Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-288-2009.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/288/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľov: 1. B.. T.. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX K., 2. T.. N. Z. M., O., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava proti odporcovi: T.. M. L., šéfredaktor týždenníka O. X V., adresa redakcie O. 9, XXX XX K., zastúpenému JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, o určenie povinnosti uverejniť tlačovú opravu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 328,00 Eur k rukám advokáta JUDr. Rudolfa Adamčíka, Liptovská 2/A, Bratislava 25 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa domáhali návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 20.3.2008 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 13.8.2009 na základe námietky absencie miestnej príslušnosti vznesenej odporcom, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť v týždenníku PLUS 7 DNÍ tlačovú opravu nepravdivých informácií uverejnených dňa 2.1.2008 na dvojstrane 14-15 v článku s titulkom „ V novom byte - M. dcéra sa presťahovala do luxusného apartmánu, s otcom už nemá spoločnú strechu nad hlavou“, kde odporca uverejnil, že „ Pred tromi rokmi, keď ho na príkaz generálneho prokurátora V. E. prepustili z vyšetrovacej väzby, prepísal celý svoj majetok práve na deti.“ „Špeciálny súd pre podozrenie z tunelovania nebankového impéria BMG a Horizont obžaloval M. ako hlavu zločineckej skupiny, ktorá pripravila nebanky až o 800 miliónov korún a poslal ho do väzenia na dvanásť rokov.“ Navrhovatelia tvrdili, že ani jedna z vyššie uvedených informácií nie je pravdivá, uverejneným článkom odporca účelovo zavádza verejnosť s úmyslom poštvať ju nielen proti navrhovateľovi 1., ale aj celej jeho rodine. Konanie odporcu kvalifikovali ako hrubé porušenie princípu nezávislosti novinára a základnej etickej povinnosti podávať verejnosti pravdivé, overené a odborne fundované informácie.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že po uverejnení článku prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali odporcu listom zo dňa 28.2.2008 na uverejnenie tlačovej opravy, ktorý odporca nepreberal. Právne argumentujúc ustanovením § 19 a 20 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v platnom znení ( ďalej len tlačový zákon ) žiadali, aby povinnosť uverejniť tlačovú opravu v znení, ako ju formulovali v žalobnom petite, bola odporcovi uložená výrokom súdu. Tlačovú opravu žiadali uverejniť z dôvodu, že uverejnené informácie nie sú pravdivé, B. M. neprepísal celý svoj majetok
pred tromi rokmi na svoje deti, nebol hlavou zločineckej skupiny a táto skupina nepripravila nebanky o 800 mil, v deň uverejnenia článku ani v deň žiadosti o opravu neexistuje rozhodnutie, ktoré by uvedené skutočnosti preukazovalo, neexistuje ani tvrdené vyčíslenie škody. Text požadovanej tlačovej opravy navrhovatelia formulovali v žalobnom petite.
Odporca sa k žalobnému návrhu, ktorý osobne prevzal dňa 19.12.2008, v súdom určenej lehote nevyjadril napriek tomu, že mu túto povinnosť Okresný súd Bratislava 1 uložil v uznesení 10C 66/2008 zo dňa 1.8.2008, ktoré tiež osobne prevzal dňa 19.12.2008. Dňa 9.4.2009 faxovým podaním vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku absencie miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I v danej právnej veci a pred tunajším súdom dňa 30.5.2012 uviedol, že žiadosť navrhovateľov na uverejnenie tlačovej opravy zo dňa 28.2.2008 nikdy nedostal, preto sa ňou nemohol zaoberať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s obsahom dotknutého článku, žiadosťou zo dňa 28.2.2008 o bezplatné uverejnenie opravy, adresovanou odporcovi na adresu K. 2, K., poštovým podacím hárkom zo dňa 28.2.2008 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.
Navrhovateľ 1. na pojednávaní poukazoval na to, že neexistuje žiaden dôkaz o tvrdeniach odporcu, že prepísal celý svoj majetok práve na deti v čase, keď mal byť na príkaz generálneho prokurátora prepustený z väzby. Tvrdenia odporcu v dotknutom článku považoval za hrubý zásah do jeho osobnostných práv vykonaný so širokou publicitou , keďže týždenník PLUS 7 DNÍ je najčítanejší týždenník, keď čitateľom bola podsunutá nepravdivá informácia. Zverejnenie informácie, že navrhovateľ mal spôsobiť škodu veľmi vysokého rozsahu tak ako to bolo uvedené v napadnutom článku, spôsobilo u navrhovateľa dôvodné obavy o jeho bezpečnosť ako aj o bezpečnosť členov jeho najbližšej rodiny. Mal za to, že zverejnenie napadnutých nepravdivých informácií, je zásahom do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, keď v dôsledku takýchto článkov môže ho široká verejnosť vnímať ako osobu, ktorá si zabezpečila finančné prostriedky trestnou činnosťou. Preto žiadal, aby situácia, ktorú spôsobil odporca uverejnením nepravdivých informácií, bola sanovaná uverejnením tlačovej opravy, poukazujúc súčasne na skutočnosť, že aj v inom článku, ktorý vyšiel v týždenníku PLUS 7 DNÍ, bola už uverejnená informácia, že previedol svoj majetok na deti a v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C 18/2010 bola SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o. uložená povinnosť za nepravdivé informácie o pôvode majetku jeho detí N., N. a B. sa deťom navrhovateľa 1. ospravedlniť.
Navrhovateľka 2., dcéra navrhovateľa 1., poukazovala na opakované uverejňovanie informácií o deťoch navrhovateľa 1., ktoré nesú výrazný znak nepravdivosti a ktoré zasahujú do ich každodenného života ako aj do života všetkých rodinných príslušníkov navrhovateľa a jeho detí. Ďalej uviedla, že súdnej ochrany sa domáhajú iba v tých prípadoch, keď už fundovanosť autora toho-ktorého článku presiahla mieru akceptovateľnosti a z ktorých bolo zrejmé, že autor článku nemá žiadne odborné právno-ekonomické vedomosti o procese prevodu majetku a nemá ani informácie o súdnom konaní navrhovateľa v 1. rade.
Mala za to, že odporca nepreukáže pravdivosť informácií uverejnených v dotknutom článku, ktorú navrhovatelia popierajú.
Odporca tvrdil, že navrhovatelia ho ako šéfredaktora týždenníka nepožiadali o tlačovú opravu. Pokiaľ ide o samotný článok, uviedol, že autor článku pravdepodobne vychádzal zo všeobecne známych faktov, že navrhovateľ 1. bol veľmi známy veľkopodnikateľ, ktorý rád rozprával o svojom majetku a zrazu v čase väzby a po prepustení z nej sa prezentoval ako nemajetný človek. Vychádzalo sa teda z logického predpokladu, že asi svoje majetky previedol na svoje deti, ktoré v tom období boli resp. sa stali štatutárnymi zástupcami alebo inak kontrolovali firmy, ktoré predtým boli spájané s menom navrhovateľa 1. Odporca argumentoval iba svojou zodpovednosťou vyplývajúcou mu z pracovnej pozície šéfredaktora týždenníka PLUS 7 DNÍ. Bez ohľadu na tieto skutočnosti strana odporcu akcentovala, že navrhovatelia si svoj nárok na bezplatné uverejnenie opravy neuplatnili spôsobom a v lehote určenej zákonom poukazujúc na skutočnosť, že čase podania žiadosti o tlačovú opravu odporca nebýval na
adrese, ktorú uvádzali navrhovatelia v liste zo dňa 28.2.2008 a ani k termínu pojednávania konaného dňa 7.3.2012 nepreukázali čo i len pokus doručiť odporcovi v zákonnej lehote žiadosť o uverejnenie opravy na adresu jeho zamestnávateľa, t.j. vydavateľa periodika. Prostredníctvom právneho zástupcu odporca ďalej namietal, že navrhovatelia si nároky na tlačovú opravu neuplatnili v súlade s tlačovým zákonom, keď žiadajú v súdnom konaní uložiť povinnosť uverejniť opravu v inom znení ako je uvedené v žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 28.2.2008, namietal tiež nevykonateľnosť žalobného petitu, keďže podľa súčasne platného tlačového zákona šéfredaktor nie je schopný sám splniť rozsudkom uloženú povinnosť bez vydavateľa, keďže povinnosť zverejniť tlačovú opravu je upravená v platnom tlačovom zákone ako povinnosť vydavateľa. Argumentujúc vyššie uvedeným žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ObčZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. l ObčZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Fyzická osoba sa môže ochrany osobnosti domáhať aj podľa osobitného zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch (ďalej len tlačový zákon ), účinného do 1.6.2008.
Podľa § 19 ods. l tlačového zákona v znení účinnom do 1.6.2008 ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana, môže občan najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie.
Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, o opravu ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podané po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1.
Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona ak niet dôvodu na odmietnutie opravy podľa predchádzajúceho odseku, je šéfredaktor povinný opravu uverejniť. Pritom je povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsob jej uverejnenia boli vopred dohodnuté so žiadateľom o opravu; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd podľa § 20.
Opravu musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti o opravu v časopise v najbližšom čísle pripravovanom po podaní žiadosti a na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol uverejnený údaj, na ktorý sa oprava vzťahuje.
Podľa § 20 ods. l ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca, rozhodne na návrh občana o povinnosti uverejniť opravu okresný súd. Návrh sa musí podať do 15 dní po uplynutí lehoty ustanovenej na uverejnenie opravy. Podľa ods. 2 nedotknuté zostávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
Vzhľadom na obranu odporcu uplatňovanú v konaní súd sa najprv zaoberal skúmaním hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku navrhovateľov podľa tlačového zákona platného v čase vzniku nároku na tlačovú opravu, t.j. zák.č. 81/1966 Zb. v znení účinnom do 1.6.2008. Dňom 1.6.2008 nadobudol účinnosť zák.č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( tlačový zákon ). Podľa prechodných ustanovení § 13 ods. 5 a 6 citovaného zákona v konaní o povinnosti uverejniť opravu, začatom pred 1. júnom 2008, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Žiadosť o uverejnenie opravy, podaná pred 1. júnom 2008 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.
Podľa osobitných ustanovení tlačového zákona je poslaním periodickej tlače a ostatných informačných prostriedkov poskytovať včasné, pravdivé, všestranné a čo najúplnejšie informácie o udalostiach. Jednou zo základných zásad je zásada pravdivosti obsahu informácií. Preto zákon ukladá šéfredaktorom zabezpečovať dôsledné overovanie pravdivosti a pôvodu informácií tak, aby neboli porušené zákonom chránené záujmy spoločnosti a občanov. Tým je potom aj daná výlučná pasívna legitimácia šéfredaktora v spore o uverejnenie opravy podľa § 19 a 20 tlačového zákona.
Predmetom konania v prejednávanej právnej veci je uverejnenie tlačovej opravy. Vecne pasívne legitimovaným subjektom je šéfredaktor týždenníka PLUS 7 DNÍ, teda navrhovateľmi označený Ing. Miloš Luknár. Sídlo redakcie je na adrese vydavateľa, ktorým je SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. na adrese Panónska cesta č. 9, Bratislava - Petržalka.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu spísali dňa 28.2.2008 ( vo štvrtok ) žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy, ktorá sa týkala článku uverejneného dňa 2.1.2008. Táto písomná žiadosť bola adresovaná odporcovi - šéfredaktorovi a bola doručovaná do miesta K. 2, K.. Predmetná zásielka sa odosielateľovi vrátila so správou doručovateľa „adresát neznámy“, čo mal súd preukázané vrátenou zásielkou, ktorú k nahliadnutiu predložili navrhovatelia.
Odporca tvrdil, že zásielka, ktorá obsahovala žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy, mu nebola doručená, preto sa ňou nezaoberal.
Vzhľadom na skutočnosti uvádzané právnym zástupcom odporcu, ktorými odôvodňoval vznesenú námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I, súd lustroval v centrálnej evidencii občanov adresu trvalého pobytu odporcu, pričom lustračnou správou zo dňa 23.3.2012 mal preukázané, že odporca má od 30.5.2007 evidovaný trvalý pobyt na adrese v obvode pôsobnosti tunajšieho súdu. Toto zistenie bolo podporené aj údajmi z OP odporcu, ktorý bol vydaný dňa 30.5.2007 a v ktorom je uvedené trvalé bydlisko odporcu na inej adrese, nie na K. ul. v K.. K. ul. č. X ( ani č. 6 ) nebola teda v čase spisovania žiadosti o tlačovú opravu a jej doručovania miestom bydliska odporcu, ani miestom jeho pracoviska.
Navrhovatelia neprodukovali žiaden dôkaz o tom, že odporca sa v čase doručovania na nimi uvádzanej adrese zdržiaval. Nemohlo preto dôjsť k účinnému doručeniu tejto žiadosti do miesta bydliska odporcu v zmysle pravidiel pre doručovanie podľa § 46 a § 47 Občianskeho súdneho poriadku, a to ani fikciou doručenia.
Navrhovatelia tvrdili, že žiadosť o tlačovú opravu zasielali odporcovi poštou aj na pracovisko, do redakcie. Keďže zásielka sa im nevrátila, mali za to, že k doručeniu zásielky došlo, v krajnom prípade i fikciou v zmysle ustanovenia § 47 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporca naďalej tvrdil, že žiadosť o tlačovú opravu mu nebola doručená. Keďže navrhovatelia nedisponovali doručenkou, ktorá by bola nespochybniteľným dôkazom o tom, kto a najmä kedy ( v ktorý deň ) zásielku prevzal, dostali sa do dôkaznej núdze. Za dôkaz o doručení zásielky, obsahom ktorej bola žiadosť o tlačovú opravu, súd nemohol považovať kópiu listiny zo dňa 28.2.2008, adresovanú odporcovi na pracovisko, a to ani v spojení s podacím poštovým hárkom zo dňa 28.2.2008, opatreným pečiatkou Pošty K. XX s dátumom 28.2.2008 za stavu, keď doručenie ( prevzatie ) takejto písomnosti
odporca poprel. Navrhovateľmi predložený poštový hárok zo dňa 28.2.2008 preukazoval iba to, že na pošte K. XX bola odovzdaná na poštovú prepravu listová zásielka určená odporcovi s miestom doručenia na Panónska cesta 9, Bratislava s požiadavkou doručovať túto do vlastných rúk adresátovi -odporcovi. Pokiaľ bola zásielka určená do vlastných rúk, doručenie znamená povinnosť doručiť písomnosť prostredníctvom oprávnenej osoby do vlastných rúk adresáta. Dokladom o jej doručení je potom doručenka, ktorá ako dôkaz však v prejednávanej veci predložená nebola.
Aj keď možno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľov, že zo zákonnej dikcie žiadateľovi o uverejnenie opravy vyplýva len povinnosť doručiť túto žiadosť šéfredaktorovi, navrhovatelia nepreukázali a nakoniec ani netvrdili, že žiadosť o tlačovú opravu doručovali a doručili adresátovi aj iným spôsobom ako prostredníctvom pošty, napr. osobne na pracovisko odporcu, resp. elektronickou poštou. Keďže nedisponovali doručenkou ani iným právne relevantným dôkazom o doručení žiadosti o uverejnenie tlačovej opravy odporcovi v zákonnej lehote 2 mesiacov, ktorá uplynula dňom 3.3.2008 ( pondelok ), dostali sa do dôkaznej núdze a nepreukázali tak splnenie zákonnej podmienky doručiť žiadosť o tlačovú opravu do 2 mesiacov po uverejnení údaju, ktorý je považovaný za nepravdivý. Táto dvojmesačná lehota je lehotou hmotnoprávnou, takže nebolo postačujúce v tejto lehote žiadosť o tlačovú opravu iba odoslať, ale ju v tejto lehote šéfredaktorovi aj doručiť.
Súd mal v konaní preukázané, že šéfredaktor sa o tom, že navrhovatelia žiadali o uverejnenie tlačovej opravy, preukázateľne dozvedel pri prevzatí žalobného návrhu, t.j. dňa 19.12.2008 ( doručenka v súdnom spise na č.l. 12 ), teda po uplynutí lehoty určenej v ustanovení § 19 ods. 1 tlačového zákona v znení platnom v čase vzniku nároku na tlačovú opravu. Citované zákonné ustanovenie umožňovalo navrhovateľom uplatniť si nárok na bezplatné uverejnenie tlačovej opravy, boli však povinní uplatniť si v hmotnoprávnej lehote 2 mesiacov od uverejnenia článku. Uvedená lehota na uplatnenie práv má charakter prekluzívnej (prepadnej) lehoty.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že právo dané navrhovateľom v § 19 ods. 1 tlačového zákona účinného do 1.6.2008 prekludovalo ( zaniklo ) márnym uplynutím dňa 3.3.2008 ( t.j. pondelkom, pretože deň 2.3.2008 padol na nedeľu ). Navrhovatelia dôkazne nepreukázali, že v tejto hmotnoprávnej lehote šéfredaktora o uverejnenie tlačovej opravy požiadali.
V zmysle § 20 ods. 1 vyššie citovaného tlačového zákona o povinnosti uverejniť tlačovú opravu rozhodne súd na návrh občana, ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca. Súdu nebolo zrejmé, na základe ktorej právnej skutočnosti uvedenej v citovanom ustanovení tlačového zákona sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti uverejniť tlačovú opravu súdnym výrokom. Odporca zotrvával na svojom tvrdení, že žiadosťou o uverejnenie tlačovej opravy sa nezaoberal, pretože takáto žiadosť mu do dvoch mesiacov od uverejnenia článku nebola doručená. Navrhovatelia opak tohto tvrdenia odporcu nespochybniteľným dôkazom nepreukázali.
K ďalšej námietke odporcu o nesúlade žalobného petitu s formuláciou znenia opravy v žiadosti o zverejnenie tlačovej opravy, súd poznamenáva, že je irelevantné, keď text tlačovej opravy v liste zo dňa 28.2.2008 bol odlišný od textu opravy, ktorý navrhovatelia formulovali v žalobnom petite. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy ak by nebolo dôvodu na odmietnutie opravy, zákonnou povinnosťou šéfredaktora by bolo tlačovú opravu uverejniť, pričom odporca by bol ďalej povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsob jej uverejnenia bol vopred so žiadateľom o opravu dohodnutý. Ak by nedošlo k dohode, rozhodol by súd podľa ustanovenia § 20 citovaného tlačového zákona.
Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd návrh zamietol keď uzavrel, že pre rozhodnutie podľa § 20 tlačového zákona neboli splnené podmienky.
O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu ( § 142 ods. l O.s.p.). Úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v trovách právneho zastúpenia advokátom a ktoré pozostávajú z odmeny za prevzatie zastúpenia dňa 30.3.2009, písomné podanie k sp.zn. 10C 66/2008 dňa 14.4.2009, účasť na meritórnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2012, 30.5.2012 a 4.7.2012. Za úkony vykonané v roku 2009 patrí advokátovi odmena podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 v znení platnom do 31.5.2009 vo výške 2 x 53,49 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur = spolu 106, 98 Eur + 13,90 Eur. Za úkony vykonané v roku 2012 patrí advokátovi odmena podľa § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky v platnom znení vo výške 3 x 61,41 Eur + režijný paušál 3 x 7,63 Eur = 184,23 Eur + 22,89 Eur. Tieto úkony súd považoval za potrebné na účelné bránenie práva, na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, ktoré boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu k predmetu konania a ktorými sa sledovala procesná obrana proti tvrdenému nároku. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov za účasť na nemeritórnom pojednávaní zvolanom na deň 18.4.2012 z dôvodu, že toto pojednávanie bolo zmarené z dôvodu na strane odporcu. Nepriznal mu náhradu ani za písomný úkon zo dňa 2.7.2012, predložený na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012, keďže odporcovi nič nebránilo obsah tohto vyjadrenia uviesť na tomto pojednávaní so zaznamenaním do zápisnice súdu. Trovy týchto dvoch úkonov musí znášať sám odporca bez toho, aby mu boli hradené protistranou, hoci v konaní neúspešnou, s poukazom na to, že predmetom náhrady trov v zmysle aplikovaného procesného ustanovenia sú len trovy potrebné na účelné bránenie práva.
O povinnosti navrhovateľov zaplatiť náhradu trov konania advokátovi odporcu súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p.
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, trojmo.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).