosti MARTIAL, s.r.o. uviedol, že nemá prehľad o tom, koľko faktúr bolo vystavených pre spoločnosť BD Trade, s.r.o., nemal prehľad o tom, koľko z vystavených faktúr bolo zaplatených, pán B. ho o svojich aktivitách vykonávaných na základe plnomocenstva informoval len okrajovo. Z plnomocenstva vyplýva, že pán B. bol oprávnený konať za spoločnosť MARTIAL, s.r.o. len na zastupovanie tejto spoločnosti vo veci vykonania zmien v spoločnosti a v neposlednom rade samotná faktúra číslo 20180131 má to isté číslo ako ďalšie dve faktúry vystavené spoločnosťou MARTIAL, s.r.o. pre ďalších dvoch odberateľov čo vyplýva z kontrolného výkazu predloženého spoločnosťou MARTIAL, s.r.o..

43. Taktiež námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena správcom dane nemohla v konaní uspieť. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcu k tejto námietke uvedenom v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 19.11.2020. Skutkový stav v tejto veci bol zistený dostatočne a takto zistený skutkový stav bol základom pre právne posúdenie veci, ktoré bolo správne.

44. Ani námietka žalobcu ohľadom porušenia postupu v konaní pred orgánmi verejnej správy nebola v konaní úspešná. Zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by žalovaný, ako aj správca dane v konaní porušili ustanovenia písmeno a) bodu Daňového poriadku, aj ustanovenia písmeno f) zákona daňového poriadku a ustanovenia , a , , a a tiež o správe daní. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v konaní zákonne a nie je zrejmé z administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu, že by žalobca od správcu dane také poverenie alebo preukaz od zamestnanca požadoval, pričom vo využití tohto práva mu nič nebránilo. Samotné poverenie je súčasťou žurnalizovaného administratívneho spisu.

45. Vychádzajú z uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju podľa ustanovenia zamietnuť.

47. O nároku účastníkov konania na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať.

48. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).