Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/54/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, v trestnej veci proti obžalovanému X. V., pre zločin úžery podľa , , o odvolaní Okresného prokurátora v Leviciach proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júla 2012, takto

rozhodol:

Podľa písmeno a/, , , napadnutý rozsudok z r u š u j e .

Podľa , vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa oslobodil obžalovaného X. V. (ďalej len obžalovaný) spod obžaloby Okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. zo dňa 24. 06. 2011 pre skutok kvalifikovaný ako zločin úžery podľa , že,

po tom, čo poškodená M. H. bez súhlasu zamestnávateľa Q. použila finančné prostriedky zamestnávateľa vo výške 4.481,18 eur, ktoré nemala možnosť vrátiť v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, dňa 23. 03. 2009 si o 09.00 h na Okresnom stavebnom bytovom družstve v Leviciach na ul. Ku Bratke č. 3 uzavrela ako prevodca po vzájomnej dohode s obvineným, ktorý uhradil dlh poškodenej u zamestnávateľa ako nadobúdateľom dohodu o prevode členských práv a povinností spojené s užívaním jednoizbového družstevného bytu č. 15 na 7. poschodí na ul. M. R. Štefánika č. 59 v Leviciach v hodnote 20.636,34 eur, na základe čoho obvinený zároveň ako nájomca podpísal nájomnú zmluvu s Okresným stavebným bytovým družstvom Levice ako prenajímateľom k uvedenému bytu a následne na základe žiadosti zo dňa 02. 04. 2009 nadobudol vlastnícke právo k dotknutému bytu po podpise zmluvy o prevode bytu od Okresného stavebného bytového družstva Levice a jej následného vkladu do katastra nehnuteľností Správou katastra levice dňa 22. 04. 2010, čím poškodenej M. H. spôsobil škodu vo výške 15.911,59 eur po úhrade záväzkov poškodenej voči Okresnému stavebnému bytovému družstvu Levice za služby spojené s užívaním bytu poškodenou vo výške 243,57 eur, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný s poškodenou uzatvoril za účelom splatenia dlhu vo výške 4.481,18 eur dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu, ktorý užívala poškodená, a ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom vo výške 20.639,34 eur, pričom využil práva, ktoré pre neho z uvedenej dohody vyplynuli a následne sa stal vlastníkom bytu. S poukazom na výšku dlhu poškodenej a výrazne vyššiu hodnotu bytu súd I. stupňa konštatoval, že bola naplnená prvá podmienka skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.

Vykonaným dokazovaním však súd I. stupňa konštatoval, že nemohol dospieť k presvedčivému záveru, že bola splnená druhá podmienka a to, že obžalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, prípadne rozrušenie poškodenej. Stav tiesne nebol v danom prípade u poškodenej M. H. (ďalej len poškodená) preukázaný, pretože nedostatok finančných prostriedkov za stav tiesne nemožno pokladať. Nedostatok finančných prostriedkov vznikol u poškodenej jej ľahkovážnym a nezodpovedným správaním, keď sa sama z vlastnej vôle dostala do situácie, že nebola schopná zaplatiť dlh, ktorý vznikol prehrou peňazí vo výherných hracích prístrojoch. Poškodená si bola vedomá aký má príjem, že má dlh voči banke z dôvodu úveru, chorú matku a napriek tomu sa správala nezodpovedne, keď hrala s cudzími peniazmi a nemohla si byť istá, že peniaze vložené do prístroja vyhrá späť, resp. sa spoliehala, že jej peniaze požičia matka. Súd I. stupňa poukázal na to, že poškodená sa takto nezodpovedne správala už v minulosti, keď prehrala peniaze vo výške 9.400 eur.

Súd I. stupňa nemal jednoznačne preukázané, že bola naplnená aj subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu úžery a to to, že obžalovaný mal úmysel zneužiť tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť poškodenej. Poškodená uzatvorila dohodu o prevode členských práv a povinností k jednoizbovému bytu s obžalovaným na základe jej návrhu, resp. vzájomnej dohody s obžalovaným. Túto dohodu s ňou uzatvoril na OSBD Levice bez toho, aby v nej bolo dohodnuté, že po zaplatení dlhu sa táto zruší. Pokiaľ poškodená nechcela aby sa stal obžalovaný vlastníkom bytu v ktorom bývala, mala možnosť uzatvoriť s obžalovaným inú dohodu a za tým účelom mohla požiadať o informácie alebo pomoc právnika.

Na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa dospel k názoru, že v danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, či bola naplnená skutková podstata trestného činu úžery podľa , , tak po objektívnej ako i subjektívnej stránke a preto aplikoval zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby oslobodil preto, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu, ani iného trestného činu uvedeného v .

Čo sa týka nároku na náhrady škody, ktorý si uplatnila poškodená, túto v zmysle s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok odvolaním napadol Okresný prokurátor v Leviciach (ďalej len prokurátor).

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že zdôvodnenie rozsudku vykazuje zjavnú logickú nesúrodosť, nakoľko súd I. stupňa v odôvodnení podrobne rozpisuje svoje úvahy o tom, že konanie obžalovaného nenaplnilo tak objektívnu ako ani subjektívnu stránku trestného činu úžery, avšak v závere odôvodnenia sa odvoláva na použitie zásady in dubio pro reo. Zo žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa však nevyplýva v čom vznikli v dokazovaní, resp. v právnych úvahách súdu pochybnosti takého charakteru, aby bolo potrebné použiť uvedenú zásadu.

V právnych úvahách súdu I. stupňa odôvodňujúcich nenaplnenie tak objektívnej ako i subjektívnej stránky trestného činu úžery, súd I. stupňa hodnotí a podrobne rozoberá správanie poškodenej. Konanie obžalovaného, ktoré je predmetom dokazovania, sa uvádza len okrajovo. Takto koncipované právne úvahy budia dojem, že v predmetnej veci je obžalovanou práve poškodená.

Dal za pravdu súdu I. stupňa, že správanie sa poškodenej spočívajúce v opakovanom neoprávnenom použití finančných prostriedkov zamestnávateľa, je jednoznačne potrebné hodnotiť ako ľahkovážne a nezodpovedné.

Aj súd I. stupňa dospel k záveru, že hodnota plnenia, ktoré bola povinná poskytnúť poškodená obžalovanému z titulu neoprávneného použitia finančných prostriedkov firmy Q., s.r.o., za ktoré zodpovedal obžalovaný, bola v hrubom nepomere k hodnote jednoizbového bytu, užívanie ktorého bolo spojené s členským právom v bytovom družstve. Súd I. stupňa konštatoval, že obžalovaný nezneužil neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie poškodenej. Podľa jeho názoru však práve obžalovaný zneužil poškodenej tieseň. Aj v prípade, ak tieseň čiže mimoriadne ťaživá situácia poškodeného, vyvolaná konkrétnou hoci aj prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodenej, vznikne v dôsledku nerozvážneho konania poškodenej, ak takúto tieseň páchateľ zneužije, naplní objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu úžery.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená neoprávnene použila finančné prostriedky zamestnávateľa Q. s.r.o., za ktoré zodpovedal obžalovaný, avšak ako vyplýva z vyjadrenia firmy Q. s.r.o., v dôsledku konania poškodenej im škoda spôsobená nebola a je zrejmé, že tento dlh uhradil obžalovaný, nakoľko zodpovedal za „prevádzkový kapitál herne“. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená si prisvojila cudziu vec, ktorá je bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ v Leviciach bolo konanie voči poškodenej zastavené a bol uložený pokyn na opätovné začatie trestného stíhania v predmetnej veci. V tejto situácii poškodenej hrozilo podanie trestného oznámenia zo strany obžalovaného, načo ju obžalovaný aj upozornil. Z výsluchov tak poškodenej ako aj obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný upozornil poškodenú aj na možnosť rozviazania pracovného pomeru, ktorý bol v podstate jediným zdrojom príjmov poškodenej. Nielen z výsluchu poškodenej, ale aj z ostatných listinných dôkazov bolo preukázané, že na strane poškodenej bol nedostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzku voči obžalovanému, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že finančné prostriedky si poškodená zabezpečila aj prostredníctvom svojej matky, o čom svedčí nielen výsluch matky poškodenej - F. K., ale aj zmluva o splátkovom úvere č. 0234440535 zo 16. 04. 2009. Súd I. stupňa neuveril tvrdeniam poškodenej, týkajúcich sa dočasnosti prevodu členského podielu v bytovom družstve z poškodenej na obžalovaného, do splatenia záväzku poškodenej voči obžalovanému, na druhej strany však uveril tvrdeniam obžalovaného, že na zabezpečenie úhrady záväzku poškodenej voči nemu postačovalo opätovné spísanie notárskej zápisnice s poškodenou. Samotná poškodená opakovane uviedla, že práve obžalovaný nesúhlasil s podpisom notárskej zápisnice.

Súd nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že v prípade ak by poškodená mala v úmysle uhradiť svoj záväzok voči obžalovanému z predaja členského podielu v bytovom družstve, čiže v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie by bola rozhodnutá previesť členský podiel, bolo by pre ňu ekonomicky oveľa výhodnejšie predať podiel za trhovú hodnotu a z takto získaných finančných prostriedkov uhradiť svoj záväzok voči obžalovanému s tým, že zvyšok finančných prostriedkov by mohla použiť pre vlastnú potrebu. Pravdivosť tvrdenia o dočasnosti prevodu podielu v bytovom družstve potvrdzuje aj to, že poškodená sa pokúšala prostredníctvom svojej matky získať finančné prostriedky na úhradu svojho záväzku voči obžalovanému. Tieseň poškodenej bola dostatočne preukázaná hrozbou podania trestného oznámenia zo strany obžalovaného a ukončenia pracovného pomeru poškodenej vo firme Q. s.r.o., a reálnej nemožnosti uhradiť záväzok vzniknutý poškodenej voči obžalovanému v krátkom čase. Z toho dôvodu bol toho názoru, že v predmetnom konaní obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úžery podľa .

Nenaplnenie subjektívnej stránky zo strany obžalovaného súd I. stupňa odôvodnil ľahkovážnym konaním poškodenej. Na hlavnom pojednávaní samotný obžalovaný jednoznačne uviedol, že vedel o finančnej situácii poškodenej, pretože ako vedúci prevádzky v ktorej poškodená pracovala, musel mať prehľad o výške jej príjmu. Obvinený teda minimálne vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný totiž preukázateľne vedel o všetkých okolnostiach zakladajúcich tieseň poškodenej.

Poukázal aj na rozpory vo výpovedi obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že byt odkúpil od OSBD Levice ma základe podnetu OSBD a na hlavnom pojednávaní priznal, že žiadosť na odkúpenie tohto bytu podal on. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na ďalší fakt, že žiadosť o odkúpenie bytu podal obžalovaný len 11 dní po tom, čo uzavrel s poškodenou dohodu o prevode členských práv a povinností.

Navrhol podľa , zrušiť napadnutý rozsudok sud I. stupňa a podľa uložiť súdu I. stupňa, aby v predmetnej veci znovu konal a rozhodol.

Z vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora vyplýva, že podľa jeho názoru celé obvinenie bolo od začiatku vykonštruované zo strany poškodenej, ktorá podala dňa 22. 06. 2009 trestné oznámenie na obžalovaného, pričom tvrdila, že ju mal podvodným spôsobom pripraviť o jednoizbový byt v Leviciach. Takéto tvrdenie odmietol a uviedol, že sa nedopustil spáchania žiadneho trestného činu. Poškodená spreneverila sumu peňazí vo výške 4.481,18 eur a tieto chcela vrátiť obžalovanému tak, že na neho prepísala členské práva a povinnosti spojené s užívaním jej jednoizbového družstevného bytu. Tento spôsob úhrady jej dlžoby bol jej vlastným rozhodnutím a nápadom a bola s ním plne stotožnená.

Poškodená si bola dobre vedomá, že peniaze mu nebude vedieť vrátiť. Túto skutočnosť sama potvrdila aj vo svojich výpovediach, v ktorých uvádzala rôzne teórie a spôsoby vrátenia dlžnej sumy. Len na základe návrhu poškodenej podpísal dohodu o prevode členských práv a povinností, spojené s užívaním jej jednoizbového družstevného bytu, následne ako nájomca podpísal nájomnú zmluvu s OSBD Levice, na čo ho vyzvalo OSBD. Následne na základe žiadosti nadobudol k predmetnému bytu vlastnícke právo. Poškodená mu nepredala jednoizbový byt v meste Levice, ale previedla na neho len členské práva a povinnosti spojené s užívaním tohto bytu, nakoľko nikdy nebola vlastníčkou predmetného bytu. Keďže sa poškodená nesnažila mu uhradiť dlh, nevidel dôvod prečo by nevyužil zákonnú možnosť a nekúpil si byt do svojho vlastníctva. Poukázal na osobu poškodenej, predovšetkým na to, že peniaze 100.000,- Sk a 7.300 eur za účelom zaplatenia manka si dokázala zobrať od svojej matky dôchodkyne a od nevlastného otca, pričom peniaze na zaplatenie manka nepoužila, peniaze nevrátila a minula ich ani nevie na čo.

Súd I. stupňa vo veci vykonal dokazovanie, ktorého závery nie dostatočne uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. S rozhodnutím súdu I. stupňa plne súhlasí, pričom poukázal len na nesprávne právne posúdenie, že bola splnená prvá podmienka - hrubý nepomer medzi výškou spreneverených peňazí a následného plnenia. Poškodená preukázateľne v danom čase sama rozhodla o spôsobe splatenia dlhu, preukázateľne nebola v žiadnej tiesni, mala dostatok času si peniaze požičať, čo aj urobila cez svoju matku a nevlastného otca. Poškodená nemala v úmysle ho o tejto pôžičke informovať, nakoľko jej vyhovoval stav aký vtedy bol. Domnieva sa, že poškodená peniaze, ktoré dostala od rodičov, prehrala na hazardných automatoch, pričom rodičom povedala, že peniaze dala jemu.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhovala vyhovieť písomným dôvodom odvolania, napadnutý rozsudok zrušiť podľa , a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný uviedol, že sa taktiež pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, ktoré doplnil v tom smere, že v mene poškodenej vložil do firmy Q. s.r.o., sumu 4.481,18 eur z vlastných peňazí. Čo sa týka sporného bytu, tento už odpredal, pričom na kúpnej zmluve je ako kúpna cena uvedená suma 500 eur, za čo v skutočnosti aj byt predal. Súčasťou dohody o prevode členských práv na byt nebola dohoda, že byt potom odkúpi do osobného vlastníctva.

Poukázal na to, že v prípade poškodenej sa o sprenevere musí hovoriť dvakrát. V jednom prípade spreneverila sumu 9.800 eur, kde na základe jeho návrhu spísali notársku zápisnicu o uznaní dlhu, pričom súčasťou tejto zápisnice bolo i to, že pokiaľ nebude tento dlh uhradený v jeho prospech, tak byt poškodenej bude prevedený na neho. K naplneniu tejto dohody došlo tak, že poškodená dlh splatila a následne došlo k prípadu, ktorý je predmetom prejednávaného skutku. On opätovne navrhol spísanie zápisnice o uznaní dlhu s dodatkom ako bol v prvom prípade, no poškodená takýto postup odmietla, pretože uviedla, že žiadne finančné prostriedky k dispozícii nemala.

Podľa jeho názoru poškodená mala dostatok časového priestoru na to, aby ponúkla riešenie pred tým, ako previedol byt na seba. Mala na to 18 dní. Za tých 18 dní dostala poškodená od matky 4.000 eur, ktoré mohla použiť na zaplatenie dlhu a na zvyšok sa mohla dohodnúť, ale tak neučinila.

Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa .

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorom, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , , zločinu úžery sa dopustí ten, kto zneužijúc niečiu tieseň dal sebe poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnia v hrubom nepomere a spôsobil tak väčšiu škodu.

Súd I. stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a to nielen výsluchom obžalovaného, ale aj poškodenej, svedkov, oboznámením listinných dôkazov zabezpečených či už v prípravnom konaní, ako aj pred samotným súdom I. stupňa. Odvolací súd sa však nestotožňuje so závermi súdu I. stupňa, tieto hodnotí ako predčasné.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutočnosťami uvádzanými v písomných dôvodoch odvolania prokurátora a okrem skutočností tam uvádzaných poukazuje na to, že dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu poškodenej bola spísaná medzi obžalovaným a poškodenou dňa 23. 03. 2009. Na základe žiadosti obžalovaného bol dňa 02. 04. 2009 obžalovaný vyzvaný OSBD Levice k prevodu bytu do vlastníctva s tým, že v danom bloku, v ktorom sa byt nachádza, bude vykonávaný prevod bytov do vlastníctva ku dňu 30. 06. 2009 s tým, že obžalovaný bol vyzvaný na uhradenie sumy 82,11 eura z dôvodu transformácie (viď č.l. 18). Súd I. stupňa sa vôbec nezaoberal tým, kedy obžalovaný požiadal o prevedenie bytu, ktorý získal od poškodenej do osobného vlastníctva. Už 03. 04. 2009 bola vykonaná zmluva o prevode bytu uzavretá medzi OSBD Levice a obžalovaným, a to aj napriek tomu, že v predchádzajúcej výzve OSBD bolo konštatované, že prevody bytov do vlastníctva v bloku, v ktorom sa nachádzal sporný byt, budú vykonávané až 30. 06. 2009. Ako vyplýva z doložky Správy katastra Levice, vklad sporného bytu bol povolený dňa 22. 04. 2009. Pokiaľ obžalovaný s poškodenou vykonali dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu poškodenej, tak ako to uvádzala samotná poškodená, len dočasne kým nevyplatí svoj dlh, ktorý mala voči obžalovanému, je nelogické aby obžalovaný konal tak rýchlo, keď od prevodu členských práv k nadobudnutiu bytu do osobného vlastníctva prešiel mesiac. Už 11 dní po prevode členských práv z poškodenej na obžalovaného bola podpísaný zmluva o prevode bytu medzi OSBD a obžalovaným a to aj napriek tomu, že obžalovaný bol informovaný o tom, že prevody bytov do osobného vlastníctva v danej lokalite budú uskutočnené až 30. 06. 2009. Ako vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o splátkovom úvere č. 0234440535, uzatvorenej V. K. a F. K. so Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava, matka poškodenej si dňa 16. 04. 2009 z uvedenej banky zobrala spotrebný bezúčelový úver v celkovej výške 7.300 eur. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa F. K. - matka poškodenej, ktorá uviedla, že si požičala finančné prostriedky pre dcéru, aby mohla vyplatiť obžalovaného za byt. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy v mesiaci máj 2009 priniesla obžalovanému dlžné finančné prostriedky, tento ich už však nechcel, ukázal jej list vlastníctva a vyzval ju, aby sa z bytu vysťahovala.

Práve takéto konanie obžalovaného vzbudzuje pochybnosti v jeho konaní. Úlohou súdu I. stupňa po zrušení napadnutého rozsudku bude:

- vyžiadať žiadosť obžalovaného z OSBD Levice, ktorou žiadal o prevod bytu do vlastníctva,

- vykonať konfrontáciu medzi svedkyňou F. K. a poškodenou ku skutočnosti, či jej dala peniaze na vyplatenie dlhu obžalovanému, či pri snahe vyplatiť tento dlh bola uvedená svedkyňa s poškodenou za obžalovaným,

- vypočuť poškodenú k jej majetkovým pomerom, či bola schopná uvedený dlh splatiť a to aj s poukazom na pôžičku, ktorú je mala poskytnúť matka - svedkyňa F. K.,

- vyhodnotiť situáciu poškodenej, v akej tiesni sa nachádzala v danom čase, a tento stav tiesne vyjadriť aj v skutku.

Až po doplnení dokazovania a dôkladnom vyhodnotení vykonaných dôkazov bude možné v predmetnej veci správne a zákonne rozhodnúť.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že tak obžalovaný ako aj súd I. stupňa hodnotí poškodenú ako nezodpovednú osobu, ktorá mala dlh voči obžalovanému už aj predtým, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, toto nie je pravdou, pretože poškodená predchádzajúci dlh vo výške 9.400 eur neprehrala

ona, ale jej kamarátka M. V., ktorá obžalovanému peniaze aj vrátila. Ako zábezpeku na uhradenie tohto dlhu spísala s obžalovaným notársku zápisnicu s exekučným titulom k jej vlastnému bytu.

Odvolací súd poukazuje aj na nesprávne uplatnenie zásady in dubio pro reo, vzhľadom na hmotnoprávne posúdenie skutku a aj na záver, že sa skutok podľa súdu I. stupňa stal. Práve tu sú rozpory v tom, či súd I. stupňa uveril obžalovanému alebo poškodenej.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.