Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-243-2011.pdf
PDF · 107.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/243/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa C. B., bytom G., Y. T., E. XXX/XX, zastúpeného JUDr. I. Y., advokátom so sídlom v G., Y. X proti odporcom 1/ Bc. S. G., bytom G., Y. T., D. XX, 2/ C. G., bytom G., Y. T., D. XX, 3/ R. N., bytom G., Y. T., D. XXX/XX, 4/ I. C., bytom T. XX, 5/ G. C., bytom G., Y. T., D. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. mája 2011, č. k. 3C/202/2010-83 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosť KNC XXX/X - záhrada o výmere 303 m2 v k. ú. Y. T., zapísaná na LV č. XXXX patrí do dedičstva po nebohom I. B., titulom späťvzatia návrhu. Vo zvyšnej časti návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol. Odporcom 1/ - 5/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosť KNC parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 303 m2 v k. ú. Y. T., zapísaná na LV č. XXXX, toho času v prospech odporcov 3/ - 6/ patrí do dedičstva po neb. I. B., zomrelom XX.XX.XXXX. Ďalej sa navrhovateľ návrhom domáhal určenia, že časť nehnuteľnosti KNC XXX - záhrada, toho času vo výmere 730 m2 v k. ú. Y. T., zapísaná na LV č. XXXX, t. č. v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/, 2/ patrí o výmere asi 90 m2 do dedičstva po neb. I. B., zomrelom XX.XX.XXXX. V priebehu konania navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti určenia, že nehnuteľnosť KNC parcela č. XXX/X, zapísaná na LV č. XXXX patrí do dedičstva po neb. I. B., pričom odporcovia 1/ -5/ so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, preto za použitia § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Predmetom rozhodovania súdu tak zostala časť návrhu navrhovateľa, týkajúca sa vlastníckeho nároku k časti parcely KNC XXX cca o výmere 90 m2 v prospech predchodcu navrhovateľa I. B.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodní pkn. spoluvlastníci parcely č. XXX I. B. (do dedičstva po ktorom žiadal časť parcely určiť) spolu so svojou manželkou počas svojho života v roku 1954, konkrétne dňa 25.03.1954, t. j. za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. odpredal predchodcom odporcov 1/, 2/ W. C. a jeho manželke S. 1/2 z pkn. parcely XXX, ktorá v tom období, ako vyplýva z výpisu z pozemkovej knihy, mala výmeru 2407 m2, polovicu tejto parcely, a to ako sa uvádza v zmluve v reálne vydelenom stave, s tým, že kupujúci, teda predchodcovia odporcov aj súčasne v čase podpisu zmluvy vstúpili reálne v reálne vydelenej časti do úžitku a v súlade s vtedy platnými zákonmi po schválení tejto zmluvy ONV v zmysle zákona č. 65/51 Zb. boli v pozemkovej knihe vo vl. 289 zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/4-iny PKN XXX, a to pod bodom 13a a 13b. V priebehu konania medzi účastníkmi nebolo sporné a nasvedčujú tomu aj všetky vykonané dôkazy, listinné doklady, ako aj svedecké výpovede, že manželia C. ako kupujúci vstúpili po podpise
zmluvy v roku 1954 do úžitku pre nich reálne vydelenej polovice PKN XXX, zodpovedajúcej terajším KNC parceliam XXX a XXX a od tejto doby nerušene a bez akýchkoľvek sporov a konfliktov či už s pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi (predchodcami navrhovateľa) alebo jeho nástupcami túto až do svojej smrti a po nej ich právni nástupcovia až doposiaľ nerušene užívajú. Rovnako v priebehu konania bolo nesporne zistené, že hranicu reálne vydelenej PKN XXX v prospech predchodcov odporcov tvorí aj toho času stojaci vybudovaný plot, postavený okolo roku 1960, pričom tak pri jeho stavbe, ako ani v čase, kedy v roku 1997 t.j. ešte za života S. C., predchodkyne odporcov, ako aj za života predchodcu navrhovateľa S. B. bol opravovaný, pričom obe o tomto mali vedomosť, žiadnym spôsobom do tohto nezasahovali, toto rešpektovali s tým, že predmetné oplotenie v skutočnosti predstavuje hranicu pre nich reálne vydelených častí PKN XXX. O tom, že tento stav bol medzi pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi, ako aj ich nástupcami počas celého ich života nesporný, svedčí aj to, ako uviedol znalec, že v čase, keď si predchodca navrhovateľa dával usporiadať nehnuteľnosti vytvorené z PKN XXX, teda z jemu reálne vydelenej časti a dal si vyhotoviť geometrický plán, už pri tomto geometrickom pláne sa vychádzalo a rešpektovala sa hranica, ktorá tvorí KNC parcelu XXX. Táto hranica je zavedená aj v starších mapových podkladoch, ktoré, ako uviedol znalec po reálnej deľbe z roku 1954, sú najbližšie časove dostupné z roku 1972, kedy prebehlo THM, kedy rovnako v týchto mapových podkladoch na základe uvedených meraní je zavedená hranica rozdeľujúca vydelenú PKN XXX pre zúčastnené strany tak, ako v súčasnosti ju tvorí jestvujúce oplotenie. V konečnom dôsledku v priebehu konania samotný navrhovateľ, ani jeho matka C. B. žiadnym spôsobom nespochybňovali, že týmto spôsobom si bývalí pkn. spoluvlastníci parcelu rozdelili a nerušene doposiaľ, včítane ich právnych nástupcov bez akýchkoľvek sporov užívali s vedomím, že toto rozdelenie zodpovedá uzatvorenej kúpnopredajnej zmluve z 25.03.1954. Podľa názoru súdu teda z vykonaného dokazovania niet ani najmenšej pochybnosti o tom, že predchodcovia odporcov jedným zo zákonných spôsobov na základe kúpnopredajnej zmluvy nadobudli vlastníctvo k polovici PKN parcely XXX, ktorá v čase podpisu kúpnopredajnej zmluvy bola reálne v ich prospech vydelená, v súčasnosti predstavuje parcely KNC XXX a XXX v podielom spoluvlastníctve odporcov 1/, 2/, ktoré vlastníctvo vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti bolo riadne a v súlade so zákonom v prospech kupujúcich, teda manželov C. zapísané v pozemkovej knihe tak, ako to v rozhodnom období vyžadoval. Od tohto obdobia nielenže nebol zistený, ale ani zo strany navrhovateľa a žiadneho svedka tvrdený iný právny úkon, na základe ktorého by časť takto reálne vydelenej nehnuteľnosti, ako tvrdí navrhovateľ, cca 90 m2 z parcely KNC XXX mal spätne nadobudnúť predchodca navrhovateľa I. B.. Vychádzajúc z uvedeného teda jednoznačne nárok navrhovateľa nemá žiadne opodstatnenie. V danom prípade s poukazom na jednoznačne platnú, nikým nespochybňovanú a riadne zaevidovanú kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predchodcovia odporcov 1/, 2/ zákonným spôsobom vlastníctvo k polovici PKN XXX nadobudli, súd považoval za potrebné uviesť, že keď by táto zmluva platnou nebola (i keď to nie je tento prípad), nepochybne by u odporcov došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto parceliam ďalším zo zákonných spôsobov, a to titulom vydržania, pretože predmetná kúpnopredajná zmluva bola podpísaná dňa 25.03.1954, t.j. za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý vo vzťahu k nehnuteľnostiam upravoval 10-ročnú vydržaciu lehotu. Od doby podpisu kúpnopredajnej zmluvy a vstúpeniu právnych predchodcov odporcov do úžitku predmetnej nehnuteľnosti tak, ako aj v súčasnosti je reálne vydelená a zodpovedá parceliam KNC XXX a XXX, uplynulo do dňa podania návrhu 56 rokov. Vôľa účastníkov kúpnopredajnej zmluvy v danom prípade je jednoznačná a viac ako 50 rokov bola v celom rozsahu oboma stranami rešpektovaná, uznávaná, nespochybňovaná a v konečnom dôsledku tvrdenie samotného navrhovateľa v tom smere, že odporcovia v prospech seba, resp. ich právni predchodcovia zabrali väčšiu časť výmery, ako im z titulu jednej polovice, ktorú kúpili, patrí, sa v konaní nepreukázala. Pre rozhodovanie vo veci nie je relevantné, že v čase podpisu kúpnopredajnej zmluvy pkn. parcela XXX mala výmeru 2407 m2, z čoho polovica predstavuje výmeru 1203,5 m2. V súčasnosti v prospech odporcov 1/, 2/ ako právnych nástupcov po účastníkoch kúpnopredajnej zmluvy, kupujúcich manželov C., z titulu spoluvlastníctva parciel KNC XXX a XXX vytvorených z PKN XXX, pripadá výmera 1139 m2, čo je nesporne menej, ako predstavuje polovica výmery PKN XXX z roku 1954. Pravdou je, že ani navrhovateľ so svojimi príbuznými ako právni nástupcovia po pôvodných pkn. vlastníkoch I. B. a jeho manželke nemajú s pripočítaním výmery parcely KNC XXX/X a časti parcely PKN XXX vyvlastnenej im v roku 1964 pod cestu B. ideálnu polovicu výmery, ale v ich prospech týmto spôsobom pripadá výmera 1100 m2. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia nevlastnia a nie sú ani v úžitku väčšej výmery, ako predstavuje polovica pôvodnej PKN XXX, naopak užívajú a vlastnia výmeru menšiu. Pokiaľ ide o predložený listinný dôkaz zo strany navrhovateľov, tzv. objednávka z roku 1996, ktorú mala vystaviť S. C. za účelom zamerania sporných pozemkov, tento listinný dôkaz vyhodnotil súd prvého stupňa ako nevieryhodný. Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, §
134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že základným východiskom, z ktorého je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o dôvodnosti jeho žaloby, je nesporná skutočnosť, že v čase, keď I. B. s manželkou T. v roku 1954 odpredali W. C. a jeho manželke S. polovicu pozemnoknižnej parcele č. XXX, mala táto nehnuteľnosť výmeru 2407 m2. Je nesporné aj to, že im odpredali reálne vydelenú polovicu z tejto nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi konania je však sporné, kde v prírode sa nachádzala v roku 1954 hranica oddeľujúca reálne v prírode vyčlenenú časť parcelu č. XXX, ktorá bola predmetom prevodu od tej časti parc. č. XXX, ktorá naďalej zostala vo vlastníctve prevodcov. No zistenie hranice takto reálne oddelených pozemkov navrhol ustanoviť znalca, pre ktorého nemôže byť odborným ani technickým problémom hranicu takto vydelených pozemkov z dostupnej dokumentácie katastra zistiť a vytýčiť. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že právni predchodcovia odporcov vstúpili do užívania reálne vydelenej odkúpenej časti parcele č. XXX už od kúpy, keď z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkyne C. B. možno usúdiť, že prvý plot bol postavený asi v roku 1968, pričom tento údaj potvrdila aj svedkyňa Ing. W. B. a napokon tento údaj nebol spochybňovaný odporcami, ani svedkom I. Q., ktorý potvrdil, že plot, ktorý postavili C., postavili neskôr ako on a v tom mieste, že nadväzoval na jeho plot. Išlo teda o oplotenie pozemku najmenej po 14 rokoch od kúpy pozemku, pričom do tej doby na pozemku nebola zreteľná hranica, nakoľko sa pozemok spoločne oral po celej dĺžke užívanej na ornú pôdu. Dôvodil, že právny názor súdu prvého stupňa v tom, že právni predchodcovia odporcov boli dobromyseľnými užívateľmi spornej časti pozemku, teda tej časti, ktorá sa po roku 1968 nachádzala v ich oplotenej časti, je nesprávny. Nesprávnosť takéhoto právneho názoru spočíva v tom, že inštitút vydržania ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je možné uplatniť len vo vzťahu k cudzej veci, pričom cudzou vecou nie je vec, ktorá je v spoluvlastníctve držiteľa, ani vec, ktorá bola nadobudnutá inak, napr. kúpou. Kúpou jednoznačne W. C. s manželkou nenadobudli viac ako polovicu z parcele č. XXX, teda viac ako polovicu z výmery 2407 m2, teda 1203,50 m2 a takáto istá výmera zostala aj jeho právnym predchodcom I. B. s manželkou. V konaní nebolo preukázané, že by jeho právnym predchodcom po predaji zostal pozemok v menšej výmere než je 1203,50 m2. Pokiaľ by aj právni predchodcovia odporcov po roku 1968 užívali časť pozemku, ktorý zostal vo výlučnom vlastníctve jeho právnych predchodcov, teda vo vzťahu k nim z pozemku I. B., nakoľko T. B. v tom čase už nežila, museli by byť dobromyseľní v oprávnenej držbe cudzieho pozemku s prihliadnutím na všetky okolnosti. Nemožno opomenúť to, že inštitút vydržania - nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľnou držbou nemožno aplikovať v dobe, v ktorej Občiansky zákonník tento inštitút ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nebol prípustný. Predchodcovia odporcov nemohli byť teda dobromyseľní s prihliadnutím k uvedeným okolnostiam už pri vstupe do užívania časti pozemku jeho právneho predchodcu. U právnych predchodcov absentoval právny titul oprávnenej držby a absentoval aj právny predpis, ktorý by so vstupom do užívania pozemku jeho právneho predchodcu spájal možnosť nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Ak teda právni predchodcovia odporcov nemohli vstúpiť do oprávnenej držby v roku 1968, nemohli do takejto držby vstúpiť ani ich právni nástupcovia a ak aj spornú časť pozemkov užívali, stali sa len užívateľmi cudzej veci, nie jej oprávnenými držiteľmi. Na tomto stave nič nezmenil ani rok 1992 zmenou Občianskeho zákonníka, pretože odporcovia, resp. ich právna predchodkyňa S. C. nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou spornej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či v dedičskom konaní po neb. W. C. bol aj nesprávne predmetom dedenia pozemok označený v tom čase v evidencii nehnuteľností ako pozemok poručiteľa. Napokon o nedobromyseľnosti užívania nasvedčuje aj rok 1996, v ktorom bola vyhotovená objednávka na zameranie nehnuteľností podľa skutočnej kúpy, s čím S. C. súhlasila bez ohľadu na súčasné spochybňovanie tohto súhlasu jej právnymi nástupcami. Z obsahu objednávky vyplýva, že hranica medzi nehnuteľnosťami C. a B. nie je obojstranne zrejmá, akceptovaná, že ju chcú obe strany vymerať a skutočne nehnuteľnosti rozdeliť v súlade s kúpnopredajnou zmluvou. Ďalej dôvodil, že aj v prípade sčítania vyvlastnenej časti parcele, t. j. 141 m2 a zostávajúceho pozemku po plot vybudovaný odporcami je výmera celého pozemku 1100 m2, pričom polovica z pkn. parcele č. XXX je 1203,50 m2. Odporcovia teda majú v užívaní aj časť pozemku vo výmere 103,50 m2, ktorý ani nekúpili, ani vlastníctvo k nemu nevydržali. Pokiaľ sa argumentuje tým, že ani odporcovia nemajú výmeru, akú by mali mať podľa ich názoru, v súdnom konaní sa táto skutočnosť žiadnym spôsobom nedokazovala, hoci ním navrhnutým znaleckým
dokazovaním bolo a je možné zistiť, aký je skutočný stav. Má vedomosť o tom, že aj z pozemku odporcov bola vyvlastňovaná časť, pričom prostredníctvom znaleckého dokazovania bolo možné zistiť, kedy a kde nastal úbytok výmery u parc. č. XXX. Poukázal na to, že využil všetky možnosti na mimosúdne usporiadane nehnuteľností, pričom odporcovia podmieňovali usporiadanie a to len u parc. č. CKN XXX/ X s tým, že sa vzdá akýchkoľvek nárokov na časť parcele CKN XXX. Aj z tohto postoja odporcov vyplýva, že sami spochybňujú nimi vytvorenú hranicu medzi ich nehnuteľnosťami a nehnuteľnosťami jeho rodiny. Má záujem túto pochybnosť na oboch stranách navždy odstrániť práve súdnym rozhodnutím, ktoré nie je možné bez nariadenia znaleckého dokazovania.
Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvého stupňa posúdil predmetnú právnu vec skutkovo aj právne správne, v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi i ustálenou judikatúrou súdov. Podstatná časť odvolania je založená na účelových tvrdeniach a nepreukázaných okolnostiach, ktorými chce navrhovateľ dosiahnuť výraznú zmenu v ich neprospech. Mali za to, že súd prvého stupňa sa s faktickým aj právnym stavom ohľadne sporného pozemku dostatočne jasne vysporiadal, tak ohľadne hranice oddeľujúcej reálne v prírode vyčlenenú časť parc. č. XXX, ako aj dobromyseľnosťou právnych predchodcov užívateľov spornej časti pozemku.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t. j. v časti zamietnutia návrhu o určenie, že do dedičstva po neb. I. B. patrí časť KNC parc. č. XXX o výmere 90 m2, k. ú. Y. T., zapísaná na LV č. XXXX vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a to po skutkovej aj právnej stránke. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva:
Predmetom konania v danej veci je určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha proti odporcom 1/, 2/ určenia, že časť parcele KNC č. XXX - záhrada v k. ú. Y. T., zapísaná na LV č. XXXX patrí o výmere asi 90 m2 do dedičstva po neb. I. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho právni predchodcovia boli podielovými spoluvlastníkmi PKN parc. č. XXX - roľa o výmere 2407 m2, zapísanej vo vložke č. 289 pre k. ú. Y. T., každý v podiele 1-ici, pričom dňa 25.03.1954 kúpnou zmluvou previedli spoluvlastnícke právo v 1-ici v predmetnej parcele na manželov W. a S. C.. Na základe tejto kúpnej zmluvy právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ mali vlastniť polovicu výmery z PKN parc. č. XXX, avšak v skutočnosti užívajú výmeru o cca 90 m2 väčšiu, ako im vlastnícky patrí. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.1954 uzavretej medzi I. B. a manželkou T. ako predávajúcimi a W. C. a manželkou S. ako kupujúcimi vyplýva, že predávajúci odpredávajú kupujúcim nehnuteľnosť zapísanú v pkn. vložke č. 289 ako parcela č. XXX k. ú. Y. T. v 1-ici svojich podielov za dohodnutú kúpnu cenu 2.000,- Kčs s tým, že uvedená polovica nehnuteľnosti je v prírode aj vydelená a bude výlučným vlastníctvom kupujúcich, ktorí vstupujú do držby a úžitku odkúpenej nehnuteľnosti podpisom zmluvy. Predmetná kúpna zmluva bola v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi schválená ONV G. v zmysle zákona č. 65/1951 Zb. a na základe nej boli právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ manželia W. a S. C. zapísaní v pozemkovej knihe vo vložke č. 289 ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1-iny PKN parc. č. XXX a to bod bodom 13a a 13b. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že kupujúci manželia C. vstúpili po podpise zmluvy v roku 1954 do úžitku pre nich reálne vydelenej polovice PKN parc. č. XXX, zodpovedajúcej terajším KNC parceliam č. XXX a XXX, od tejto doby nerušene a bez akýchkoľvek sporov a konfliktov túto parcelu do svojej smrti a po nich ich právni nástupcovia nerušene užívali. Hranicu reálne vydelenej PKN parc. č. XXX tvoril aj toho času stojaci vybudovaný plot postavený podľa tvrdení odporcov manželmi C. niekedy v roku 1960. Navrhovateľ v konaní nespochybňoval, že hranicu reálne vydelenej parcele na základe kúpnej zmluvy z roku 1954 uzavretej medzi jeho právnymi predchodcami a právnymi predchodcami odporcov tvorí plot postavený právnymi predchodcami odporcov niekedy
v roku 1960, pričom v takto reálne vydelenom stave pôvodní pkn. vlastníci a následne aj ich právni nástupcovia parcelu užívali. Z výsluchu svedka I. Q., vlastníka susedného pozemku s parcelou KNC XXX vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľa a odporcov 1/, 2/ užívali PKN parc. č. XXX v reálne rozdelenom stave, pričom hranicu tvoril plot vybudovaný právnymi predchodcami odporcov. Podľa vyjadrenia svedka medzi pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi nikdy neboli spory ohľadne hranice pozemkov od roku 1954, kedy právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ nadobudli spoluvlastnícky podiel k PKN parc. č. XXX, tento nerušene užívali až do svojej smrti a následne po nich aj ich právni nástupcovia. Znalec Ing. V. D. na ohliadke na mieste samom konštatoval, že zo všetkých mapových podkladov vypracovaných po reálnej deľbe a podpísaní zmluvy v roku 1954, je hranica parcele KNC XXX zakreslená tak, že ju stále tvorí vybudovaný plot. Znalec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že právny predchodca navrhovateľa v minulosti pri usporiadaní svojich pozemkov si dal vypracovať geometrický plán, súčasťou ktorého bola aj KNC parc. č. XXX so zakreslenou hranicou v mieste, kde je plot a nijako ho nespochybňoval. V konečnom dôsledku samotný navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybňoval, že bývalí pkn. spoluvlastníci si parcelu rozdelili a nerušene užívali bez akýchkoľvek sporov s vedomím, že toto rozdelenie zodpovedá uzatvorenej kúpnej zmluve z 25.03.1954. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia Mestského národného výboru v G. zo dňa 07.04.1994, ako aj z vyjadrenia znalca Ing. V. D. jednoznačne vyplýva, že v dôsledku výstavby miestnej komunikácie B. ulice v G. bola vyvlastnená z PKN parc. č. XXX výmera 141 m2 v tom čase z časti užívania právneho predchodcu navrhovateľa I. B.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k PKN parc. č. XXX na základe platnej a účinnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.03.1954, pričom od tohto obdobia nehnuteľnosť v reálne rozdelenom stave užívali a v držbe nehnuteľnosti neboli nikým rušení. Hranicu pozemkov PKN parc.č. XXX tvoril plot vybudovaný právnymi predchodcami odporcov, ktorú hranicu rešpektovali už pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci a aj ich právni nástupcovia. Až v roku 2007 navrhovateľ spochybňoval hranicu medzi pozemkami, požiadal Správu katastra Púchov o opravu údajov o výmere sporných pozemkov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že pokiaľ by kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami účastníkov platnou nebola, nepochybne by došlo u odporcov k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným parceliam z titulu vydržania, pretože kúpna zmluva bola podpísaná dňa 25.03.1954 t. j. za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý vo vzťahu k nehnuteľnostiam upravoval 10-ročnú vydržaciu lehotu. Od doby podpisu kúpnopredajnej zmluvy a vstúpeniu právnych predchodcov odporcov do úžitku predmetnej nehnuteľnosti tak, ako aj v súčasnosti, je reálne vydelená a zodpovedá parceliam KNC XXX a XXX, uplynulo odo dňa podania návrhu 56 rokov. Vôľa účastníkov kúpnopredajnej zmluvy je jednoznačná a viac ako 50 rokov bola v celom rozsahu oboma stranami rešpektovaná, uznávaná , nespochybňovaná a v konečnom dôsledku tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že odporcovia, resp. ich právni predchodcovia zabrali väčšiu časť výmery, ako im z titulu 1-ice patrí, sa v konaní nepreukázala. Poukázal na to, že pre rozhodovanie vo veci nie je relevantné, že v čase podpisu kúpnej zmluvy PKN parc.č. XXX mala výmeru 2407 m2, keď v súčasnosti v prospech odporcov 1/, 2/ pripadá z titulu spoluvlastníctva parciel č. XXX a XXX vytvorených z PKN parc. č. XXX výmera 1139 m2, čo je nesporne menej, ako predstavuje polovica výmery PKN č. XXX.
Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci v celom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k PKN parc. č. XXX, zapísanej vo vložke č. 289 pre k. ú. Y. T. v podiele 1-ice na základe platnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.03.1954. V kúpnej zmluve bolo presne špecifikované, čo je predmetom kúpy, pozemok bol označený podľa parcelného čísla, v kúpnej zmluve bola špecifikovaná kúpna cena. Kúpna zmluva bola schválená bývalým ONV v G. v zmysle zákona č. 65/1951 Zb. a právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ S. C. s manželom W. boli na základe nej zapísaní v pozemkovej knihe vo vložke č. 289 parc. č. XXX ako podieloví spoluvlastníci v 1-ici. Od uzavretia kúpnej zmluvy manželia C. vstúpili do úžitku pre nich reálne vydelenej polovice PKN parc. č. XXX zodpovedajúcej terajším KNC parceliam XXX a XXX a od tejto doby nerušene takto reálne vydelenú časť parcele užívali. Hranicu reálne vydelenej PKN parcele XXX tvoril plot vybudovaný právnymi predchodcami odporcov, pričom až v roku 2006 navrhovateľ spochybnil vlastnícke právo odporcov 1/, 2/ k parcele č. XXX o výmere cca 90 m2. S prihliadnutím na nerušené užívanie parcele KNC XXX právnymi predchodcami odporcov manželmi C., následne aj odporcami 1/, 2/ od roku 1954 až do roku 2006, by aj v prípade zistenia, že právni predchodcovia odporcov užívali parcelu KNC č. XXX vo väčšej výmere, než v skutočnosti odkúpili, by sa odporcovia 1/, 2/ stali výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností titulom vydržania podľa § 134
Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992. Je potrebné zdôrazniť, že pre rozhodovanie vo veci nie je relevantné, že v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 25.03.1954 mala PKN parc. č. XXX výmeru 2407 m2, z čoho polovica predstavuje výmeru 1203,50 m2. Z vyjadrenia znalca Ing. V. D., ako aj z vyvlastňovacieho rozhodnutia Mestského národného výboru G. zo dňa 07.04.1964 bolo preukázané, že v dôsledku výstavby miestnej komunikácie B. ulice v G. došlo k vyvlastneniu časti PKN parc. č. XXX v tom čase z časti v užívaní I. B., právneho predchodcu navrhovateľa vo výmere 141 m2. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že právni predchodcovia odporcov postavili plot tvoriaci hranicu parcele č. XXX až v roku 1968, táto námietka nemohla ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko z výsluchu samotného navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že nespochybňoval žiadnym spôsobom hranicu parcele č. XXX v mieste oplotenia s tým, že v takto reálne vydelenom stave právni predchodcovia účastníkov parcelu užívali. Je preto bezpredmetné, či oplotenie postavili právni predchodcovia odporcov v roku 1960, resp. v roku 1968, nakoľko užívanie parcele v reálne vydelenom stave navrhovateľ nespochybňoval. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/,2/ nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko nepodali návrh na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .