Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35T-24-2022.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: A. N., nar. XX.XX.XXXX v R., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. X písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 17.10.2023, takto
rozhodol:
A. N., nar. XX.XX.XXXX v R. trvale bytom: L. - S. XXX
sa uznáva za vinného, že dňa 30.11.2021 asi o 19,33 hod. po ceste I/61, v úseku približne 39,07 km v smere od Bratislavy na Trnavu v k. ú,. Cífer, počas sneženia, po asfaltovej vozovke s mokrým povrchom, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. N. N evidenčné číslo TT XXXGF po predchádzajúcom požití alkoholu (koncentrácia etanolu v krvi 0,96 g/kg) tým spôsobom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho po tom, ako dokončoval prechádzajúci manéver pred ním jazdiacich iných motorových vozidiel sa so svojim vozidlom dostal do ľavotočivého šmyku a zišiel mimo cestu vpravo, narazil do stromu, pričom spolujazdkyňa sediaca vedľa neho, poškodená S. E. utrpela drvivé poranenie hlavy - zlomeniny lebečnej klenby, lebečnej spodiny a tvárových kostí, rozsiahle zakrvácanie pod mäkké blany mozgu obojstranne, opuch mozgu a zakrvácanie do mozgových komôr a do mozgového kmeňa, ktorým spolu s ďalšími závažnými poraneniami tela pri prevoze v sanitke bezprostredne po dopravnej nehode podľahla a poškodený M. E., spolujazdec sediaci za sedadlom spolujazdca utrpel otras mozgu, pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo, tržnú ranu na nose, zlomeninu dolnej čeľuste, pomliaždenie tváre vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pľúc obojstranne, roztrhnutie okružia čreva, natrhnutie hrubého čreva, pomliaždenie pečene, pomliaždenie obličky s krvácaním do moču vpravo, tržnú ranu stehna vpravo, otvorenú zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo, pretrhnutie bočného stehnového svalu vpravo, odreniny predkolenia vpravo, pomliaždenie ruky obojstranne a šok, vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní tri mesiace a obmedzenie v bežnom spôsobe života v trvaní od 30.11.2021 do mesiaca marec 2022, čím porušil ust. § 4 ods. 2 písm. d), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
čím spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods.
2 písm. d) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 48 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, C., P.: 30 807 484, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 15.12.2022 na Okresný súd Trnava obžalobu na obžalovaného pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine
1. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásili, že sú vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa. sp. zn. 1Pv
2. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste a náhrade škody.
3. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie a) k výrokom o treste oboznámením odpisu z registri trestov a výpisom z registra priestupkov obžalovaného a b) k výrokom o náhrade škody.
II. Výrok o treste
4. Z oboznámených listinných dôkazov k výroku o treste (odpis z registra trestov a výpis z ústrednej evidencie priestupkov) vyplynulo nasledovné:
4.1 Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov.
4.2 Obžalovaný mal za posledných 5 rokov pred spáchaním skutku do spáchania skutku celkovo 10 záznamov v ústrednej evidencii priestupkov. Pred spáchaním trestného činu sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil maximálne povolenú rýchlosť dňa 15.11.2021 ( v obci), dňa 20.01.2021 (diaľnica D1), dňa 09.04.2019, dňa 09.09.2018 (v obci), dňa 07.09.2017 (v obci), dňa 09.08.2017 (v obci), dňa 26.05.2017 (v obci) a dňa 10.12.2016 (v obci) a dňa 23.11.2016. Dňa 21.07.2016 sa dopustil priestupku v súvislosti s neodborným manipulovaním so zbraňou.
5. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
6. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
7. V prípade obžalovaného súd zohľadnil pomery a osobnosť obžalovaného, ktorý sa doteraz nedopustil žiadneho trestného činu, žije s rodinnou, je zamestnaný a má dospelého syna, ktorý naďalej študuje. Nie je ale možné prehliadnuť, že za obdobie posledných piatich rokov pred spáchaním trestného činu sa dopustil väčšieho počtu priestupkov rôzneho stupňa závažnosti a to takmer výlučne na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prekročením maximálnej povolenej rýchlosti jazdy či už v obci alebo mimo obce.
8. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, ustanovuje Trestný zákon v §149 ods. 2 trestnú sadzbu od 2 rokov do 5 rokov. Za prečin, z ktorého bol obžalovaný tiež uznaný za vinného, ustanovuje Trestný zákon v § 157 ods. 1 trestnú sadzbu od 6 mesiacov až 2 roky. Súd vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keď na hlavnom pojednávaní po príslušnom procesnom postupe vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu spáchal viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že bol uznaný za vinného z dvoch prečinov (prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona), bolo potrebné mu v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona uložiť úhrnný trest, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorému prislúcha trestná sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 5 rokov. S poukazom na rovnováhu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba neupravovala. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo zásad ukladania trestov upravených v § 34 Tr. zákona a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného. Osobitne prihliadol na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd uznesením prijal a ktoré považoval súd za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jeho prospech, a to v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že „samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., avšak
takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený“.
9. V prospech obžalovaného svedčilo to, že svoje konanie oľutoval, uvedomil si jeho nebezpečnosť a má záujem a snahu sanovať, resp. odstrániť spôsobené následky, keď časť vyčíslenej škody bola nahradená cestou poisťovne, poškodenému Denisovi Klenovičovi sa ospravedlnil priamo na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol poškodený prítomný, a to za ujmu tak na zdraví poškodeného, ako aj za nemajetkovú ujmu, ktorú poškodený utrpel smrťou svojej matky. Okrem uvedeného v jeho prospech zohľadnil aj jeho bezúhonný život, keď sa doposiaľ nedostal do stretu so zákonom v trestnoprávnej rovine, čo svedčí o tom, že rešpektuje právne normy, a teda skutok, ktorý mu bol kladený za vinu možno považovať za ojedinelý exces z riadneho spôsobu života spôsobený jeho nezodpovednosťou, keď viedol motorové vozidlo, hoci jeho vodičské schopnosti boli ovplyvnené alkoholom a dôsledkom dopravnej nehody ním spôsobenej došlo k nezvratnému následku na živote poškodenej.
10. Napriek zníženiu výmery trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, kedy súd trest ukladal na úplne dolnej hranici upravenej - zníženej dolnej hranici trestnej sadzby v zmysle analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., obžalovanému súd nevyhovel v časti navrhovaného uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Pre takýto návrh neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože takto navrhovaný trest by bol s ohľadom na okolnosti danej veci a spôsobený ťažký následok dvom osobám (v prípade jednej osoby fatálny) neprimerane mierny. Zákonné podmienky pre uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia splnené neboli a iné formy alternatívneho potrestania vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu do úvahy neprichádzali.
11. Súd pri ukladaní nepodmienečného trestu prihliadol na okolnosti prípadu, najmä príčiny vzniku dopravnej nehody a tiež nenapraviteľný následok, ku ktorému, i keď nedbanlivostným konaním obžalovaného v konečnom dôsledku došlo a ktorý pri dôslednom dodržaní povinností a príslušných predpisov nemusel nastať. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo výlučne zavinením obžalovaného, pri ovplyvnení jeho vnímania alkoholom, z dôvodu nevenovania sa riadeniu motorového vozidla dostatočne, nerešpektovaniu rýchlosti a neprispôsobenia vedenia vozidla okolnostiam premávky a stavu cestnej komunikácie, pri zhoršených poveternostných podmienkach a predchádzaní iných motorových vozidiel. Obžalovaný tak viacnásobne porušil aj zákon o cestnej premávke a to aj závažným spúsobom. Spôsobom svojej jazdy spôsobil nezvratný fatálny následok - smrť spolujazdkyne, ktorá na nehode neniesla žiadnu zodpovednosť a ťažkú ujmu na zdraví ďalšieho spolujazdca. Podmienečný trest odňatia slobody by celkom zjavne nesplnil účel trestu a prakticky by nijakým spôsobom nezasiahol do jeho bežného života a účel takého trestu by sa zjavne minul účinkom.
12. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že u obžalovaného bude účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie ako aj z hľadiska generálnej prevencie naplnený len nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 16 mesiacov. Na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
13. Súd obžalovanému zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pretože sa trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Pri úvahách o výmere tohto trestu zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného a pri jeho ukladaní tohto druhu trestu vychádzal z trestnej sadzby, ktorá zodpovedala rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest zákazu činnosti na 1 rok až 10rokov. Súd uložil sekundárny trest zákazu činnosti v dolnej polovici zákonnej sadzby. V týchto súvislostiach súd poukazuje na už vyššie uvedené okolnosti, ktoré obžalovanému pri ukladaní trestu priťažovali. Osobitne prihliadol aj na početnosť a povahu priestupkov na úseku dopravy, ktorých sa obžalovaný dopustil v posledných rokoch pred skutkom, a to konkrétne opakovaným prekročením maximálnej povolenej rýchlosti. Neprispôsobenie rýchlosti jazdy bolo pritom jednou z viacerých okolností predchádzajúcich vzniku dopravnej nehody.
III. K náhrade škody
14. S predmetným trestným konaním bolo pôvodne spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnila poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, z titulu liečebných nákladov vynaložených v súvislosti s poškodením zdravia, poškodený Denis E. a a poškodená K. Z.. Obe poškodené fyzické osoby si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody ďalej neuplatňovali, nakoľko tento bol v celom rozsahu uspokojený z povinného zmluvného poistenia poisťovňou Generali, ktorá je poisťovateľom spoločnosti Q., s. r. o. - držiteľa vozidla, ktoré riadil obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený len nárok poškodenej zdravotnej poisťovne, ktorý bol v čase rozhodovania súdu v celom rozsahu už uspokojený poisťovňou O., čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nárok na náhradu škody si uplatnila aj Sociálna poisťovňa vo výške 4.483,40 eur, z titulu vyplatených sociálnych dávok. Nakoľko zástupca Sociálnej poisťovne sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnil, súd nemohol ustáliť či a v akom rozsahu bol jej nárok na náhradu škody uspokojený titulom plnenia z povinného zmluvného poistenia, keďže v prospech iných poškodených bolo takéto plnenie poisťovňou postupne poskytnuté. Z uvedeného dôvodu súd odkázal Sociálnu poisťovňu s jej nárokom na náhradu škody na civilné konanie, nakoľko ďalšie dokazovanie výlučne len o nároku poškodenej Sociálnej poisťovne by bolo nehospodárne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.