Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-117-2011.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. 1, B. a otca: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. XXXX/X, B., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,98 eur na sumu 130 eur mesačne a to počnúc dňom 01.11.2011, ktoré výživné je splatné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2011 do 04.07.2012 vo výške 376,16 eur súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť k rukám matky maloletej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením čo len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
Týmto sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č.k. 22P 238/08-147 zo dňa 27.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 34/09-176 zo dňa 05.05.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2008 sa matka maloletej B. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 82,98 eur na sumu 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu, čo odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy sa zmenili pomery. Náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. Začala navštevovať II. stupeň základnej školy a tiež navštevuje Základnú umeleckú školu - výtvarný odbor a 3. rok aj na hudobný odbor, kde študuje hru na husliach. Úmerne s vekom sa zvýšili aj náklady na jej výživu, ošatenie a pod. 1x ročne chodí na dovolenku k moru. V januári 2009 jej zistili aj čiastočnú intoleranciu mlieka, čo vyžaduje určití obmedzenia a diétnu stravu. Bola jej zistená aj skolióza chrbtice, v súvislosti s čím absolvovala rehabilitáciu. Bude sa jej musieť robiť zubná náhrada alebo korunka po dorastení ostatných zubov. S odporcom sa nestýkajú. Okrem platenia výživného iným spôsobom finančne ani vecne na dieťa neprispieva, ani sa o ňu nezaujíma. Matka má sama ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršej XX-ročnej dcére E., o ktorú sa stará sama.
Otec s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že jeho bytové ani finančné pomery sa od posledného zvýšenia výživného nezmenili. Stále býva s rodičmi v X-izbovom byte. Po prepustení zo zamestnania v L. v r. 2007 sa stále živý ako živnostník o odbore H.. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nebyť jeho rodičov nemá ani ubytovanie. Jeho vlastné príjmy v súčasnosti nepostačujú ani na vykrytie jeho nevyhnutných výdavkov a preto nie je schopný platiť vyššie výživné než doteraz. Svoje mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: 130,- eur nájomné u rodičov + večera, 100 eur ostatná strava, doprava- električenka, obuv, ošatenie, 82,98 eur výživné na B. a XXX eur výživné na dcéru A. (1.700,- Kč bežné výživné a 3.000,-Kč splátky na dlžnom výživnom). Keďže jeho príjmy nedosahujú priemerne ani 450,- eur mesačne, jeho výdavky ich presahujú.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila zvýšiť výživné otca na sumu 150 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, lekárskymi správami - potvrdeniami o zdravotnom stave maloletej, potvrdením o absolvovaní rehabilitácie a nákladov s ňou spojených, potvrdeniami o výške príjmov matky a jej partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, vrátane príjmu plynúceho z prenájmu nehnuteľnosti, daňovým priznaním otca za r. 2009-2011, potvrdeniami o výške príjmov rodičov otca, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním oboch rodičov, ako aj s výživou maloletej ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22P 238/08, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 238/08 - 147 zo dňa 27.11.2008, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 34/09-176 zo dňa 05.05.2009 bol naposledy zvýšený rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. B. a to na sumu 2.500,- Sk (82,98 eur) mesačne. V tom čase bola matka maloletej rozvedená, okrem mal. B. mala vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére E., otcovstvo ku ktorej určené nebolo. Bola zamestnaná v Q. V. podniku, š.p. s netto príjmom za prvých 10 mesiacov r. 2008 vo výške XX.XXX,- Sk (635,76 eur). S obomi deťmi bývala v dvojgarsónke v jej osobnom vlastníctve. Okrem toho zdedila po otcovi nehnuteľnosť na vidieku. Užívala lieky na zníženú imunitu. Otec bol živnostník, pričom v daňovom priznaní za r. 2007 uviedol príjem zo živnosti XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) a výdavky XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur). Mal problémy s krčnou chrbticou a nespavosť. Podľa potvrdenia lekára by ho chronický vertebreogénny alergický syndróm a insomnia mohli obmedziť vo výbere určitých druhov zamestnania a pri výkone určitých druhov prác. V tom čase mal ďalšie 3 vyživovacie povinnosti a to voči dvom plnoletým synom a v tom čase mal. dcére A.. Maloletá bola žiačkou X. triedy základnej školy. Navštevovala I. - výtvarný odbor, kde matka hradila mesačný poplatok v celkovej výške 260,- Sk. Zdravotný stav dieťaťa bol dobrý.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s plynutím času (3,5 roka), počas ktorého výrazne vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletej v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Maloletá v súčasnosti navštevuje 2. stupeň ZŠ, pričom sa rozšíril okruh jej záujmových aktivít, keď okrem výtvarného odboru I. 3. rok navštevuje aj odbor hudobný - hru Z. Rovnako maloletej pribudli výdavky spojené s jej zhoršeným zdravotným stavom, keď kvôli problémom so chrbticou (bola jej diagnostikovaná skolióza) absolvovala v r. 2011 liečebnú rehabilitáciu, pričom dohodnutá cena za 12 procedúr bola 96 eur. So školou má spojené výdavky 50 eur ročne na ZRPŠ a 20 eur mesačne za obedy. V súvislosti s návštevou ZUŠ matka mesačne vynaloží 15 eur. Vzhľadom na diagnostikovanú intoleranciu na laktózu je odkázaná na lieky, ktoré utlmujú jej príznaky. Za mesiac spotrebuje cca 1,5 balenia tabletiek, pričom balenie stojí cca 5 eur.
Matka maloletej pracuje naďalej u toho istého zamestnávateľa, pričom v r. 2011 dosahovala priemerný mesačný príjem XXX,XX eur netto. Súčasne poberá daňový bonus na dieťa vo výške 41,02 eur a rodinné prídavky na dve deti. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, zamestnaným u rovnakého zamestnávateľa, ktorého priemerný príjem od apríla 2011 do mája 2012 dosiahol X.XXX,XX eur netto. Spoločne s dvomi deťmi matky posledné 3 roky užívajú X izbový byt na X. 1, ku ktorému nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X-iny. Na náklady spojené s bývaním partnerovi prispieva sumou 150 eur mesačne. Náklady spojené s užívaním tohto bytu sú cca 340,- eur za zálohy a energie, z čoho 82,58 eur predstavuje fond opráv (vzhľadom na vlastnícke právo matky vo výške 1 k celku na ňu pripadá z tejto čiastky
mesačne suma 20,65 eur, z čoho 1/3 možno zarátať ako odôvodnený výdavok maloletej); ďalšie náklady predstavuje internet a UPC vo výške 29,70 eur mesačne, daň za byt 2,73 eur polročne a poistenie bytu 8,37 eur polročne. L. na X. ulici, v ktorej s deťmi bývala v čase poslednej úpravy prenajíma a to za sumu 420,- eur, z čoho 170 eur sú poplatky za služby spojené s bytom a energie. Staršia dcéra matky, nal. E. má XX rokov, chodí na strednú školu. Navštevuje viacero krúžkov, s ktorými má spojené výdavky cca vo výške 50 eur mesačne. Ďalšie výdavky spojené s jej výživou sú bežné, primerané veku. Keďže otcovstvo k dieťaťu nie je určené, dcéra je odkázaná výlučne na výživu matky.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Ktorému odbudli 2 vyživovacie povinnosti a to k 01.02.2009 voči synovi F. a k XX.XX.XXXX voči synovi F.. Naďalej mu trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére A.. Rovnako ako v čase poslednej úpravy pracuje ako živnostník, pričom jeho príjmy zo živnosti sa mierne zvýšili - za r. 2009 priznal príjem vo výške X.XXX,XX eur a výdavky vo výške X.XXX,XX eur, za r. 2010 príjem vo výške X.XXX,XX eur a výdavky vo výške X.XXX,XX eur a za r. 2011 príjem vo výške XX.XXX, XX eur a výdavky vo výške X.XXX,XX eur. Naďalej býva spoločne s rodičmi v ich X- izbovom byte. Obaja rodičia sú starobný dôchodcovia, pričom otcovi je vyplácaný dôchodok vo výške XXX,XX eur a matke vo výške XXX,XX eur. Mesačné zálohy na služby spojené s užívaním bytu sú 124,39 eur. Pôvodne otec rodičom tvrdil, že rodičom, ktorí sú už vzhľadom na vek odkázaný na jeho pomoc, prispieva mesačne sumou 130,- eur. Neskôr v priebehu konania uviedol, že vzhľadom na svoje nepravidelné príjmy rodičom na bývanie neprispieva. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, nefajčí, rovnako udával pretrvávajúce problémy s chrbticou a poruchy spánku, hoci oficiálne je zdravý. Rodičia otca v r. 2011 nadobudli kúpou garsónku na F., ku ktorej sa otec vyjadril tak, že ide o ich majetok, ktorý pravdepodobne prenajímajú, pričom však nevie za koľko a ani nevie, kto rodičom v pokročilom veku pomohol nehnuteľnosť prenajať.
Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloleteP. je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj na zvýšenie potrieb maloletej, ktoré medzičasom výrazne vyrástli, predovšetkým s nástupom na II. stupeň základnej školy, rozšírenie záujmových aktivít maloletej (k výtvarnému odboru pribratý hudobný) a tiež v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu. Zmena ostatného rozhodnutia je dôvodná aj vzhľadom na zmenu osobných a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov. Matka začala žiť v spoločnej domácnosti s jej druhom, pričom nadobudla spoluvlastnícky podiel na byte, ktorí v súčasnosti spoločne užívajú. Okrem nárastu príjmu zo zamestnania jej pribudol aj príjem z prenájmu bytu, v ktorom žila v čase poslednej úpravy (250 eur brutto mesačne). Vedením spoločnej domácnosti s partnerom s nadpriemerným príjmom sa značne zvýšila jej životná úroveň. Obaja rodičia majú okrem maloletej B. ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otcovi sa zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti voči staršej dcére, avšak odbudli mu dve vyživovacie povinnosti a súčasne došlo k miernemu nárastu jeho príjmov zo živnosti.
Súd na strane maloletej zohľadňoval jej odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia jej zhoršeného zdravotného stavu, nutných liekov a indikovanej rehabilitácie, v súvislosti s čím sú spojené zvýšené výdavky. Vychádzajúc z týchto potrieb maloletej, po zohľadnení primeraných preukázaných a ďalších nutných výdavkov spojených s jej výživou (pomerná časť nákladov na bývanie, strava, cestovné, ošatenie, hygiena, kozmetické potreby, školské potreby, kultúrne vyžitie, šport, zdravotná starostlivosť) súd dospel k záveru, že priemerné odôvodnené mesačné výdavky na jej výživu, i za zohľadnenia jej práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zodpovedajú celkovo sume cca 330 eur. Prihliadnuc k vyživovacej povinnosti matky maloletej súd dospel k záveru, že jej požiadavka na zvýšenie výživného zo strany otca je odôvodnená čiastočne. Hoci u matky súd čiastočne zohľadňovať aj kompenzáciu časti jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, prihliadol aj na to, že vzhľadom na vyšší príjem a ostatné osobné a majetkové pomery je schopná prispievať na výživu maloletej vo vyššom rozsahu než otec. U otca však napriek priznanému príjmu súd vychádzal predovšetkým z jeho schopností a možností, keď mal za to, že je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V konaní nebola preukázaná taká závažnosť otcom prezentovaných zdravotných problémov, ktorá by mu znemožňovala využívať svoj značný pracovný potenciál. Je na vrchole produktívneho veku, pričom pôsobí v regióne s najväčšom mierou uplatnenia v žiadanom obore svojho podnikania, hoci súd zohľadňoval aj nepravidelnosť v príjmoch zo živnosti. Skutočnosť, že otec žije so svojimi rodičmi, ktorí majú okrem starobného dôchodku aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, súd vyhodnotil ako pre otca výhodnú aj v tomto smere, keďže sám potvrdil vzájomnú pomoc, ktorú si s rodičmi poskytujú, a teda aj v prípade kolísania jeho príjmov mal súd za zachovanú jeho schopnosť riadne sa podieľať na výžive maloletej tak, aby boli uspokojené všetky jej nevyhnutné životné potreby a aby nebola ťarcha starostlivosti o dieťa neprimerane prenášaná na druhého rodiča. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného zo strany otca je 130 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca súd v súlade s návrhom zvýšil od mesiaca v ktorom bol súdu doručený návrh na jeho zvýšenie, t.j. od novembra 2011, keď mal za to, že k zmene pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zmenu posledného rozhodnutia, došlo už podstatne skôr.
Otcovi za obdobie od 01.11.2011 do 04.07.2012 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca jún r. 2012) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 376,16 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z riadneho uhrádzania výživného na maloletú v súdom stanovenej výške 82,98 eur (150
- 82,98 = 47,02 x 8 = 376,16 eur). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. stane zročným celý dlh na výživnom.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.