Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/64/2003

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00691135, zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade: H. Z., Q.. X.X.XXXX, U.: X. Č.. XXX a žalovanej v 2. rade: J. F., N.. Z., Q.. XX.X.XXXX, U.: X. Č.. X, X., obaja zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, Kysucká 14, Košice, o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

U r č u j e s a, že vlastníkom pozemku parcely registra E č. 529/2 o výmere 5460 m2, druh pozemku: orná pôda, v celosti, nachádzajúca sa v obci X.Š. -X., K. X. Z., kat. územie: X. zapísané Správou katastra Košice na S. Č.. XXXX je žalobca.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a náhradu trov konania v celkovej sume 360,90 € predstavujúcu uhradený súdny poplatok za odvolanie vo výške 7,07 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 353,83 €, ktorú je žalobca povinný nahradiť k rukám právnej zástupkyne žalovaných v 1/ a 2/ rade JUDr. Márii Kozákovej, advokátke, Kysucká 14, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 7,07 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2003 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku vedeného v KN - E na LV č. 1071 ako parc. č. XXX/X - K. R. K. T. X.XXX J., X.. Ú.. X. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade s tým, že trovy konania znášajú žalovaní.

Svoj nárok odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.1984 uzatvorenou medzi Čsl. štátom - Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a T. Z., N.. J., Q.. XX.X.XXXX, U. X. Č.. XXX ako predávajúcou nadobudol Čsl. štát vlastnícke právo k parcele č. XXX/X - K. R. o výmere X.XXX J., X..Ú.. X.. Poukázal na ustanovenie o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle o majetku obcí v znení neskorších predpisov prešlo na žalobcu vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti zákona , t.j. 1. máju 1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona (bez potreby vykonať ďalšie právne úkony) vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s citovaného zákona bol medzi Zoologickou záhradou Košice - Kavečany ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný dňa 23.8.1993 delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku (aj spornej parcely) plniaci evidenčný charakter. V súčasnosti je sporná parcela vedená v KN - E na LV Č.. XXXX G. R. Č.. XXX

- K. R. K. T. X.XXX J., X.. Ú.. X. a ku dňu podania žaloby na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93, zapísanej zápisom Z 1767/94 nesprávne ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade, obaja v podiele 1 k celku. Aj napriek preukázaniu nadobudnutia

vlastníckeho práva listinnými dôkazmi s odvolaním sa na ustanovenia príslušných zákonov katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu k spornej parcele z dôvodu zápisu žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov. Sporná parcela nemohla byť predmetom konania o dedičstve po právnej predchodkyni žalovaných v 1. a 2. rade, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93, na základe ktorej sa uskutočnil zápis spoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade v KN je podľa v časti týkajúcej sa spornej parcely absolútne neplatná a nemohla byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných v KN. Nakoľko žalobca nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely v evidencii nehnuteľnosti vedenej príslušným katastrálnym úradom, nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne postavenie vlastníka je tým neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na zapísanie svojho vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri nehnuteľností, t.j. na určení svojho vlastníckeho práva k spornej parcele príslušným súdom na základe uvedenej žaloby.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa podaniami doručenými súdu 9.12.2003 k návrhu žalobcu vyjadrili tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na základe dedičského konania z roku 1988 stali právoplatnými dedičmi predmetnej parcely, pričom žalobca sa neprihlásil do tohto konania, ani neurobil príslušné právne kroky na potvrdenie svojho práva od roku 1984. Zároveň žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby súd zaviazal žalobcu k predloženiu listinných dôkazov - kúpnej zmluvy, dokladu o zaplatení, dokladu o dni nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože v tejto časti petit nie je preskúmateľný, nájomnú zmluvu k predmetnej parcely, ktorú žalovaný v 1. rade podpísal v marci 2003, ale kópiu neobdržal.

Žalobca reagoval stanoviskom podaným súdu 11.3.2004, v ktorom uviedol, že vlastnícke právo k spornej parcele nadobudol právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 3.2.1984, ktorá zmluva nepodliehala registrácii vtedajšieho štátneho notárstva, nakoľko išlo o nadobudnutie vlastníctva socialistickou organizáciou. Zápisy v evidencii nehnuteľností vedenej podľa o evidencii nehnuteľností platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy majú len informatívny, nie konštitutívny charakter, a preto nadobudnutie vlastníctva preukazuje predložená kúpna zmluva. Zároveň považoval za bezpredmetné predkladať dôkaz o zaplatení kúpnej ceny, nakoľko uhradenie, resp. neuhradenie nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Sporná parcela je súčasťou areálu Zoologickej záhrady Košice - Kavečany a je ňou užívaná od jej odkúpenia v roku 1984. Dôkazom, že ZOO nakladala s predmetnou parcelou je aj predložený delimitačný protokol zo dňa 23.8.1993, ktorým došlo k odovzdaniu parcely zo štátu na žalobcu ako nového vlastníka.

Podaním doručeným súdu 11.3.2005 žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhli, aby žalobca predložil uznesenie Rady MsNV v Košiciach č. 1147/F z roku 1976. Ďalej, aby zdokladoval kedy bola zmluva schválená a potvrdená MsNV, keďže to je podmienka právnej moci vlastníctva, t.j. konkrétne rozhodnutie a zároveň namietli aktívnu legitimáciu v spore ako i delimitačný protokol, keďže zo zmluvy nie je jasné, kto je vlastníkom alebo kto sa stal aktom užívateľom.

V konaní ďalej prednášali, že vzhľadom na predmetnú kúpnu zmluvu nie je právne čisté, kto vlastne vlastníctvo nadobudol, pretože v záhlaví je uvedený Československý štát, Národný výbor Mesta Košice, zastúpený Zoologickou záhradou. Podľa ich názoru právny sled Zoologickej záhrady je potrebné preukázať, či v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti Zoologická záhrada mala právnu subjektivitu a ako taká mohla kupovať predmetnú nehnuteľnosť. Ďalej žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že zmluva je absolútne neplatná, pretože bola podpísaná v tiesni a pod nátlakom. Vzniesli námietku aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Z dôvodu, že žalobný návrh sa opiera o delimitačný protokol z roku 1992 a tak všetky práva potom prešli na samostatný subjekt ZOO, ktorá mala právo vo svojom mene vstupovať do procesných vzťahov. Podľa ich názoru je podstatné aj uznesenie uvedené v kúpnej zmluve v bode 9, ktoré hovorí, že zmluva bude schválená a potvrdená národným výborom, a preto tento doklad by mal byť vyznačený na zmluve, alebo mal by byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, aby bola zmluva perfektná. Uvedená skutočnosť má dosah aj na bod 8, že po právoplatnosti sa do 60 dní má zmluva predložiť do katastra. Vystáva domnienka, že k schváleniu a potvrdeniu nedošlo a nedošlo ku vkladu do 60 dní, čo bolo , ktorá je vykonávacou vyhláškou k o evidencii nehnuteľností. Žalobca ani sám si nie je istý svojim právnym nárokom, pretože žalovaným v 1. a 2. rade bola predložená výzva na uzavretie nájomnej zmluvy na predmetné nehnuteľností, čo vedia doložiť záznamom z pracovného rokovania zo dňa 24.3.2003. K uzavretiu tejto nájomnej zmluvy nedošlo z dôvodu nesúhlasu tretej spoluvlastníčky s výškou nájomného. Vlastnícke práva žalovaných v 1. a 2. rade boli potvrdené v dedičskom konaní č. D 53/88. Žalovaní v 1. a

2. rade nemajú vedomosť o tom, že by ich právna predchodkyňa uzavrela takúto kúpnu zmluvu, pretože hneď po jej uzavretí krátko na to zomrela. V svojich písomnostiach takúto zmluvu doma neevidujú. Túto písomnosť predložil len žalobca. Zmluva v tom období mala aj vážne vady po procesnej stránke a teda je na žalobcovi aby preukázal, že splnil všetky tieto procesné náležitosti k registrácii zmluvy, ktorá v čase odkúpenia pozemkov mala silné procesnoprávne dôsledky. V zmluve bol konkretizovaný moment, kedy prechádza vlastnícke právo z predávajúcej na nadobúdateľa - žalobcu, a to žalobca nepreukázal. V konaní žalovaných v 1. a 2. rade nezaujíma, či bola vyplatená kúpna cena alebo nie, pretože tvrdia, že sú stále vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Principiálne pre tento spor je preukázanie toho, či boli splnené všetky náležitosti potrebné k prechodu vlastníckeho práva z právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade na žalobcu. Žalovaní v 1. a 2. rade opätovne zdôraznili, že v kúpnej zmluve nie je jasný kupujúci, teda nie je jasný prechod práv a povinností na momentálneho žalobcu. Žalovaní v 1. a 2. rade mali za to, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy nastala právoplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá by zakladala prechod vlastníckych práv z predávajúceho na kupujúceho. Kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatnú, pretože bola podpísaná v tiesni a pod nátlakom, a to za socializmu, keď sa vyvíjala maximálna kampaň k tomu, aby sa ľudia za lacný peniaz vzdali svojho majetku.

Žalobca v konaní uviedol, že doložka právoplatnosti, resp. schválenie a potvrdenie kúpnej zmluvy národným výborom nie je dôležité pre kupujúceho ale pre predávajúceho a nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca nie je právnym nástupcom bývalého národného výboru, ale vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na neho prešlo zo zákona, kde kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovaných v 1. a 2. rade podpisovala ZOO, ktorá zastupovala Československý štát. ZOO bola oprávnená podpísať túto kúpnu zmluvu na základe splnomocnenia národným výborom. Od roku 1984 dané nehnuteľnosti reálne užívala ZOO. ZOO mala v tom čase právnu subjektivitu, až potom mesto zriadilo ZOO ako rozpočtovú, resp. príspevkovú organizáciu zriaďovateľskou listinou. Kupujúcim v zmluve bol Československý štát, Národný výbor Mesta Košice v zastúpení ZOO. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že jeho aktívna legitimácia vyplýva priamo zo . Nájomné zmluvy na parcelu č. 529/2 k.ú. Košice - Kavečany so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorené neboli, neexistujú ani návrhy týchto nájomných zmlúv. Čo sa týka bodu 9 kúpnej zmluvy, tento žalobca považuje za rozporuplný, a preto v tejto časti považuje kúpnu zmluvu za neplatnú. Zmluva však určite nebola uzatváraná za nápadne nevýhodných podmienok, ani v tiesni.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.4.2008, ktorým určil, že vlastníkom pozemku - parcely č. XXX/X, T. T. X.XXX J.X, D. R.: K. R. v celosti, nachádzajúceho sa T. K. X.Š. - X., K.: X. Z., X..Ú..: X., zapísaný Y. X. X., Q. S. Č.. XXXX je žalobca. Žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi vo výške 1.000,- Sk.

Proti uvedenému rozsudku a uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.4.2008 a 10.10.2008 podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie, v ktorom uviedli, že počas súdneho konania žalobca nežiadal potvrdenie svojich práv titulom vydržania a preto ani dokazovanie neviedol týmto smerom a pre tento titul sa prvostupňový súd rozhodol len pri vyhlásení rozsudku a tým neumožnil rovnaké podmienky pre odporcu na preukázanie toho istého titulu a sám z úradnej povinnosti ho v ich prípade neskúmal. Nevyzval žalobcu k preukázaniu dobrej viery ako rozlišovacieho kritéria oprávnenej alebo neoprávnenej držby. Oplotenie areálu podľa názoru žalovaných nesvedčí o dobrej viere žalobcu, že sa chová ako vlastník. Ak by tak bolo, nemal by problémy so stavebnými povoleniami, vedel by, že vlastní stavebnú parcelu, nie ornú pôdu, že má vyvlastnené alebo vykúpené parcely zapísané na LV a nepripustil by zápis len o užívaní predmetných nehnuteľností socialistickou organizáciou. Ak súd dospel k záveru, že platí kúpna zmluva, ako sa hodnotí skutočnosť, že neboli práva žalobcu premietnuté v evidencii nehnuteľností podľa vtedajších zákonov. Žalovaní v 1/ a 2/ rade práve platné dedičské konanie, ktorého súd ako predbežnú otázku neriešil, je dôvodom na prerušenie tzv. držby v dobrej viere právneho predchodcu žalobcu. Súd neposudzoval práva žalovaných, ktorým začala skutočne v dobrej viere plynúť 10-ročná doba na vydržanie a rovnako nevyhodnotil povinnosť žalobcu v tomto okamihu uplatniť si žalobou na súde svoje práva, keď bol presvedčený o jej platnosti, hlavne o svojom postavení. Súd sa nevysporiadal s ustanovením zákona , najmä s ods. 4 . Opätovné nedodržanie zákonnej povinnosti premietnuť vlastnícke práva na príslušnom liste vlastníctva (prvý raz v roku 1984 a druhý raz v roku 1991) má za následok, že žalovaní v dobrej viere, že sú vlastníci nemali možnosť a hlavne dôvod uplatniť si nároky v zmysle príslušných reštitučných zákonov. Takéto chovanie nesvedčí o dobrej viere žalobcu a okrem iného je všeobecne známe, že pôvodní vlastníci nikdy nesúhlasili s odpredajom alebo s vyvlastnením. Kúpnu zmluvu považujú žalovaní v 1/ a 2/ rade za absolútne neplatnú v zmysle ods.

1 . Okrem tiesni, za ktorej bola zmluva podpísaná, poukazovali aj na nedostatok formy, ktorú zákon vtedy vyžadoval. Keby bolo vedené konanie titulom vydržania, žalovaní by si uplatnili ako protinávrh rovnaký titul, keďže od roku 1988 do roku 1998 im v prípade pochybnosti uplynula 10- ročná doba na vydržanie. Zároveň sa mali oni sami právo rozhodnúť, či chcú nájom, alebo nie, je to ich právo, ako vlastníkov. Odmietnutím nájomnej parcely, na parcelu, ktorá síce nie je predmetom tohto konania, t.j. parc. č. 228, ale je v kúpnej zmluve zo dňa 3.2.1984 svedčí o vedomí žalobcu, že nevie preukázať vlastníctvo ani k ďalším parcelám. Žalovaní namietali porušenie ústavných práv v zmysle čl. XX. Ods. I. SR. Na základe týchto skutočností žiadali, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, zaviazal žalobcu k úhrade trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania.

Podaním doručeným súdu 9.7.2008 žalovaní v 1/ a 2/ rade doplnili svoje odvolanie, kde uviedli ešte, že žalobca stavebným povolením č. 3799 L XXI-22/80-JA č. 6714/81 začal areál ohradzovať a stavbu oplotenia skončil zápisom o odovzdaní a prevzatí č. 1/12/82, t.j. z roku 1982, pritom výzvu pre žalobcov posielali 19.8.1982. Oplotením areálu žalobca znemožnil prístup vlastníkov k pozemkom, preto od začiatku výstavbu nemohol byť dobromyseľný. Žalobca zo zákona, ako výberca daní z nehnuteľností musel vedieť a mať prehľad o vlastníkoch nehnuteľností na území, ktoré spravuje. Žalobca, keď sa stal zo zákona v roku 1990 vlastníkom, najneskôr do 12. mesiacov bol povinný uskutočniť zápis nadobudnutého vlastníctva a nedodržanie zákonnej povinnosti nie je možné pripisovať v prospech jeho dobromyseľnosti. Žalobcovi, keďže u jeho predchodcu sa nedá preukázať dobromyseľnosť, začala by plynúť nová lehota od roku 1991 zo zákona, skončila by v roku 2001, t.j. 2 roky po lehote na vydržanie svedčiacej v prospech žalovaných. Žalovaný v 1/ rade pracoval až do r. 2003 v ZOO, preto nebol dôvod domáhať sa napríklad nájomnej zmluvy, či inej kompenzácie za užívanie, alebo inak sa domáhať svojho práva. Bol presvedčený, že jeho vlastníctvo nie je ohrozené, keďže ho mal garantované štátnym notárom a nemal vedomosť o iných dôvodoch na stratu vlastníckeho práva. Kúpnu zmluvu považujú žalovaní v 1/ a 2/ rade z februára 1984 za neplatnú podľa .

Na základe odvolania žalovaných v 1/ a 2/ rade Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.11.2009 č.k. -191 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s uznesením č.k. -183 zo dňa 10.10.2008 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s uznesením o náhrade trov štátu dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaných sú čiastočne dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania žalovaných v tom, že vo veci súd prvého stupňa vydal prekvapivé rozhodnutie, ak žalobca v konaní netvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a žalovaní sa z rozhodnutia súdu I. stupňa dozvedeli, že určil vlastnícke právo žalobcu titulom vydržania daného pozemku. Tým, že súd I. stupňa určil vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu titulom vydržania bez toho, že by žalobca v konaní tvrdil, že jeho právny predchodca, prípadne žalobca nadobudol vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, neumožnil žalovaným namietať oprávnenosť držby žalobcu, prípadne jeho právneho predchodcu a tým postupom došlo v konaní k vadam uvedeným v . Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca ďalej v konaní dôvodil, že kúpnu zmluvu z roku 1984 považuje za platnú, nie je žiaden právny dôvod jej neplatnosti, len keby súd zistil, že táto kúpna zmluva je neplatná, odôvodňujúc svoj nárok vydržaní. V prípade, ak bola zmluva uzatváraná aj v tiesni, nemá to za následok neplatnosť zmluvy. V prípade, ak došlo k faktickému odňatiu veci žalovaným akýmkoľvek spôsobom, jedná sa o reštitučný nárok v zmysle zákona , alebo zákona a pokiaľ teda nebol uplatnený takýto reštitučný nárok a došlo k faktickému odňatiu nehnuteľnosti, nemôžu sa domáhať žalovaní, pokiaľ si to ako oprávnené osoby neuplatnili v reštitučnom konaní. Spôsob, akým došlo k odňatiu predmetnej nehnuteľnosti by súd ani nemal preskúmavať v tomto konaní, pretože to spadá pod reštitučný nárok. Vlastnícke právo nadobudol štát, lebo ZOO bola príspevkovou organizáciou štátu zriadenou Národným výborom a v tom čase sa nevyžadovala registrácia ani ďalšie úkony k nadobudnutiu vlastníckeho práva a je bez právneho významu, či kúpna zmluva bola v evidencii nehnuteľností evidovaná, alebo nie, pretože táto mala len tzv. evidenčný charakter, nešlo v tom čase o vkladové konanie. Pokiaľ vlastnícke právo štát nadobudol prostredníctvom ZOO, nemohla byť nehnuteľnosť predmetom dedenia a dedičského rozhodnutia a preto toto rozhodnutie v dedičskom konaní nie je účinné. Žalobca nadobudol vlastnícke právo prechodom funkcie zriaďovateľskej organizácie štátu - ZOO na Mesto podľa zákona o majetku obcí a delimitačný protokol je len evidenčnou pomôckou. Ak súd usúdi, že kúpnu zmluvu nemožno považovať za platnú, prinajmenšom došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, pri

započítaní vydržacej doby aj právneho predchodcu žalobcu k februáru 1994 po splnení a uplynutí 10- ročnej vydržacej lehoty od februára roku 1984. Ak žalovaní dôvodia § 47 ods. 3 Obč.zákonníka, tak sa jedná o mylný výklad tohto ustanovenia, pretože prevod do socialistického vlastníctva nevyžadoval registráciu zmluvy nikdy, ani žiadne iné rozhodnutia orgánu štátu. V tomto prípade to nemožno chápať podmieňovaním nejakého rozhodnutia, pretože načo by samotný žalobca teda ten, kto kupuje ešte mal aj rozhodovať, či nadobúda danú nehnuteľnosť, alebo nie. K takémuto prevodu sa rozhodnutie ani iného orgánu štátu nevyžadovalo. To, kto nadobudol pozemok vyplýva z delimitačného protokolu, ako aj zo zákona o majetku obci, pretože tento pozemok nadobudlo do vlastníctva Mesto Košice a toto prenechalo uvedenú nehnuteľnosť do užívania ZOO, čo je len otázka správy. Od roku 1991 je vlastníkom Mesto, aktívna legitimácia je daná žalobcovi. ZOO len hospodári s nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Zápis v katastri nehnuteľnosti považuje žalobca za nesprávny. Žalobca ďalej tvrdil, že pokiaľ bola kúpna zmluva uzavretá, žalobca ju považuje za perfektnú, nebola doteraz nikdy napadnutá, štát sa v jej zmysle ujal držby. V tom čase mal štát rôzne organizácie, hospodárske, rozpočtové, príspevkové, pričom ZOO bola štátnou príspevkovou organizáciou, uvedenú parcelu mala v držbe v dobrej viere. O žiadnom nároku titulom dedičského konania zo strany žalovaných nevedela, nebolo jej nikdy popreté jej vlastnícke právo, ani rušená držba voči štátu s tým, že v zmysle zákona o majetku obci z roku 1991 sa žalobca stal pokračovateľom.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade v konaní ďalej uvádzali prostredníctvom svojej právnej nástupkyne, že kúpnu zmluvu považujú za neplatnú nielen z dôvodu jej uzavretia v tiesni, majú za to, že táto zmluva má aj iné vady. Nie je z nej jasné, kto kupoval danú nehnuteľnosť, pretože kupujúci je označený tak, ako je označený. Poukázali na zriaďovaciu listinu, kde je uvedené, že vecné a finančné vymedzenie majetku je upravené Zmluvou medzi Mestom Košice a Zoologickou záhradou, avšak žalobca nevysvetlil časový rozdiel medzi danými listinami, nedoložil túto dohodu, čiže nie je zrejmé, ako prešli práva na ZOO. Žalobca taktiež nedoložil ani organizačný poriadok platný od roku 1991. Podľa názoru žalovaných, nie je upravené ani v zmysle tejto zriaďovacej listiny, kto nadobúda majetok, kto s ním hospodári, čo je dôležité z pohľadu vyriešenia otázky vecnej legitimácie žalobcu, teda nie je jasné, kto mal aké práva v čase podania žaloby k danej nehnuteľnosti. K otázke platnosti zmluvy poukazujú žalovaní v 1/ a 2/ rade na § 47 ods. 3 Obč.zák. z roku 1960, ktorý hovorí, že ak do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k registrácii alebo inému rozhodnutiu príslušného orgánu, tak platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V nadväznosti na bod 9/ Kúpnej zmluvy je dôležité vedieť, či došlo k registrácii danej zmluvy, alebo sa nahliada na túto zmluvu, že došlo k jej odstúpeniu. Z tohto dôvodu žalovaní tvrdia, že zmluva je neplatná. Ak je platná, tak v zmysle nedošlo k jej registrácii do 3 rokov, teda došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy. Žalovaní podali okrem iného na Obvodný pozemkový úrad v Košiciach dňa 29.12.2004 podanie označené ako uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva v zmysle , avšak v konaní sú problémy, pretože v čase, keď platil jeden z reštitučných zákonov, boli žalovaní legitímnymi vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a toto ich vlastníctvo nebolo ničím spochybnené. Naopak, v roku 1993 došlo medzi nimi ešte dokonca aj k vyporiadaniu podielov, čo bolo riadne zaregistrované. Ak by sa žalobca cítil ako vlastník, bol by dodržal všetky zákonné postupy, nedošlo by k tejto situácii, že lehoty na uplatnenie práv žalovaným zanikli. Žalovaný si taktiež uplatnil právo na vydržanie danej nehnuteľnosti tak, ako uvádzali v odvolaní. Aj v súčasnosti sa žalobca nespráva ako vlastník, pretože je založený nový LV z katastra nehnuteľností. Žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali preukázať, kto mal aké právomoci v roku 1971 v zmysle uznesení citovaných v zriaďovacej listine, t.j. uznesenie Rady MsNV č. 43 z 23.2.1979 a uznesenia Pléna MsNV č. 44 zo dňa 27.2.1979. Žiadali od žalobcu doložiť organizačný poriadok, ktorý mal upravovať poslanie úlohy vedenie a hospodárenie ZOO schválený uznesením č. 43 a zároveň žiadali, aby žalobca doložil menný zoznam všetkých vlastníkov nehnuteľnosti v objekte ZOO, ktoré boli odpredané od roku 1991, pretože majú vedomosť, že niektorí občania odpredávajú dané nehnuteľnosti Mestu a Mesto to od nich odkupuje. Čiže žalobca aj v prípade, kde tvrdí, že má vlastnícke právo, napriek tomu odkupuje tieto pozemky od ľudí, ktorí tiež tvrdia, že majú k týmto pozemkom vlastnícke právo. V iných konaniach zas žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené. My chceme preukázať, že žalobca nemohol vydržať nehnuteľnosti od roku 1991 dobromyseľne práve týmito kúpnymi zmluvami, pretože pri tom vykupoval nehnuteľnosti od občanov v Kavečanoch. K otázke výkladu sporného bodu 9/ Kúpnej zmluvy, žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že keďže tento bod zmluvy pripúšťa rôzny výklad, považujú uvedený bod za neplatný a v tejto časti je zmluva neplatná. Potom odkazujú na a v takom prípade je potrebné do 3 rokov zmluvu registrovať alebo schváliť príslušným orgánom, keďže registrácia na prevod do socialistického vlastníctva nebola potrebná. Kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatnú aj z toho dôvodu, že je pre kupujúceho nejasná a nezrozumiteľná, založila nejasnosti vo vlastníckych právach. Ďalej žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali, aby súd riešil ako predbežnú otázku,

či sa jedná o stavebnú parcelu alebo o ornú pôdu, pretože majú za to, že sa nejedná o ornú pôdu, ale o normálnu stavebnú parcelu, pretože celý areál bol podľa ich vedomosti vyňatý z pozemkového fondu a prekvalifikovaný na stavebnú parcelu. Uvedenú vedomosť má právna zástupkyňa z dôvodu, že v roku 1992 pracovala v ZOO, takže má tú vedomosť, že uvedené pozemky boli vyňaté. Základným východiskovým bodom posúdenia kúpnej zmluvy, či je platná, alebo nie je, je bod 9/ a nadriadeným orgánom, ktorý sa tam spomína, môže byť Krajský národný výbor, resp. jeho orgány. Od druhej časti bodu 9/ sa odvíja celé posudzovanie zmluvy. Čiže žalovaní žiadali, aby sa súd zaoberal otázkou, kedy táto zmluva nadobudla právnu moc a predložil o tom nejaký relevantný dôkaz, pretože to je vlastne tzv. rozväzujúcou podmienkou platnosti tejto zmluvy a to s poukazom na bod 8/ zmluvy, ktorý hovorí, že nadobúdateľka ZOO je povinná do 60 dní od právoplatnosti zmluvu zaregistrovať. Domnelý vlastník

- Mesto Košice doteraz nepreukázal, kedy začala plynúť táto 60-dňová lehota, teda kedy nadobudla zmluva právnu moc a je zrejmé, že táto lehota mu ešte plynie. Uvedená podmienka je dôležitá aj z pohľadu bodu 3/, kde sa hovorí o kúpnej cene, kde právni zástupcovia žalobcu tvrdili, že vyplatenie alebo nevyplatenie kúpnej ceny z pohľadu platnosti zmluvy nie je dôležité. Toto tvrdenie podľa názoru žalovaných neobstojí. Oni odvíjajú svoj nárok a poukazujú na a tvrdia, že vznik práva žalobcu je viazaný na bod 9/ a na právoplatnosť. Ďalej poukazujú na a tvrdia, že zmluva nie je určitá a zrozumiteľná a že právna predchodkyňa žalovaných ju podpísala v tiesni. V otázke vydržania, kde je základným predpokladom dobromyseľnosť, majú za to, že dobromyseľnosť spočíva aj v čistote prejavu vôle, ako skutočne došlo k vydržaniu, prečo teda nedošlo k zápisu práv do 60.dní tak, ako sa účastníci dohodli v zmluve. Ďalej poukazujú na to, že ZOO bola vyvlastnená a podľa vyvlastňovacieho dekrétu je otázne, prečo žalobca neusporiadal tieto právne vzťahy, ak mal túto možnosť a tak by ho nikto neuviedol do omylu. Vyvlastnenie sa týkalo iných parciel vo vlastníctve žalovaných, nie parcely, ktorá je predmetom konania. Ďalej žalovaní poukazovali, prečo žalobca po roku 1991 nevysporiadal svoje práva, ak mal protokol, prečo nedal do súladu v evidencii nehnuteľnosti, aj keď toto tzv. zavkladovanie malo len evidenčný charakter. O dobromyseľnosti vydržania žalobcu nesvedčí ani protokol č. 5 príloha IV. č. 18, kde sa hovorí o obvodnom oplotení a stavebnom povolení na toto obvodové oplotenie, kde za lomítkom je rok 1981, z čoho sa dá usudzovať, že žalobca nekonal dobromyseľne, keď v roku 1981 začal s výstavbou oplotenia a vykupovanie parciel začalo až v roku 1984 tak, ako bola aj zmluva s právnou predchodkyňou žalovaných uzavretá. Právny predchodca žalobcu týmto za toto obdobie obmedzil vlastníkov vo využívaní vlastníckeho práva. K otázke reštitučných zákonov, žalovaní si uplatnili svoj reštitučný nárok na základe posledného zákona o reštitúcií, poukazujú na svoje ústavné práva a na nedotknuteľnosť vlastníckeho práva, ktoré ich oprávňovalo, aby dali do užívania parcelu ZOO bezplatne. Keďže žalovaný v 1/ rade bol pracovníkom ZOO, poznal finančný stav organizácie a nemal nikdy záujem žiadať nájom a veril, že o vlastnícke právo ho nikto neoberie takýmto spôsobom, ako žalobca uvádza. Ak žalobca tvrdí, že kúpna zmluva je platná, nemal ponúkať nájomnú zmluvu ani na parcelu, ktorá je predmetom sporu v inom konaní v senáte 11C. Žalovaní sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré je platné.

Na pojednávaní dňa 27.9.2010 doplnili účastníci konania svoje prednesy, kedy žalobca uviedol, opravil, doplnil špecifikáciu nehnuteľnosti, že sa jedná o parcelu registra „E“. Čo sa týka uplatneného reštitučného nároku žalovanými v 1/ a 2/ rade, toto konanie nemá priamy vplyv na predmetné súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože vlastnícke právo sa v správnom konaní navracia až rozhodnutím Pozemkového úradu o navrátení vlastníckeho práva a práve tá skutočnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade to uplatnili týmto reštitučným nárokom, dokazuje práva žalobcu, ako keby oni uznávali, že štát nadobudol parcelu v rozhodnom období. Čo sa týka kúpnej zmluvy, súd sa už s otázkou bodu 8., 9. zmluvy vyporiadal v už raz vydanom rozsudku a od toho odôvodnene nedošlo k žiadnej zmene. Kúpnu zmluvu považujú za platnú, pretože sa nevyžadoval žiaden súhlas nadriadeného orgánu, nevyplýva to zo žiadneho právneho predpisu. Platnou kúpnou zmluvou bola odkúpená parcela štátom a všetky ostatné úkony z roku 2009, či boli alebo neboli urobené, tieto nemajú vplyv a význam pre konanie a týkajú sa iných parciel. Niet predpisu, ktorý by robil zmluvu neplatnou. Taktiež ju považujú za zrozumiteľnú a určitú. Štát sa považoval za vlastníka, pretože delimitačným protokolom túto parcelu previedol na Mesto, t.j. iný subjekt, teda vlastnícke právo prešlo zo štátu na mesto. Len alternatívne, ak by súd dospel k inému názoru, čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, majú za to, že vlastnícke právo Mesto nadobudlo vydržaním tak, ako to odôvodňoval prvostupňový súd v už raz vydanom rozsudku. Čo sa týka nadobudnutia právnej moci zmluvy, niet žiadneho právneho predpisu, ktorý by schválenie vyžadoval, niet ani dohody medzi účastníkmi tejto zmluvy ohľadom nadobudnutia právnej moci. Takáto dohoda by okrem iného nebola ani platná, pretože sa neopiera o žiaden právny predpis. Právnu moc a účinnosť tam, kde sa nevyžaduje registrácia zmluvy, nadobúda

zmluva jej uzavretím a vtedy aj dochádza k prechodu vlastníckeho práva. Pokiaľ sa týka zápisu danej zmluvy, nemá to právny význam, či je evidenčný zápis vykonaný, alebo nie. V tom čase bol vlastnícky stav evidovaný podľa pozemkovej knihy. Parcely evidencie nehnuteľnosti sa zlučovali do viacerých pozemno-knižných parciel a evidencia nehnuteľnosti by ani nezapísala čiastočné prevody, pokiaľ by celá parcela v evidencii nehnuteľnosti nebola vlastnícky usporiadaná. To, či bol pozemok vyňatý, alebo nie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nemá žiaden právny význam, pretože predmet zmluvy nemohol byť inak vyznačený. Ak štát nadobudol platne a účinne vlastnícke právo, tak dedičské konanie ohľadom parcely je bez právneho účinku a významu. Okrem iného o tomto nemohol vedieť tak štát, ako ZOO a vôbec nie terajší žalobca. Nemohlo to mať vplyv na dobromyseľnosť ich držby. Držba bola po celú dobu, čo vlastne žalovaní ani nepopierajú. Tak isto bola po celú túto dobu dobromyseľná, nebola ničím namietaná. Okrem iného v pochybnostiach, či je držba dobromyseľná alebo nie, sa má zato, že je dobromyseľná. Nejaké schvaľovanie finančných prostriedkov vôbec nemôže mať žiaden vplyv na platnosť zmluvy, finančné prostriedky boli schvaľované globálne na celú výstavbu. Tak isto na platnosť kúpnej zmluvy nemá vplyv ani lehota na zaplatenie kúpnej ceny, pretože ak by nebola dohodnutá alebo by bola dohodnutá neplatne, bolo povinnosťou kupujúcej zaplatiť kúpnu cenu na výzvu predávajúceho. Ak to bolo ponechané na vôľu kupujúceho, v takom prípade by platili také isté právne ustanovenie, ako teraz platí, že by lehotu na splnenie takéhoto záväzku určil súd.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade dôvodili, že pokiaľ sa týka reštitučného nároku uplatneného žalovanými v 1/ a 2/ rade, týmto neuznali žiaden nárok žalobcu. Tento reštitučný nárok si uplatnili čisto z opatrnosti, vzhľadom na neistotu výsledku tohto konania a v záujme svoje vlastnícke právo si zachovať. Zmluvu považujú za absolútne neplatnú v zmysle , už len keď pominú otázku, či bola táto podpísaná slobodne, keďže v čase, kedy ju podpisovala právna predchodkyňa žalovaných nemala inú možnosť, bola pod veľkým nátlakom z určitých skúseností z kolektivizácie a preto z akejsi obavy z diskriminácie mohla aj zmluvu podpísať. Zmluva nie je zrozumiteľná a určitá práve preto, že žalobca nepreukázal skutočnosť, ktorú v zmluve sám navrhol a ku ktorej sám viazal účinnosť zmluvy, t.j. bod 9. Taktiež poukazuje na lehoty tam uvedené, 60 dní od registrácie, ďalšej lehoty a z toho považujú zmluvu tiež za nezrozumiteľnú a určitú, lebo nie je jasné, od kedy sa tieto lehoty počítajú. Žalobca nevysvetlil, ako je možné, že protokolom k zákonu prevzal vlastnícke právo a vlastne v podstate kupuje svoje vlastné pozemky späť. Ako môže kúpiť parc.č. XXX G. XXX, ktorú nadobudol do vlastníckeho práva a už v tomto momente stráca žalobca dobromyseľnú držbu, nemôže byť dobromyseľný. Žalobca si sám nie je istý rozsahom svojho vlastníctva a v prípade ani tejto parcely sa necíti byť jej vlastníkom. Máme za to, že túto situáciu si žalobca sám navodil tým, že nezapísal svoje vlastnícke práva. Čo sa týka súhlasu, resp. spôsobu, akým mala byť kúpna zmluva schválená a potvrdzovaná Národným výborom mesta Košice, žalovaní tvrdili, že to určite malo byť rozhodnutím v tom zmysle, že boli vykúpené pozemky a národný výbor to schvaľuje. Základnou vecou je, že zmluvu písal a koncipoval právny predchodca žalobcu, k tomu sa predávajúca nemohla vyjadriť, rozumieť právnym kľučkám, ktoré sú tam uvedené a žalobca nepreukázal, že v deň podpisu dal predávajúcej finančné prostriedky, pretože slovným spojením berie na vedomie ona očakávala, že najneskôr do 15 dní od nadobudnutia právnej moci, dostane tieto finančné prostriedky. Zmluva v čase podpisu pre predávajúcich nebola zrozumiteľná, lebo očakávali, že finančné prostriedky dostanú po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy. Čo sa týka vydržania a dobromyseľnosti od počiatku, nesúhlasia s argumentáciou žalobcu, pretože právny predchodca žalobcu oplotil areál ZOO skôr, než dostal na to stavebné povolenie a tým na tvrdo zamedzil vlastníkom prístup k ich parcelám. Žalobca pred podaním žaloby mal záujem upraviť svoje vlastnícke právo, oslovil žalovaných na rokovaní ohľadom uzavretia nájomných zmlúv na parcelu Medvedinec a keďže tam neuspel, tak už na ďalšie parcely nájom neponúkal, ale je to prejav žalobcu o tom, že nebol stotožnený so svojimi vlastníckymi právami. Čo sa týka kúpnej ceny a ďalších vecí uvedených v zmluve, malo sa to napísať bez bodu 9. A z toho dôvodu majú žalovaní za to, že je to nezrozumiteľné. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy spôsobuje práve tá neistota a nezrozumiteľnosť kúpnej zmluvy ako takej, nie otázka zaplatenia kúpnej ceny.

Na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania, kedy žalobca vyšpecifikoval predmetnú nehnuteľnosť, že sa jedná o parcelu registra „E“.

Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 53/88, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. , spisom Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto, priloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1071 vystaveného Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice I zo dňa 2.9.2003 súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa T. K. X. - X., K.: X. Z., katastrálne územie: X., konkrétne parcela registra „E“ parcelné číslo XXX/X K. T. X.XXX J., druh pozemku: K. R., a to titulom nadobudnutia - Dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93 - Z 1767/94, každý v podiele 1 k celku. Takýto stav je konštatovaný aj ku dňu 4.7.2012.

Dňa 3.2.1984 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi Československým štátom - Národný výbor mesta Košice zast. Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a T. Z., N.. J. ako odpredávajúcou, na základe ktorej táto odpredala parcelu č. XXX/X X.. Ú.. X. vo výmere spolu X.XXX J. s príslušenstvom a so všetkými právami a povinnosťami s týmito nehnuteľnosťami spojenými kupujúcej organizácii Zoologickej záhrade do jej vlastníctva za kúpnu cenu 3.103,20 Kčs. Podľa bodu 3 kupujúca organizácia mala zaplatiť kúpnu cenu odpredávajúcej najneskôr do 15 dní od právnej moci tejto zmluvy počínajúc, s čím sa táto stotžňuje. Podľa bodu 6 zmluva nepodliehala registrácii štátnym notárstvom a podľa nepodliehala ani poplatkom z prevodu nehnuteľností. Podľa bodu 8 nadobúdateľka Zoologická záhrada Košice mala zmluvu predložiť podľa k zápisu do EN do 60 dní odo dňa právoplatnosti počínajúc. Podľa bodu 9 na základe uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147/F zo dňa 17.9.1976 zmluva nepodliehala schváleniu nadriadených orgánov. Zároveň bolo uvedené, že účastníci zmluvy berú na vedomie, že zmluva nadobudne právnu moc dňom, keď bude schválená a potvrdená Národným výborom mesta Košice. Predmetnú zmluvu za kupujúcu organizáciu ZOO podpísal Z.. X. Y., vtedajší riaditeľ a podpis odpredávajúcej bol osvedčený podľa knihy pre overovanie č. 0127/84 pred Štátnym notárstvom Košice - mesto.

Z Protokolu č. 5 zo dňa 23.8.1993 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona 138/91 Zb. o majetku obcí súd zistil, že odovzdávajúci - Zoologická záhrada Košice - Kavečany v zmysle uvedeného protokolu odovzdal preberajúcemu - Mesto Košice predmetnú parcelu, a to k dátumu 1.5.1991. V rámci toho boli odovzdané aj konkrétne stavby, medzi nimi aj obvodové oplotenie, ku ktorého realizácii bolo vydané stavebné povolenie v roku 1981, zápis o odovzdaní a prevzatí je z roku 1982 a kolaudačné rozhodnutie z roku 1992.

Z Rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto v Košiciach zo dňa 19.5.1988 sp. zn. D 53/88 súd zistil, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo a v rámci neho uvedenú spornú parcelu nadobudol žalovaný v 1. rade v celosti v pomere k dedičstvu, ktorý mal v prípade vykúpenia, vyvlastnenia alebo iného scudzenia nehnuteľnosti k užívaniu socialistickej organizácie povinnosť vyplatiť žalovanej v 2. rade jej zákonný podiel od obdržania úhrady. V predmetnom rozhodnutí bola nehnuteľnosť X.. Ú.. X. zapísaná T. R.. T.. Č.. XXX G. R. Č.. XXX/X - N. T. T. X.XXX J. v užívaní socialistickej organizácie v hodnote 2.184,- Kčs. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.5.1988.

Z Notárskej zápisnice N 126/93, Nz 115/93 zo dňa 15.7.1993 súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, v zmysle ktorej sa každý z nich stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej spornej parcely v podiele 1 z dedičstva, t.j. z podielov poručiteľky.

Súd ďalej zistil, že listami zo dňa 19.8.1982 Zoologická záhrada Košice zaslala pani X. (Q. G. N.. Š.) G. G. R.. X. J. N.. Š. návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mala byť časť poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve týchto osôb, nakoľko na uvedených pozemkoch sa rada východoslovenského KNV uznesením č. 76 zo dňa 13.3.1979 rozhodla postupne vybudovať a zriadiť na území mesta Košíc, bývalé katastrálne územie Kavečany Zoologickú záhradu. V zmysle ustanovení § 108 až 111 zákona č. 50/76 Zb. bola navrhnuté adresátom, aby dohodou postúpili ich práva užívať podiely uvedené v prílohe na uvedený účel za náhradu stanovenú vyhláškou č. 47/69 Zb. vo výške 0,40 Kčs za jeden meter štvorcový. V prípade, ak v lehote 14 dní by odosielateľ ZOO neobdržala odpoveď na túto ponuku, boli by to považovali za nesúhlas na odstúpenie práv cestou dohody a v takomto prípade by záležitosť predložili stavebnému úradu na vykonanie vylastnenia podľa § 112 až 116 citovaného zákona.

Zo Záznamu z pracovného rokovania vo veci doriešenia vlastníckych vzťahov k pozemku za účelom výstavby investičnej akcie „Medvedinec“ konaného dňa 24.3.2003 na referáte správy majetku MMK súd zistil, že za prítomnosti riaditeľa ZOO Z.. X. Y., pracovníkov Referátu správy majetku MMK ako aj vlastníkov časti pozemku parcelné číslo XXX súd zistil, že boli medzi účastníkmi riešené vlastnícke vzťahy k pozemku pri výstavbe investičnej akcie „Medvedinec“ v Zoologickej záhrade Košice. Konkrétne

sa to týkalo parcely č. XXX K. T. X.XXX J. X..Ú.. X., ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli žalovaní v 1. a 2. rade, Mesto Košice ako aj pani J. F.. Bolo navrhnuté, aby sa uvedené vlastnícke vzťahy riešili formou nájomných zmlúv uzatvorených s Mestom Košice na dobu neurčitú s výškou nájomného 4,- Sk za m2. Prítomní spoluvlastníci sa k navrhovanej úprave vzťahov formou nájomných zmlúv mali vyjadriť telefonicky do jedného týždňa.

Súdu ďalej boli predložené dve nájomné zmluvy č. 2003/ / NZM/32 bez dátumov, na základe ktorých žalovaní v 1. a 2. rade ako prenajímatelia prenajali nájomcovi - žalobcovi za účelom výstavby a následného majetkovoprávneho vysporiadania „Medvedinca“ v Zoologickej záhrade v Kavečanoch parcelu č. XXX T. X.. Ú.. X., zapísanej v katastri nehnuteľností na S. Č.. XXXX G. K. R. K. O. T. X.XXX J., ktorá je v spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1, žalovaného v 1.rade v podiele 1/8, žalovanej v 2. rade v podiele 1/8 a pani J. Q. v podiele 1. Výška nájomného za užívanie pozemku bola stanovená dohodou v sume 5,- Sk za m2 za rok, t.j. spolu 4.091,30 Sk ročne.

V konaní vypovedal svedok Z.. X. Y., ktorý uviedol, že od roku 1979 bol vo funkcii riaditeľa ZOO, pričom bol poverený zabezpečiť výstavbu ZOO, na čo dostali aj finančné prostriedky od národného výboru na účet, aby tieto vyplatili tým vlastníkom pozemkov, ktorí boli ochotní preukázať svoje vlastnícke právo. Konkrétne na kúpnu zmluvu uzatvorenú s právnou predchodkyňou žalovaných v 1. a 2. rade sa svedok nepamätal, pretože tieto veci len podpisoval. Vybavovali to právnici, avšak potvrdil, že na kúpnej zmluve z roku 1984 je za kupujúcu organizáciu ZOO jeho podpis. ZOO bola zriadená v roku 1979 uznesením Rady Národného výboru mesta Košice ako príspevková organizácia Mesta Košice, a teda mali právnu subjektivitu, pričom boli riadení odborom kultúry Národného výboru mesta Košíc, ktorému zodpovedali za svoju činnosť. Čo sa týka výstavby, všetka projektová dokumentácia bola schvaľovaná radou, resp. plénom národného výboru. Na základe uznesenia Rady MsNV č. 92/79 z 27.4.1979 bol svedok poverený na organizačné, technické a materiálne zabezpečenie výstavby ZOO v Košiciach. K tomuto povereniu ďalej nadväzoval Štatút ZOO schválený Radou MsNV a organizačný poriadok. Z uvedených poverení vyplýva aj jeho oprávnenie ako riaditeľa ZOO podpísať dané kúpne zmluvy. To, či zmluvy mali byť schvaľované alebo potvrdzované národným výborom, o tomto svedok vedomosť nemal, avšak uviedol, že v tom nevidí žiadnu logiku, pretože sám národný výbor im dával poverenie aj finančné prostriedky na realizáciu výkupu pozemkov. Zriadením ZOO a vyčlenením území už pôvodní vlastníci predmetné pozemky prestali užívať. Tieto sa celé začali oplocovať a bolo jasné, že tam bude zriadená ZOO. Pozemky boli vyňaté z lesného pôdneho fondu a z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a štát v zastúpení MsNV poveril ich výstavbou predmetnú ZOO. Svedok sa pamätal i na to, že Magistrát Mesta Košice pozval žalovaného v 1. rade a ostatných na prejednanie nejakých požiadaviek v súvislosti s potrebou výstavby „Medvedinca“. Na jeho výstavbu totiž ZOO potrebovala stavebné povolenie, ktorého súčasťou mal byť doklad, či už o prenájme daných pozemkov od vlastníkov, resp. doklad o ich odkúpení. Keď vysvitlo, že tieto pozemky nepatria ZOO, tak najskôr uvedenú situáciu chceli riešiť cestou nájmu s vlastníkmi, a preto boli žalovaní prizvaní na pracovné rokovanie na magistrát, kde im boli predložené návrhy nájomných zmlúv, ktoré žalovaný v 1. rade dokonca aj podpísal. Nepodpísala to nejaká ďalšia osoba. Na toto rokovanie boli prizvaní len tí, ktorých pozemkov sa to týkalo, teda na ktorých mal byť vystavený „Medvedinec“. Svedok zároveň uviedol, že ZOO pri výkupe pozemkov nediktovala podmienky, suma odkupovania vyplývala zo zákona 40 halierov.

Súdu ďalej bola predložená Zriaďovacia listina zo dňa 31.10.1979 č. 483/1979-sekr., z ktorej je zrejmé, že Mestský národný výbor v Košiciach zriadil s platnosťou od 1.7.1979 samostatnú príspevkovú organizáciu MsNV Zoologickú záhradu so sídlom v Košiciach.

Z uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 43 zo dňa 23.2.1979 súd zistil, že Rada MsNV v Košiciach zobrala na vedomie predloženú správu o príprave výstavby Zoologickej záhrady v Košiciach. Súhlasila so zriadením príspevkovej organizácie v rezortnom pláne MsNV, ako špecializovaného kultúrno- výchovného zariadenia s názvom: Zoologická záhrada Košice, schválila organizačný poriadok ZOO v Košiciach v plnom znení predloženého návrhu.

Z pripojeného spisu Obvodného pozemkového úradu Košice mesto súd zistil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade dňa 29.12.2004 podali na Obvodný pozemkový úrad Košice I podanie s názvom: Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle , kedy uplatnili tento svoj nárok vo vzťahu k parc.č. XXX/X, X..Ú..: X., ako aj k ďalším parcelám. Uvedený nárok na navrátenie vlastníctva dôvodili , t.j., že tieto parcely, medzi nimi aj parc.č. 529/2 boli vykúpené za nápadne

nevýhodných podmienok pre štát a v súčasnosti vo vlastníctve Mesta Košice, v užívaní Zoologickej záhrady v Košiciach. Ďalej žiadali podľa priznať právo na náhradu podľa , s uvedením, že na vydanie predmetného pozemku, podielu po pôvodnom vlastníkovi, nebol uplatnený nárok podľa . Obvodný pozemkový úrad Košice mesto listom zo dňa 15.3.2005 vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade na doplnenie podania o doloženie určitých dokladov, a to: grafické a písomné identifikácie všetkých uplatnených parciel, príslušných pozemno-knižných vložiek, v prípade ukončeného konania vedenom na OS Košice I rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou, doklady o štátnom občianstve a doplniť podanie o to, v čom spočívala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Ďalej rozhodnutím zo dňa 15.3.2005 rozhodol Obvodný pozemkový úrad Košice mesto o prerušení konania podľa , keďže účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že na tunajšom súde bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade a plus ďalšej žalovanej - J. F., pričom predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k parc.č. XXX - K. R., K. T. XXXX J.X, X..Ú..: X., v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade, kedy žalobca žiadal určiť, že je spoluvlastníkom uvedeného pozemku. V uvedenom konaní bola predložená aj verejná vyhláška o vyvlastnení zo dňa 4.1.1985 v prospech Československého štátu v prospech ZOO. V uvedenom konaní žalobca do súdneho spisu predložil zoznam kúpnych zmlúv, ako aj samotné kúpne zmluvy na pozemky, parc. KN - E 334 a 318 uzavreté v roku 2009 medzi predávajúcimi - občanmi obce Kavečany a kupujúcim - Mestom Košice. K tomuto boli predložené aj uznesenia z pokračovania 21. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach, kde bola kúpa pozemkov v areáli ZOO Košice schválená.

Na žiadosť súdu Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto listom zo dňa 17.10.2011 oznámil, že OPÚ Košice mesto od svojho vzniku 1.1.2004 nevydal žiadne rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy v areáli ZOO, nakoľko v tom čase boli parcely registra „C“ evidované ako druh pozemku: ostatné plochy, prípadne zastavané plochy. Ich predpoklad spočíva v tom, že pri tvorbe registra „C“ KN, kedy vznikol areál ZOO, boli parcely vyňaté z pôdneho fondu v tom období príslušným úradom.

Z rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.12.1980 č. -160 súd zistil, že boli trvale vyňaté lesné pozemky z lesného pôdneho fondu v kat.území Kavečany a Kostoľany nad Hornádom, okres Košice mesto z dôvodov výstavby a prevádzky zariadení Zoologickej záhrady mesta Košice. Pre zábery lesných pozemkov bol vyhotovený geometrický plán č. 241-1-3601-15-80 z júna 1980. K uvedenému prináleží aj výkaz výmer č. 241-1-3601-15-80, z ktorého súd zistil, že predmetom bola aj parc.č. XXX/X, K. T. X.XXX J.X, D. R.: N.. Z rozhodnutia MsNV Košice, odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zo dňa 18.11.1980 č. 7414/1980 súd zistil, že Mestský národný výbor natrvalo odňal poľnohospodársku pôdu poľnohospodárskej výrobe pre výstavbu ZOO, vrátane prístupovej komunikácie na novovytvorených parcelách EN č. 889/14 a 670/3, vo výmere spolu 60-57-64 ha, k žiadosti bol doložený geometrický polohopisný plán s výkazom výmeru č. č.zak.241-1-3601-15-80 a 241-2-3601-98-80 z júna a septembra 1980.

Žalovaný v 1. rade vypovedal, že nevie potvrdiť, či kúpnu zmluvu z roku 1984 podpísala jeho mama T. Z., a to ani podľa podpisu. Uvedené pozemky boli vykupované v roku 1984, pričom ich mamka zomrela v roku 1987. Po jej smrti doma nenašli doklad - kúpnu zmluvu, čiže nevie potvrdiť, či mama podpisovala túto kúpnu zmluvu alebo nie. Chcú len vedieť, či bola za pozemky zaplatená kúpna cena. Žalovaný v 1. rade nevedel presne v ktorom čase, ale prišiel za nimi riaditeľ ZOO a nejaká pracovníčka z magistrátu a ponúkali im 5,- Sk za meter štvorcový prenájmu predmetných nehnuteľností. Nesúhlasila jeho sestra - žalovaná v 2. rade chcela 6,- Sk za meter, ani pán F.. Nájomná zmluva sa mala týkať všetkých pozemkov. Neskôr to žalovaný v 1. rade špecifikoval, že ponúkaný nájomný vzťah a nájomná zmluva mala byť len na parcelu č. XXX, t.j. Medvedinec. Na iné pozemky im žalobca uzavretie nájomných vzťahov neponúkal. Spolu so sestrou nikdy od mesta nič nechcel, žiadny nájom za užívanie pozemkov pod ZOO. Nájomného sa nedomáhajú kvôli tomu, pretože im to bolo zobraté pre účely postavenia ZOO, takže keď ZOO začali stavať a oplocovať, tak už k pozemku nemali prístup a vtedy to bolo brané tak, že keď to bolo zoštátnené, tak to dávajú za účelom ZOO, ale majetkoprávne to vysporiadané nie je. S ním osobne nikdy nikto nejednal, len s mamou a mama bola v určitom veku, keď robila predmetnú kúpnu zmluvu. Potvrdil, že na predloženej nájomnej zmluve je jeho podpis ako aj na ďalšej zmluve podpis jeho sestry - žalovanej v 2. rade. Okrem tejto nájomnej zmluvy im žalobca nepredložil na podpis inú nájomnú zmluvu na iné

parcely. Nátlak, resp. tieseň pri uzatváraní kúpnej zmluvy jeho mamou Veronou Ileninovou v roku 1984 vidí v tom, že riaditeľ ZOO posielal všetkým ľuďom v Kavečanoch taký list, kde bolo napísané, že ak nepristanú na predaj za 40 halierov, bude vykonané vyvlastnenie. Za dobu 20 rokov nikto nespomenul nijaké nezrovnalosti ohľadom týchto pozemkov, nikto sa na nič nepýtal, pričom žalovaný v 1. rade 11 rokov robil v ZOO a dennodenne prichádzal do styku s riaditeľmi predmetnej ZOO. Na predmetnom pozemku pracoval až dovtedy, kým tento neprevzala ZOO niekedy v roku 1984, avšak aj po tom mal žalovaný stále za to, že pozemky sú jeho, pretože tieto zdedil v roku 1987 po mame. Pri nadobudnutí nechcel žiadnu odplatu od ZOO, pretože to bolo za socializmu a vtedy to ľudia brali tak, že keď to zobral štát, tak to bude slúžiť spoločnému účelu a ľudia to tak nechali.

Žalovaná v 2. rade v konaní vypovedala, že nemá vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy jej mamou, pretože ona s ňou nebývala. Nemá vedomosť o predaji pozemkov. Čo sa týka uzavretia nájmu, nevie presne, v ktorom roku, ale poštou prišla zmluva o nájme, resp. jej návrh a taktiež jej volali z Bieleho domu, že za ňou prídu, aby podpísala prenájom týchto pozemkov. Na základe toho potom išli všetci spolu do Bieleho domu, teda ona, žalovaný v 1. rade aj zástupca Q. R. F., že podpíšu. Konkrétne o uzavretí kúpnej zmluvy z roku 1984 vedomosť nemá, len počula v dedine, že bolo tlačené na všetkých susedov, že musia odpredať za 40 halierov a keď nie, že im to bude zobraté.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti pozemku parcela registra „E“ parc. č. XXX/X K. T. XXXX J., D. R.: K. R., v celosti, nachádzajúceho sa T. K. X. - X., K. X. Z., X.. Ú.: X. M. Y. X. X. Q. S. Č.. XXXX.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), socialistické organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa , podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa , ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa , ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa , účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa (v znení platnom do 30.6.1988), z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa tretia a štvrtá veta (v znení platnom do 30.6.1988), na zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho (lesného) majetku je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia .

Podľa účinného od 1.1.1992, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom (v znení do 31.12.2007), oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom (v znení do 31.12.2007), vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.

Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom (v znení do 31.12.2007), v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.

Podľa o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len organizácie) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo s výnimkou organizácii uvedených v ods. 2 a 3.

Podľa o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobudajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Vychádzajúc z ustanovenia určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý

právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle , nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva sú ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti vedení práve žalovaní v 1. a 2. rade a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.

V ustanovení je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúcej fyzickej osoby (človeka) k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Podmienky sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Odkladacia podmienka spôsobuje, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností nastane až vtedy, keď sa splní podmienka. Do splnenia tejto podmienky vládne právna neistota, či platný právny úkon bude, alebo nebude účinný. Napriek tejto neistote sú účastníci týmto právnym úkonom viazaní a musia rátať s tým, že predpokladané účinky nastanú. Účinky takto podmieneného právneho úkonu nastávajú ex nunc, t.j. od okamihu splnenia podmienky.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.

Dôvody neplatnosti (absolútnej alebo relatívnej) sa môžu vzťahovať aj len na časť právneho úkonu. Obsahom právneho úkonu sú podstatné (esenciálne), prirodzené a náhodilé zložky. Pri skúmaní deliteľnosti právneho úkonu sa treba zamerať predovšetkým na oddeliteľnosť esenciálnych zložiek,

ktorých neplatnosť sa zásadne vzťahuje na celý právny úkon. Pri posudzovaní, či je časť právneho úkonu platná alebo neplatná je nutné brať do úvahy vôľu konajúcich.

Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi, a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 3.2.1984 bola medzi právnou predchodkyňou žalovaných v 1/ a 2/ rade ako predávajúcou a štátom - Národným výborom mesta Košice v zastúpení Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim kúpna zmluva, na základe ktorej právna predchodkyňa medzi inými previedla vlastnícke právo k pozemku parcele registra „E“ č. XXX/X K. T. XXXX J., D. R.: K. R., v celosti, nachádzajúceho sa T. K. X. - X., K. X. Z., X.. Ú.: X.. Ako vyplynulo z Protokolu č.5 konkrétne z čl. IV Prílohy bodu 18/ o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku je zrejmé, že k oploteniu zoologickej záhrady došlo v roku 1981, t.j. ešte pred uzavretím danej zmluvy. T.j. už v tomto období začal štát predmetnú nehnuteľnosť užívať, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že až do zabratia pozemku a jeho oplotenia pre účely výstavby ZOO sa oň staral, kosil tam. Žalovaný v 1. rade nemal vedomosť iba o tom, či jeho mama p. T. Z. predmetnú zmluvu uzavrela alebo nie, či ju podpísala a či bola za prevod uvedeného pozemku uhradená kúpna cena, pretože ju žalovaní v 1. a 2. rade doma nevedeli nájsť, resp. namietali, že táto bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok z dôvodu výziev zasielaných občanom - bývalým vlastníkom pozemkov pod ZOO, kedy mali odpredávať tieto pozemky za nízku výkupnú cenu pod hrozbou vyvlastnenia a preto ju považujú za absolútne neplatnú.

Takáto argumentácia žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že nevedeli o uzatvorení danej zmluvy matkou, pretože túto doma po jej smrti nenašli, ešte automaticky nezakladá jej neplatnosť. Na toto svoje tvrdenie ani po vrátení veci súdu prvého stupňa odvolacím súdom na ďalšie prejednanie nenavrhli vykonať žiaden dôkaz. Z citácie platného tak v čase uzatvorenia zmluvy ako aj teraz platnom znení je zrejmé, že ak je zmluva uzatvorená v tiesni resp. za nápadne nevýhodných podmienok, nie je hneď absolútne neplatná, ale zákon dáva potom účastníkovi takejto zmluvy možnosť od nej odstúpiť, čo žalovaní v 1. a 2. rade resp. ich právna predchodkyňa nikdy neurobili. Naopak práve z konania žalovaných v 1. a 2. rade, kedy si v roku 2004 uplatnili svoj reštitučný nárok v zmysle o navrátení vlastníctva k pozemkom a to vo forme finančnej náhrady podľa zákona, nakoľko uvedený pozemok bol už v čase uplatnenia si nároku už zastavaný, je evidentné, že žalovaní v 1. a 2. rade sú si vedomí, že v roku 1984 došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej existenciu a platnosť vlastne týmto spôsobom odobrili a potvrdili.

Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej v konaní poukazovali na to, že zmluva nenadobudla právnu moc podľa bodu 9/ zmluvy a preto nezaložila ani vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku. Uvedený bod považovali žalovaní v 1. a 2. rade za nezrozumiteľný a neurčitý, lebo na jednej strane citovaný bod hovorí, že zmluva nepodlieha schváleniu nadriadených orgánov a na strane druhej uvádza, že zmluva nadobudne právnu moc po schválení a potvrdení Národným výborom mesta Košice. To, že zmluva obsahovala rozporné ustanovenia o nadobudnutí právnej moci, súd a vlastne aj samotní žalovaní v 1. a 2. rade si vyhodnotili tak, že len časť právneho úkonu - bod 9/ kúpnej zmluvy je neplatný, pretože ostatné ustanovenia zmluvy nevykazovali žiadne znaky neplatnosti, tak relatívnej ako absolútnej. Zvyšné ustanovenia zmluvy teda mohli obstáť ako platné aj bez uvedeného bodu 9/, nakoľko esenciálne náležitosti zmluvy a to predmet kúpy a jeho cena, boli jasne a bez pochýb stanovené, a teda otázku nadobudnutia právnej moci (t.j. ustanovenie bodu 9/ zmluvy) a z toho plynúcej lehoty zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, nemožno považovať za podstatnú náležitosť zmluvy, je to časť oddeliteľná od ostatného obsahu právneho úkonu a preto súd dospel k záveru (aj v súlade s argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade), že iba bod 9/ kúpnej zmluvy zo dňa je neplatný pre jeho nezrozumiteľnosť. Tento problém si pre účely konania vyriešil súd ako otázku predbežnú aj bez toho, že by sa v súvislosti s tým viedlo nejaké iné samostatné konanie o neplatnosť zmluvy. Na základe takto vyriešenej otázky platnosti resp. neplatnosti obsahu predmetného bodu 9/ zmluvy, už nebolo dôvodné sa zaoberať, či uvedený bod zmluvy predstavoval alebo nie odkladaciu podmienku právneho úkonu a i samotní žalovaní v 1. a 2. rade uznali túto časť za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť.

Žalovaní v 1. a 2. rade však argumentovali aj inými „vadami“ zmluvy a to, že nie je jasný nadobúdateľ nehnuteľnosti vzhľadom na jeho označenie v kúpnej zmluve. Ako vyplýva z ustanovení , 19 a 21

(v znení účinnom do 30.6.1988) je zrejmé, že i v tom čase, ako aj teraz, rozlišoval účastníkov právnych vzťahov, kedy za rovnocenné subjekty občianskoprávnych vzťahov považoval tak socialistické organizácie ako aj štát. Z tohto pohľadu je potom nutné vnímať i označenie nadobúdateľa v dotknutej kúpnej zmluve, kedy je absolútne evidentné z poradia tam uvedených subjektov, kto je nadobúdateľom, a to Československý štát. Avšak keďže štát koná prostredníctvom svojich orgánov, je za pomlčkou vyznačený konkrétny orgán vystupujúci v mene štátu a to Národný výbor mesta Košice, ktorý sa nechal pri svojich úkonoch zastúpiť socialistickou organizáciou - Zoologickou záhradou Košice ako to vyplynulo z predložených dôkazov - uznesení Rady MsNV a poverení daných riaditeľovi ZOO. V zmysle ustanovení o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy a o majetku obcí, kedy súd skonštatoval prechod práv a povinností zo štátu na mesto Košice, potom súd považoval otázku aktívnej vecnej legitimácie za vyriešenú a nespornú.

Čo sa týka aplikácie ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy ako aj teraz, žalovaní v 1. a 2. rade dôvodili, že účastníci od tejto zmluvy odstúpili, nakoľko nedošlo k jej schváleniu nadriadeným orgánom, resp. k registrácii. Ako vyplýva z predmetného ustanovenia, platný v čase uzavretia kúpnej zmluvy - roku 1984 rozlišoval, či je k zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu () alebo registrácia štátneho notárstva (). V zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy na prevod nehnuteľnosti bola vo všeobecnosti naozaj nutná registrácia štátnym notárstvom s výnimkou, ak sa jednalo o prevod do socialistického vlastníctva. A uvedená kúpna zmluva spadá práve pod túto výnimku, takže registrácia štátnym notárstvom tu nebola potrebná. Naviac je potrebné k tomuto uviesť, že tak ako tvrdil žalobca, je bez právneho významu, či kúpna zmluva bola v evidencii nehnuteľností evidovaná, alebo nie, pretože táto mala len tzv. evidenčný charakter, nešlo v tom čase o vkladové konanie. Súd má ďalej za to, že uvedená zmluva nepodliehala ani žiadnemu schváleniu nadriadeným orgánom, a to ani v zmysle dohody účastníkov konania resp. ich právnych predchodcov (keďže znenie bodu 9/ zmluvy súd nebral do úvahy v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia ohľadom jeho neplatnosti ako časti právneho úkonu) a ani v zmysle zákona. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov uvedená parcela č. 529/2 bola vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu a teda ustanovenie tretia a štvrtá veta sa tu nepoužijú, čo znamená, že prevod takéhoto pozemku zo súkromného vlastníctva do socialistického vlastníctva zákon nepodmieňoval súhlasom národného výboru, tento vôbec nebol potrebný a preto ani nemožno aplikovať ustanovenie . Z tohto dôvodu je zároveň nevyhnutné na bod 9/ zmluvy nahliadať ako za neplatný i v zmysle , keďže je dokonca v rozpore s vtedy platným zákonom (). Nakoľko ustanovenie , na základe ktorého mali žalovaní v 1. a 2. rade za to, že od zmluvy bolo odstúpené, sa výslovne viaže na vyššie citované odseky 1 a 2, ktorých použitie je však v prípade kúpnej zmluvy medzi štátom a právnou predchodkyňou žalovaných v 1. a 2. rade vylúčené, taktiež aplikácia odseku 3 na daný prípad nie je možná a správna.

Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej považovali kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú aj z toho dôvodu, že je pre kupujúceho nejasná a nezrozumiteľná, založila nejasnosti vo vlastníckych právach. Súd o tejto skutočnosti však nemal vôbec dôvod pochybovať, že kupujúcemu bolo vo vzťahu k uvedenej parcele niečo nejasné alebo neurčité či nezrozumiteľné. Právny predchodca žalobcu sa po uzavretí zmluvy určite správal ako vlastník, pozemky užíval, obrábal ich, zhodnocoval, nechal na nich skolaudovať rôzne stavby, oplotenie, jednoducho na nich vystaval celú zoologickú záhradu, pričom toto jeho konanie ani v najmenšom nenasvedčuje tomu, že by bola preňho zmluva neurčitá a nezrozumiteľná.

Ďalej žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby súd riešil ako predbežnú otázku, či sa jedná o stavebnú parcelu alebo o ornú pôdu, pretože majú za to, že sa nejedná o ornú pôdu, ale o normálnu stavebnú parcelu, nakoľko celý areál bol podľa ich vedomosti vyňatý z pozemkového fondu a prekvalifikovaný na stavebnú parcelu. Čo sa týka označenia parcely, ktorá je predmetom konania, súd sa pridŕžal aktuálneho zápisu v evidencii nehnuteľností a parcelu definovanú spôsobom uvedeným na LV č. XXXX X..Ú.. X. vo výrokovej časti rozhodnutia aj označil, nakoľko pri inom označení predmetnej parcely by rozhodnutie súdu nemohlo byť vykonateľné.

Žalovaní v 1. a 2. rade ešte poukazovali i na to, prečo právny predchodca žalobcu nedal uvedenú zmluvu zapísať do evidencie nehnuteľností tak ako sa uvádza v bode 8/ zmluvy resp. prečo už i samotný žalobca po roku 1991 nevysporiadal svoje práva, ak mal protokol, prečo nedal do súladu v evidencii nehnuteľnosti, aj keď toto tzv. zavkladovanie malo len evidenčný charakter. Zo zisteného skutkového

stavu a nakoniec i z aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností je zrejmé, že právny predchodca žalobcu resp. sám žalobca takto neučinil, a tým vlastne zapríčinil stav, aký do rozhodnutia súdu bol. Uvedené nekonanie daných subjektov však automaticky nemá za následok stratu riadne nadobudnutého vlastníckeho práva platnou kúpnou zmluvou, i keď nezaevidovanou.

Kúpna zmluva nie je podľa žalovaných v 1. a 2. rade platná aj preto, lebo ak by bola platná, žalobca nemal ponúkať nájomnú zmluvu ani na parcelu č. XXX - W.. J., ktorá je predmetom sporu v inom konaní. Vzhľadom na to, že o režime tejto parcely sa naozaj rozhoduje v inom konaní, súd si len okrajovo dovoľuje poznamenať, že predloženie návrhu nájomnej zmluvy na daný medvedinec zo strany žalobcu žalovaným v 1. a 2. rade + p. F. absolútne nemožno považovať za právny úkon či právnu skutočnosť, na základe ktorej by žalobca svoje vlastnícke právo akokoľvek stratil, nakoľko sa jednalo len o návrh zmluvy, ktorá nakoniec uzavretá ani nebola.

Už len v závere súd uvádza, že aj keď žalobca v konaní nepredložil originál kúpnej zmluvy, súd nemal pochybnosť o jej existencii, nakoľko vypočutý svedok - bývalý riaditeľ ZOO potvrdil, že podpísal danú zmluvu za kupujúceho a podpis prevádzajúcej - matky žalovaných v 1. a 2. rade bol osvedčený Štátnym notárstvom Košice - mesto podľa knihy pre overovanie č. 0127/84 a nebola tu žiadna pochybnosť o jeho sfalšovaní.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe platnej, riadne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984 a preto súd návrhu vyhovel.

V prípade, ak by aj citovaná kúpna zmluva nebola platná, žalobcovi by svedčalo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania ako jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva pri splnení zákonom stanovených podmienok, ktorými sú: spôsobilosť predmetu vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi tieto veci patria. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže preto postačovať presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa reálne dá usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným a neoprávneným držiteľom je dobrá viera, resp. jej nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa neskúma subjektívne, ale objektívne. To nepochybne vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia , ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera tiež predpokladá vedomie držiteľa, že nadobudnutím držby nespôsobil bezprávie druhému. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamihu, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom, akonáhle sa dozvedel, alebo vzhľadom na okolnosti sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej veci a stáva sa preto držiteľom neoprávneným.

Podľa v znení platnom do 31.12.1991, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako právnické osoby, teda aj štát.

Právna úprava vydržania pred 1.1.1992, t.j. pred účinnosťou zásadne neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržateľa. Podľa v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, ale napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania s ohľadom na znenie v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného v zmysle spôsobilým

subjektom vydržania. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto dňom.

To znamená, že už v roku 1981 vstúpil štát do držby predmetného pozemku, o čom svedčí, že pozemok bol oplotený a začal byť užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. I keď v tom čase ešte štát nemal vysporiadané všetky vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých ZOO aj stojí, nemal uzatvorené príslušné zmluvy, pretože i kúpna zmluva s právnou predchodkyňou žalovaných v 1. a 2. rade bola uzatvorená až v roku 1984, je možné povedať, že až ich následným uzavretím s príslušnými vlastníkmi, sa stal vo vzťahu k ich užívaniu absolútne dobromyseľným. Od toho momentu štát užíval pozemok takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval tam zariadenia pre zvieratá, staral sa oň, zveľaďoval ho a podobne, čo svedčí jedine tomu, že bol v dobrej viere o tom, že mu daný pozemok patrí. Aj samotní žalovaní v 1. a 2. rade vedeli už pri prejednávaní dedičstva po ich zomrelej matke T. Z., že pozemok užíva ZOO, nakoľko toto bolo uvedené aj v Osvedčení o dedičstve sp. zn. D 53/88 zo dňa 19.5.1988 a toto v konaní medzi účastníkmi vlastne ani nebolo sporné.

Ak sa aj na citovanú kúpnu zmluvu hľadí ako na neplatnú, vôbec to negatívne nezasahuje do inštitútu vydržania, pretože titulom vstupu do držby môže byť aj neplatný právny úkon. Toto stanovisko je prezentované aj v platnej judikatúre, ktorá hovorí, že neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok NS SR z 28.2.1995 sp. zn.: ). Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný právny titul, ale oprávnený držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, postačí teda len domnelý právny titul.

Dobrá viera žalobcu resp. jeho právneho predchodcu nebola ničím spochybnená resp. prerušená nejakými objektívnymi okolnosťami preukazujúcimi, že žalobca resp. jeho právny predchodca stratili svoje presvedčenie, že vec im patrí a teda ich presvedčenie považoval súd po celú vydržaciu dobu za dôvodné. Predložené dôkazy - Záznam z pracovného rokovania zo dňa 24.3.2003 a Nájomné zmluvy č. 2003/ / NZM/32 na mená prenajímateľov - žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré by boli spôsobilé privodiť zánik dobrej viery žalobcu o držbe dotknutej nehnuteľnosti, sa totiž nevzťahujú na sporný pozemok parc. č. XXX/X K. T. XXXX J., druh pozemku: K. R., v celosti, nachádzajúceho sa v obci Košice - Kavečany, okres Košice I, kat. územie: Kavečany zapísaný Správou katastra Košice na LV č. XXXX, ale iba na pozemok parc. Č.. XXX, na ktorom bol postavený tzv. „.“. Uvedené potvrdil nakoniec i žalovaný v 1. rade, ktorý pri svojej výpovedi uviedol, že na iné pozemky im žalobca uzavretie nájomných vzťahov neponúkal, okrem tejto nájomnej zmluvy im žalobca nepredložil na podpis inú nájomnú zmluvu na iné parcely. Okrem iného súd poukazuje na to, že návrhy nájomnej zmluvy boli predložené žalovaným v 1. a 2. rade až v roku 2003, t.j. po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty, v súlade s nižšie uvedeným odôvodnením.

Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.januárom 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn.: ).

Pri aplikácii na tento prípad z vyššie citovaného jednoznačne vyplýva, že aj keď štát v čase vstupu do oprávnenej držby v roku 1984 nebol spôsobilým subjektom nehnuteľnosti vydržať, bol len oprávneným držiteľom, po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty by sa dňom 3.2.1994 stal vlastníkom sporného pozemku. Avšak z dôvodu prechodu vecí, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, v zmysle o majetku obcí je zrejmé, že majetok pôvodne Slovenskej republiky, t.j. sporný pozemok parc. č. XXX/X prešiel do vlastníctva žalobcu dňom účinnosti t.j. k 1.5.1991, o čom svedčí aj predložený delimitačný protokol. To znamená, že žalobca svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca a to dňom nadobudnutia účinnosti , t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona

ako titulu vstupu do držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočností, na základe ktorých sa účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva, získal vec do držby - svojej faktickej moci, t.j. či sa so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou vlastnou. Žalobca teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001 sa stal vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko tento pozemok nerušene držal, užíval a nakladal s ním ako so svojím vlastníctvom po celý ten čas. Jeho držba nebola nijakým spôsobom napadnutá ani zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí od roku 1984 nevykonali ani jeden úkon, ktorým by voči právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi prezentovali svoje presvedčenie o tom, že tento pozemok im vlastnícky patrí, nechceli žiaden nájom ani inú odplatu za užívanie pozemku. V konaní vypovedali, že keďže to bolo zobrané za socializmu, brali to tak, že to bude slúžiť celej spoločnosti pre účely ZOO a nechali to tak. V prípade, ak by sa do vydržacej lehoty mala započítať ešte aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu žalobcu, vydržacia lehota uplynula oveľa skôr, už v roku 1994.

I keď je pravdou, že daný pozemok bol ešte po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1988 prejednaný v dedičskom konaní po právnej predchodkyni žalovaných v 1. a 2. rade ako dedičstvo a žalovaní v 1. a 2. rade sú aj doteraz vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely v katastri nehnuteľností, tento zápis nemožno považovať za hodnoverný, pretože v priebehu konania sa preukázal opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že daná parcela prešla do vlastníctva štátu a následne žalobcu bez ohľadu na to, že v evidencii nehnuteľností to zapísané nebolo. Tak ako to už bolo raz uvedené, zápis vlastníctva v evidencii nehnuteľností v tom čase nemal konštitutívny charakter, len deklaratórny.

Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXX/X o výmere XXXX J., druh pozemku: K. R., v celosti, nachádzajúceho sa v obci X.Z. - X., K. X. Z., X.. Ú.: X. zapísaný Správou katastra Košice na LV č. XXXX.

Podľa , odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa , , a , odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.

Podľa , odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a aj keď žalovaní v 1. a 2. rade neboli v konaní úspešní, avšak svojim správaním oni ani ich právna predchodkyňa nedali príčinu na začatie konania, práve naopak skutočnosť, že sa žalobca musel domáhať určenia vlastníckeho práva až rozhodnutím súdu, si zapríčinil práve sám tým, že on resp. jeho právny predchodca nevykonal zápis prevodu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, súd ho potom zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade vo výške 360,90 €.

Pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z a zisťoval hodnotu nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 529/2 o výmere 5.460 m2 a to v čase začatia poskytovania právnej služby, t.j. v roku 2003. Súd v zmysle informácií poskytnutých Obvodným pozemkovým úradom Košice, s poukazom na ustanovenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, o cenách, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav ustálil, že hodnota danej nehnuteľnosti v roku 2003 predstavuje sumu 0,03 €/m2, kedy súd vychádzal z kódov BPEJ viažucich sa na k.ú. Kavečany (napr. 0776462, 0797882, 0797462, 0776562, 0780982, 0776465) stanovené pôvodne č. , neskôr zrušenou a nahradenou č. , ktorých hodnota sa v zmysle Prílohy č. 1 pohybuje v rozmedzí od 0,65-1,00 Sk/m2. Súd nevychádzal z hodnoty nehnuteľnosti uplatnenej žalovanými v 1. a 2. rade vo výške 600,- Sk/m2 = 19,92 €/m2 s poukazom na uznesenie MZ v Košiciach č. 702 zo dňa 16.12.2008, nakoľko túto hodnotu bolo nevyhnutné určiť za rok 2003, nie rok 2008. Na základe uvedeného je potom základná sadzba tarifnej odmeny u každého zo žalovaných vyrátaná nasledovne: výmera 5.460 m2 x 0,03 € = 163,80 € /: 2 ( ) = 81, € u každého zo žalovaných, čo však spolu zas činí sumu 163, €.

Súd priznal žalovaným v 1. a 2 rade voči žalobcovi trovy konania v celkovej sume 360,90 € spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku za odvolanie v sume vyčíslenej právnou zástupkyňou ako trovy odvolacieho konania 7,07 €/ 213,- Sk (i keď súdny poplatok za odvolanie predstavoval sumu 99,58 €/ 3.000,- Sk) a trovách právneho zastúpenia z 16 úkonov právnej služby v celkovej sume 353,83 €, a to v roku 2003: vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.12.2003 - úkon vo výške 16,6 € + 1x režijný paušál 4,25 €/128,- Sk, v roku 2005: účasť na pojednávaní dňa 9.3.2005 - úkon vo výške 4,15 € ( ), vyjadrenie vo veci samej zo dňa 11.9.2005 - úkon vo výške 16, € + 2x režijný paušál po 4, €/150,- Sk, v roku 2007: účasť na pojednávaní dňa 16.1.2007, 22.3.2007, 2.7.2007, 20.9.2007, 7.11.2007 - každý úkon vo výške 16,6 € + 5x režijný paušál po 5,91 €/178,- Sk, v roku 2008: účasť na pojednávaní dňa 10.4.2008, odvolanie zo dňa 8.7.2008 - každý úkon vo výške 16,6 € + 2x režijný paušál po 6,31 €/190,- Sk, v roku 2010: nahliadnutie do spisu dňa 13.9.2010, účasť na pojednávaní dňa 14.9.2010, 3.11.2010 - každý úkon vo výške 16,6 € + 3x režijný paušál po 7,21 €, v roku 2011: vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.9.2011 - úkon vo výške 16,6 € + 1x režijný paušál 7,41 €, v roku 2012: nahliadnutie do spisu dňa 25.5.2010, účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012 - každý úkon vo výške 16,6 € + 2x režijný paušál po 7,63 €.

Súd žalovaným nepriznal odmenu za nasledovné uplatnené úkony a to za pojednávanie dňa 12.1.2005, nakoľko zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že sa ho právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade nezúčastnila, za pojednávanie dňa 19.3.2007 a 18.11.2008 - v uvedené termíny žiadne pojednávanie nebolo vytýčené, za odvolanie zo dňa 9.7.2008, pretože sa jednalo len o dodatok k odvolaniu zo dňa

8.7.2008, pričom priznaním odmeny za tento úkon by sa len umelo a výslovne účelovo navyšovali trovy právneho zastúpenia, pretože bolo len na právnej zástupkyni žalovaných v 1. a 2. rade uviesť všetky dôvody odvolania už v prvom podaní, za podanie zo dňa 23.9.2008, nakoľko sa nejedná o vyjadrenie vo veci samej, žalovaní ním udelili súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania a žiadosť o pripustenie dovolania, to všetko v rozsahu 2 viet, a za vyjadrenie vo veci zo dňa 22.6.2001, nakoľko toto sa v spise nenachádza a zrejme by sa malo jednať o sťažnosť evidovanú na OS Košice I pod Spr 82/2011.

Podľa , o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V konaní štát uhradil svedočné vo výške 7,07 €/213,- Sk priznané svedkovi Z.. X. Y. Uznesením č.k.: -135 zo dňa 11.10.2007. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na aplikáciu súd zaviazal k úhrade týchto trov štátu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.