Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/126/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne R. K., V.. XX.X.XXXX, P. Y., X. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom, AK Poprad, 1. mája 3, proti žalovanej Y. X., V.. X.XX.XXXX, P. Y., X. XXX/XX, zast. Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 42/97, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.7.2011 žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 1 na prízemí bytového domu č. súp. 336 v Poprade na ulici Hviezdoslavovej ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 239, a to

v 1/2- ici v pomere k celku. Žalobkyňa uviedla, že predmetný byt darovala svojej dcére neb. R. I. a jej manželovi D. I. na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.7.2004. Obdarovaný D. I. sústavne porušoval, najmä v rokoch 2009 a 2010, ustanovenie článku VII zmluvy, preto jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.9.2010 odstúpila od darovacej zmluvy. Žalobkyňa predovšetkým poukazovala na to, že potrebovala sústavnú starostlivosť v chorobe, starobe, pri zabezpečení lekárskych vyšetrení, upratanie bytu, ale D. I.Č. jej tieto neposkytol. Starostlivosť o ňu zabezpečovala iba jej dcéra R. I., a to kým vládala. Uviedla, že D. I. v čase dedičského konania po neb. R. I. vedel, že už nie je spoluvlastníkom predmetného bytu, napriek tomu sa v rámci dedičského konania dohodol so žalovanou, že žalovaná nadobudne predmetný byt v celosti.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukazovala na skutočnosť, že jej rodičia sa starali o domácnosť, v ktorej žila aj žalobkyňa, vážnejšie nezhody v domácnosti nastali vtedy, keď jej otec prišiel o prácu, pretože žalobkyňa stále rýpala do jej matky, ktorá potom tiež vyčítala otcovi, že nemá prácu. Z dôvodu týchto problémov jej otec potom častejšie začal chodievať na chatu, kde aj popíjal s kamarátmi. Žalovaná má za to, že nebola preukázaná existencia jednotlivých dôvodov na vrátenie daru a s prihliadnutím na okolnosti prípadu by ani nešlo o také relevantné dôvody, z ktorých by vyplývalo, že D. I. hrubým spôsobom porušil dobré mravy. Poukázala aj na princíp vzájomnosti, v zmysle ktorého treba hodnotiť aj správanie darcu, či nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu.

Z výpovedí účastníkov, z výpovedí svedkov O. K., O. K., S.. O. B., D. I., R. X., J.. F. N., E. H., R. V., F. L. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu darovacej zmluvy, výpisu z LV č. XXXX, výzvy

na vrátenie daru, listu D. I., listu J.. F. N., dokladov o platbách za byt a z obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. , súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.7.2004 žalobkyňa darovala predmetný byt svojej dcére R. I. a jej manželovi D. I.. V článku VII zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve žalobkyne doživotne užívať predmetný byt. Obdarovaný sa zároveň zaviazali, že budú žalobkyni poskytovať pomoc v chorobe a starobe spočívajúcu najmä v tom, že jej zabezpečia potrebné lekárske ošetrenie, odvoz, prípadne doprovod k lekárovi, obstarajú nákupy a iné bežné potreby, upracú byt, vyperú prádlo a podobne. Pre prípad smrti jej vystroja dôstojný pohreb.

R. I., dcéra žalobkyne, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi menovanej sú žalovaná - dcéra poručiteľky a pozostalý manžel D. I.. V rámci dedičského konania dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej do dedičstva po neb. R. I. patrí predmetný byt v celosti a D. I.Á. má náhradovú pohľadávku z titulu vysporiadania BSM v sume 20.000,-- eur. Na základe dohody dedičov predmetný byt v rámci dedičského konania nadobudla žalovaná.

Žalobkyňa listom zo dňa 24.9.2010 vyzvala D. I. na okamžité vrátenie daru, ktorý urobila na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.7.2004. V predmetnom liste ako dôvody uviedla, že menovaný neprispieva žiadnou čiastkou na úhradu nákladov na bývanie, najmä nie odo dňa 1.7.2009 a už viac než 20 mesiacov neprevádza základnú údržbu nehnuteľnosti (maľovanie, výmena okien, atď.). Ďalej uviedla, že menovaný ju slovne veľmi hrubým spôsobom napadol, a to pred členmi jej rodiny, neposkytuje jej pomoc pri zaobstarávaní základných životných potrieb (nákup, doprovod k lekárovi atď.). Z tohto dôvodu vyzvala obdarovaného, aby si v lehote 10 dní odsťahoval všetky svoje osobné veci a odhlásil sa z trvalého pobytu na tejto adrese.

Na list žalobkyne D. I. reagoval listom zo dňa 18.1.2011, ktorým oznámil žalobkyni, že sa nedopustil konania, ktorým by hrubo porušil dobré mravy, teda neboli splnené podmienky pre vrátenie daru.

Svedok D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 žalobkyňa chcela odkúpiť predmetný byt, a preto ho spoločne s manželkou oslovila, či by jej nepomohli s finančnými prostriedkami. Svedok s manželkou dali žalobkyni peniaze na odkúpenie bytu, pričom podľa vyjadrenia svedka to brali ako pomoc v rodine a nebavili sa o tom, či ide o dar, alebo pôžičku. Svedok spočiatku nesúhlasil s tým, aby sa spoločne s manželkou nasťahovali k žalobkyni, pretože pozná jej povahu a myslel si, že môžu medzi nimi vzniknúť nezhody, ale manželka so žalobkyňou ho presvedčili. Po nejakom čase sa žalobkyňa rozhodla, že im chce byt darovať. Svedok uviedol, že pred asi 5 až 6 rokmi boli medzi žalobkyňou a nimi vážnejšie nezhody, pretože žalobkyňa si z jeho manželky urobila slúžku, priznal, že niekedy sa so žalobkyňou pohádali, ale nikdy ju nenapadol, ani jej vulgárne nenadával, napriek tomu, že často, keď prišla z práce domov, tak mu žalobkyňa ani neodzdravila. Od 1.7.2009 bol nezamestnaný a žalobkyňa mala voči nemu stále výčitky, že je lenivý, nechce si nájsť prácu, rozprávala to stále jeho manželke a z toho potom vyplynuli nezhody medzi ním a jeho manželkou. Potom čo ho žalobkyňa a manželka vyhadzovali z domu, sa v roku 2010 pred Veľkou nocou odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Svedok uvádzal, že v minulosti často varil v domácnosti, robil nákupy, spoločne s manželkou zabezpečili výmenu plastových okien a byt bol vymaľovaný potom, čo sa do neho nasťahovali, ako aj po výmene okien.

Svedkyňa O. K., bývalá nevesta žalobkyne, uviedla, že spočiatku sa I. o žalobkyňu riadne starali. Bola svedkom, keď sa obaja manželia vulgárne vyjadrovali na adresu žalobkyne, až povedala R. I., že ako tak môže rozprávať o svojej matke. Z vyjadrenia svedkyne vyplynulo, že sa s I. stretávala naposledy v období asi pred 5 rokmi a stretávali sa asi 2 až 3 krát do roka. Pred septembrom 2010 nebola osobne svedkom nejakého konfliktu medzi žalobkyňou a D. I.Č., o nezhodách vie iba z rozprávania R. I..

Svedok S.. O. B. uviedol, že navštevuje žalobkyňu asi raz za 3 až 4 mesiace. Pred asi 4 rokmi sa mu žalobkyňa pri návštevách začala sťažovať, že sa ani nemá s kým porozprávať, že nemôže nič robiť, lebo

ju okrikujú, a že nemá peniaze ani na lieky. Sťažovala sa, že D. I. chodieva domov opitý, a že má z neho strach. Svedok uviedol, že nikdy nebol osobne pri nejakom konflikte medzi žalobkyňou a obdarovanými.

Svedok O. K., syn žalobkyne, taktiež uviedol, že nikdy nebol svedkom konfliktu medzi žalovanou a obdarovaným, len z rozprávania vie, že sa niekedy nerozprávali. Kým žila jeho sestra R. I., tak sa mu žalobkyňa nikdy nesťažovala, že by sa o ňu nestarali, vždy mali nakúpené, upratané. Až potom, keď už sestra nežila so švagrom, tak popýtala, či by jej niekedy nepomohol s upratovaním.

Svedkyňa R. X. sa taktiež nevedela vyjadriť ku konfliktom medzi žalobkyňou a obdarovanými. Uviedla, že bližšie vzťahy so žalobkyňou neudržiava, keď sa stretnú na chodbe, tak sa pozdravia a porozprávajú. D. I. videla viackrát odpratávať sneh spred bytovky.

Svedok J.. F. N. uviedol, že spísal v prospech žalobkyne výzvu na vrátenie daru, tento doklad napísal rukou v auguste 2010 a dal ho žalobkyni s tým, že si ho musia dať napísať na stroji. Svedok uviedol, že v rokoch 2009 a 2010 sa D. I. zle správal k svojmu okoliu, v tom čase požíval alkoholické nápoje, nikde nepracoval. Tvrdil, že asi dvakrát až trikrát, keď išiel s D. I. z Gánoviec do Poprade, tak sa menovaný vulgárne vyjadroval o žalobkyni. Potvrdil, že s D. I. mal tiež konflikt, a preto mu aj napísal list, ktorý sa nachádza na čl. 60 spisu. Svedok tvrdil, že už

17. septembra 2010 bol D. I. z bytu vysťahovaný, a že to už bolo po doručení výzvy na vrátenie daru.

Svedkyňa E. H. uviedla, že obdarovaní žalobkyni pomáhali, konkrétne D. I. viackrát videla prášiť koberce, vynášať smeti, nosiť nákupy. Manželia I. často chodievali na chatu a R. I.Á. niekedy pred ňou spomenula, že si tam chodí hlavne oddýchnuť, lebo ju žalobkyňa dosť „sekíruje“. Taktiež jej hovorila, že žalobkyňa nikdy nie je spokojná s tým, čo urobí, napríklad ako navarí, uprace a podobne.

Svedkyňa R. V. sa nevedela bližšie vyjadriť ku vzťahom medzi žalobkyňou a obdarovanými. Uviedla, že neb. R. I. poznala, aj sa porozprávali, ale o súkromných veciach veľmi nerozprávali.

Svedkyňa F. L. sa tiež nevedela bližšie vyjadriť k vzťahu medzi žalobkyňou a obdarovanými. Z rozprávania vie, že žalobkyňa mala platiť za byt a I. mali zabezpečovať stravu. K vzťahu medzi D. I. a J.. F. N. uviedla, že J.. N. údajne chcel byt D. I., o čom rozprávali iní susedia.

Podľa , ods. 1, , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva, alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľub prijíma.

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obžalovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa predmetný byt darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.7.2004 D.N. I. a jeho manželke, t. č. už neb. R. I.. Menovaní so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti už od roku 2001. Listom zo dňa 24.9.2010 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru od jedného z obdarovaných, a to od D. I.. V zmysle § 630 Obč. zákonníka k zániku darovacej zmluvy môže dôjsť na základe jednostranného právneho úkonu darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru. Na platnosť takéhoto úkonu je nevyhnutné, aby boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 630 Obč. zákonníka, teda správanie obdarovaného musí napĺňať skutočnosti, ktoré možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a sú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu, alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných

normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Pri posúdení konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy je potrebné vychádzať vždy z okolností daného prípadu. Predpokladom úspešného opatrenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda musí byť preukázané porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.

Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru uviedla viacero dôvodov, pre ktoré požaduje od obdarovaného D. I. vrátiť dar. V prvom rade namietala, že menovaný neprispieva na úhradu nákladov na bývanie a neprevádza základnú údržbu nehnuteľnosti. Tieto dôvody súd považuje za právne irelevantné, pretože obdarovaný s manželkou boli vlastníkmi bytu, a teda im vyplývala povinnosť zabezpečovať úhrady spojené s užívaním bytu a tiež právo rozhodovať o tom, aké investície budú v byte vykonané. Navyše podľa predložených dokladov práve D. I. s manželkou uhrádzali náklady na bývanie, i keď podľa vyjadrenia niektorých svedkov mala byť medzi nimi a žalobkyňou dohoda, že žalobkyňa bude uhrádzať náklady na bývanie a oni jej budú zabezpečovať nákupy a stravovanie. Taktiež listinnými dokladmi bolo preukázané, že práve obdarovaní v roku 2007 vykonali úpravy predmetného bytu, a to napríklad výmenu okien, ktorú financovali z úveru, ktorý si zobral a splácal D. I.. Aj keď menovaný bol nezamestnaný, je zrejmé, že náklady na bývanie financovali spoločne s manželkou z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, teda nemožno konštatovať, že by sa menovaný nepodieľal na úhradách za bývanie.

Ďalší okruh dôvodov sa mal týkať správania D. I., ktorý mal hrubým spôsobom napadnúť žalobkyňu pred členmi jej rodiny a neposkytoval žalobkyni pomoc pri obstarávaní základných životných potrieb. Aj pri týchto dôvodoch súd musí skúmať, či išlo o ojedinelé prejavy nevhodného správania, alebo o dlhodobé konanie odporujúce dobrým mravom. Z vypočutých svedkov iba O. K. a J.. N. tvrdili, že sa pred nimi mal D. I. vulgárne vyjadriť na adresu žalobkyne, pričom svedkyňa O. K. tvrdila, že sa takto vyjadrovali obaja manželia. Z výpovede svedkyne je zrejmé, že sa tak mohlo stať v období najmenej pred piatimi rokmi, pretože potom sa už s nimi nestretávala. Z výpovede svedka J.. F. N. vyplýva, že D. I. sa mal vulgárne vyjadrovať na adresu žalobkyne iba ojedinele, možno v dvoch až troch prípadoch, keď išli spolu z Gánoviec do Popradu. Pokiaľ ide o celkové hodnotenie správania D. I. k svojmu okoliu, tu súd nepovažuje výpoveď svedka za vierohodnú vzhľadom na konflikty, ktoré svedok mal s D. I.Á.. Hodnotenie správania D. I. svedkom môže byť významne ovplyvnené týmito konfliktami a teda značne subjektívne. Z ostatných vypočutých svedkov nikto nebol svedkom konfliktu medzi žalobkyňou a obdarovanými. Vzhľadom na vykonané dokazovanie teda súd nemal za preukázané, že by sa D. I. sústavne vulgárne vyjadroval na adresu navrhovateľky, prípadne ju napádal a takéto jeho správanie by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Z výpovedí viacerých svedkov možno vyvodiť, že D. I. ako aj jeho manželka zabezpečovali starostlivosť o domácnosť. Ani žalobkyňa vo svojej výpovedi neuvádzala, že by menovaní nerobili nákupy do domácnosti, nevarili, prípadne neupratovali. Aj keď sa viacerí svedkovia nevedeli vyjadriť k vzťahu medzi žalobkyňou a obdarovanými, z ich výpovedí možno vyvodiť, že aj D. I. zabezpečoval starostlivosť o domácnosť. Napríklad svedkyňa R. X. uvádzala, že videla D. I. odpratávať sneh, svedkyňa E. H. videla menovaného prášiť koberce, vynášať smeti, robiť nákupy a taktiež svedok O. K. konštatoval, že v domácnosti bolo vždy nakúpené, upratané a žalobkyňa sa mu nesťažovala na nedostatočnú starostlivosť zo strany obdarovaných.

Je nesporné, že medzi žalobkyňou a obdarovanými sa vyskytli aj nezhody, na ktorých sa však svojim správaním podieľala aj žalobkyňa, najmä výčitkami voči D. I. v čase, keď bol nezamestnaný. Aj svedkyňa E. H. čiastočne potvrdila tieto skutočnosti, keď uvádzala, že R. I. sa pred ňou vyjadrovala tak, že si potrebuje oddýchnuť, a že žalobkyňa nikdy nie je spokojná s tým, čo urobí. Žalovaná zase poukazovala na to, že správanie žalobkyne malo vplyv aj na vzájomné vzťahy medzi D. I. a jeho manželkou. Z uvedeného vyplýva, že určité prejavy správania D. I., ktoré možno hodnotiť ako nevhodné, mali základ aj v nevhodnom správaní žalobkyne. Je zrejmé, že po tom, čo sa D. I. kvôli nezhodám s manželkou odsťahoval zo spoločnej domácnosti, sa už nepodieľal na starostlivosti o domácnosť, avšak nebolo

preukázané, že by žalobkyňa v konkrétnom prípade požadovala od menovaného pomoc, ktorú by menovaný výslovne odmietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany D. I.. Z tohto dôvodu neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 630 Obč. zákonníka pre vrátenie daru. Na základe výzvy, ktorú urobila žalobkyňa dňa 24.9.2010, teda nemohlo dôjsť platne k zániku darovacej zmluvy, čo by malo za následok, že by sa opätovne stala podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu v 1/2-ici. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu zamietol.

V zmysle , ods. 3, súd rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).