Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - dnes už plnoletého: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. X a otca: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 6. marca 2012, č.k. -21,

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca k synovi A. zvyšuje zo sumy 26,55 Eur na sumu 60,- Eur s účinnosťou od 2.2.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna.

Tým sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 4.6.2007 č.k. -82 v časti I. o výživnom.

Nedoplatok, ktorý vznikol zvýšením výživného za obdobie od 2.2.2012 do 30.6.2012 vo výške 166,10 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur, splatných ako bežné výživné, k rukám syna s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 04.06.2007 č.k. -82 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zvýšil zo sumy 26,55 Eur na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 02.02.2012. Zmeškané výživné za obdobie od 02.02.2012 - 06.02.2012 v sume 73,45 Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Záverom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 a § 78 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám pomerov odôvodňujúcim jeho zvýšenie. Príjem matky sa zvýšil, avšak na rozdiel od poslednej úpravy výživného, nežije v spoločnej domácnosti s otcom dcéry maloletej C.. Ani jednému z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej D. a K., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a ktorému manželka otca poskytuje celodennú osobnú starostlivosť, za ktorú poberá príspevok na opatrovanie 261,- Eur. Otec podľa zistení prvostupňového súdu dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 627,- Eur a matka 607,- Eur mesačne. Náklady na maloletého za obdobie od poslednej úpravy spred piatich rokov objektívne vzrástli nielen

tým, že je starší, ale i tým, že navštevuje strednú školu, vzrástli tiež životné náklady. Na strane matky súd prihliadol na osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú otec neposkytuje vôbec. Určené výživné v sume 100,- Eur súd potom považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam rodičov. O trovách konania rozhodol s odkazom na

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a výživné zvýšil na sumu 40,- Eur mesačne plus 20,- Eur splátka nedoplatku. Uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach uhrádzať súdom prvého stupňa určené výživné 100,- Eur + 20,- Eur mesačne nedoplatok. Jeho ročný príjem je 7.223,59 Eur o čom predložil potvrdenie. S manželkou Y. G. majú dve spoločné deti, z ktorých jedno je ťažko zdravotne postihnuté a dcéra navštevuje gymnázium v Trnave. K. má mieru funkčnej poruchy 90 % a potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Okrem toho s ním treba chodiť niekoľkokrát ročne na liečenie, čo stojí nemalé finančné prostriedky. Finančná situácia jeho rodiny je kritická, žijú u manželkinej matky a keby nebolo jej neustálej finančnej pomoci, nezvládli by to. Uznáva, že výživné na A. 100,- plus 20,- Eur je pre jeho matku nepostačujúce, ale bohužiaľ nie je pre neho možné takéto výživné uhrádzať.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu otca navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vzhľadom na vek maloletého a jeho potreby podľa jeho názoru je súdom určené výživné primerané. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že rodina otca má príjem 933,- Eur mesačne, pričom žijú u rodičov manželky, preto tvrdenie otca, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť určené výživné považuje za neopodstatnené. Poukázala na to, že posledná úprava výživného prebehla pred 5 rokmi, od kedy došlo k zásadnej zmene pomerov, nakoľko vzrástli životné náklady i odôvodnené potreby syna. Odvolanie odporcu preto považuje za nedôvodné, nemajúce oporu v zákone a preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ust. ), pričom nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a následne dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava bolo zistené, že vyživovacia povinnosť otca k synovi bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 04.06.2007 č.k. -82, kedy súd schválil

rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej došlo k zvýšeniu výživného otca na vtedy maloletého A. zo sumy 400,- Sk na sumu 800,- Sk mesačne, počnúc dňom 01.04.2006, pričom nedoplatok vo výške 11.200,- Sk bolo povolené otcovi splácať v splátkach po 350,- Sk a zároveň tým bol zmenený predchádzajúci rozsudok. Zo spisu bolo tiež zistené, že v čase tejto úpravy maloletý navštevoval 7. ročník základnej školy, venoval sa karate, na ktoré sa uhrádzalo 900,- Sk za štvrťrok, navštevoval tiež kurz anglického jazyka, kde matka uhrádzala cca 3.000,- Sk za štvrťrok. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletou C. a poberala rodičovský príspevok naposledy vo výške 4.440,- Sk (147,38 Eur) mesačne a prídavky na 2 deti 1.080,- Sk mesačne. Spoločnú domácnosť vtedy zdielala s otcom maloletej C..

Otec maloletého už v tom čase mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému K., ktorý už vtedy bol zdravotne ťažko postihnutý, odkázaný na celodennú starostlivosť matky, i k maloletej D.. Jeho manželka poskytovala celodennú starostlivosť synovi a poberala peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 7.500,- Sk a k tomu kompenzáciu vo výške 500,- Sk a prídavky na 2 deti vo výške 1.620,- Sk. Otec v období predchádzajúceho rozhodnutia podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 15.405,- Sk (511,35 Eur).

Z výpovede otca pred odvolacím súdom bolo zistené, že sa domáha zmeny prvostupňového rozsudku tak, aby bolo výživné zvýšené iba na sumu 40,- Eur s tým, že nedoplatok by uhrádzal v splátkach po 20,- Eur. Otec uviedol, že jeho príjem v súčasnosti dosahuje cca 630,- Eur mesačne, pričom v tomto príjme je započítaný i 13. plat. Pracuje na vysokozdvižnom vozíku, sem-tam si chodí privyrobiť na zápasy futbalu ako ochrankár, pričom mesačne tak zarobí cca 25,- až 50,- Eur. Zdôraznil, že postihnutý syn K. chodí pravidelne štvrťročne na liečenie, v poslednom období polročne, pričom každý raz uhrádza sumu, ktorú preukázal príjmovým pokladničným dokladom vo výške 136,39 Eur. S liečením sú spojené aj ďalšie výdavky ako cestovné náklady, oblečenie, či špeciálna strava pre syna. Syn K. je plienkovaný a hoci na plienky dostávajú poukaz, v lekárni iba na plienky doplácajú cca 50,- Eur mesačne. Nerovnakými sumami im mesačne pomáha nadácia Dobrý anjel. S rodinou bývajú u svokry, vlastnia iba auto, ktoré je písané na syna a na ktoré dostali príspevok od štátu vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie. Situácia v jeho rodine je zlá, všetko, čo zarobí sa minie a nemajú odložené žiadne financie. Vie, že ním navrhované výživné 40,- Eur je malé, ale viac dať nedokáže.

Matka pred odvolacím súdom navrhla prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže výživné v sume 100,- Eur mesačne považuje za primerané. Pracuje na strednej odbornej škole ako majsterka a dosahuje príjem 556,91 Eur. Okrem toho berie prídavky na 2 deti, žiaden iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej C., ktorá ukončila prvý ročník základnej školy. Otec C. bol zaviazaný zatiaľ neprávoplatným rozsudkom súdu hradiť na dieťa výživné 60,- Eur mesačne. S deťmi býva v rodinnom dome u rodičov a celkovo im mesačne prispievajú 300,- Eur, včítane stravy nájomného a iných výdavkov.

Syn A. vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného, s ktorým súhlasí a žiada, aby výživné bolo zvýšené tak, ako určil prvostupňový súd. Preto navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedol, že navštevuje strednú školu v Trnave, ukončil druhý ročník, nastúpi do tretieho ročníka, v škole uhrádza za učebnice každý rok v priemere 40,- až 50,- Eur. Krúžok kickboxu navštevoval do júna 2012. Hradilo sa tam 50,- Eur na 3 mesiace plus oblečenie a pomôcky. On sám nemá žiadne príjmy, brigádnicky si neprivyrába. Po skončení strednej školy by chcel pokračovať v štúdiu na vysokej.

Z aktuálneho potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov dosahuje 556,91 Eur. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k maloletej C., ktorá navštevuje základnú školu, výživné otca k nej zatiaľ nebolo právoplatne súdom určené. Žijú u matky matky detí.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca bolo odvolacím súdom zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za 12 mesiacov predstavuje 627,28 Eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava manželka otca poberá naďalej peňažný príspevok za opatrovanie syna K. aktuálne vo výške

261,12 Eur a k tomu prídavky na 2 deti. Náklady na syna K. sú v súvislosti s jeho postihnutím zvýšené. Podľa predložených potvrdení, dcéra otca, maloletá D. navštevuje Gymnázium v Trnave. Manželka otca musí poskytovať celodennú starostlivosť zdravotne ťažko postihnutému synovi K., v dôsledku čoho nie je schopná zapojiť sa do pracovného procesu a zabezpečiť tak ďalší príjem pre rodinu. Rodina otca je tak odkázaná výlučne na jeho príjem a sociálne dávky. Rodina žije v dome u matky manželky otca.

Syn A. navštevuje strednú školu v mieste bydliska, zvýšené náklady na výživu aktuálne nemá.

Zhrnúc vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od poslednej úpravy výživného otca k synovi v roku 2006 došlo k podstatným zmenám pomerov. Za obdobie od predchádzajúcej úpravy výživného syn vyrástol a vyspel, začal navštevovať strednú školu, do júna 2012 sa venoval kickboxu. V dôsledku týchto zmien, náklady na výživu A. podstatne vzrástli, čo spolu so všeobecným nárastom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného.

K podstatnej zmene pomerov došlo i na strane matky, keď jej príjem vzrástol zo sumy 147,38 Eur na aktuálne 556,91 Eur t.j. o 409,53 Eur.

Na strane otca maloletého došlo tiež k zmene pomerov, keď jeho pôvodný príjem 511,35 Eur vzrástol na sumu 627,28 Eur t.j. o 115,93 Eur. Pomery na strane jeho manželky sa podstatne nezmenili, keď i v súčasnosti poberá príspevok za opatrovanie v obdobnej výške.

Vychádzajúc z vyššie uvedených preukázaných jednak potrieb syna A., ako i možnosti, schopnosti a majetkových pomerov oboch jeho rodičov, odvolací súd potom dospel k záveru, že primeraným v danom prípade je zvýšenie výživného na sumu 60,- Eur mesačne. Takto zvýšené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby A. a zároveň, na druhej strane, neohrozí uspokojovanie základných potrieb otca a jeho rodiny, ktorej členovia sú na neho svojou výživou odkázaní. Výživné v určenej výške rešpektuje tiež zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej výživné hradené rodičom na všetky jeho deti by malo podľa okolnosti daného prípadu dosahovať 25 - 30 % z jeho príjmu. Určené výživné predstavuje približne jednu tretinu z 30 % príjmu otca. Je nesporné, že určenie vyššieho výživného by zodpovedalo potrebám A., ktorý je už plnoletý stredoškolák, avšak na druhej strane, platenie vyššieho výživného otcom by už ohrozovalo uspokojovanie základných potrieb členov rodiny otca, ktorí sú na neho výživou odkázaní. Vzhľadom na to, odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 100,- Eur za neprimerané okolnostiam daného prípadu.

Zvýšené výživné bolo potom dôvodným určiť od podania návrhu na súd dňom 02.02.2012, ako to správne urobil prvostupňový súd v súlade s ust. citovaného § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné zvýšenie výživného v konaní neboli matkou tvrdené a ani v konaní nevyšli najavo.

Spätným zvýšením výživného vznikol potom dlh na výživnom za obdobie od 02.02.2012 až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, teda do 30.6.2012, v celkovej výške 166,10 Eur ( 4 mesiace x 33,45 Eur plus 32,30, Eur za 28 dní februára).

Vzhľadom na výšku nedoplatku, na výšku bežného výživného, ako i na príjem otca a jeho pomery, odvolací súd s použitím , povolil otcovi uhradiť daný nedoplatok v splátkach vo výške po 5,- Eur, tak aby nedoplatok bol uhradený najneskôr v horizonte 3 rokov, splatných ako bežné výživné, k rukám syna, pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a v odvolacom konaní s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.