Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/140/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkýň: 1. I. G., bytom T. XX, 2. E. T., bytom U. XXXX, 3. U. P., bytom J., U. XXXX/XX proti žalovanej: I. G., bytom D. XX o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia, že nebohý I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX otec žalobkýň bol ku dňu svojej smrti, t.j. ku dňu X.X.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pre k. ú. D. - LV č. XXX - „E“ KN č. XXX orná pôda vo výmere X.XXX m2, „E“ KN XXX orná pôda vo výmere X.XXX m2 ( ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ ), titulom vydržania podľa ust. a žiadala náhradu trov konania.

V žalobe uviedli, že podľa údajov súboru popísaných informácií Správy katastra Vranov nad Topľou pre k. ú. D., LV č. XXX je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalovaná a to titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam F. XXX/XX, F. XXX/XX. Parcela č. XXX je súčasťou parcely č. XXX, na ktorej je postavený rodinný dom č. XX, pričom z katastrálnej mapy a z mapy určeného operátu vyplýva, že parcela č. XXX je priľahlou parcelou k pozemku parcela č. XXX, na ktorej je od roku 1960 postavený rodinný dom č. XX. Predmetné nehnuteľnosti užíval spolu s ich matkou I. G., rod. M., teraz už nebohou, zomrela v roku XXXX, ich už taktiež nebohý otec I. G., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, a to od začatie výstavby rodinného domu č. XX od roku XXXX až do svojej smrti I. G. riadne, nikým nerušene a nepretržite predmetné nehnuteľnosti.

Ďalej uviedli, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou je vydržanie, keďže danú parcelu mala užívať ako svoju vlastnú, pokojne, nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku XXXX na základe jej vyhlásenia, ktoré je zachytené v notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade D.. R.S. W. dňa 11.12.1996. Na potvrdenie daných skutočností boli notárke predložené čestné prehlásenia dvoch vo veci nezaujatých svedkov a to E. G. a Ž. E., ktoré sú osobami, ktoré nemajú ku katastrálnemu územiu D. žiadny vzťah, ako aj potvrdenie Obecného úradu v D.. Poukázali na to, že notárska zápisnica mala obsahovať mimo iného aj vyhlásenia dotknutých spoluvlastníkov nehnuteľností a mali byť uvedené dôkazy, ktoré boli notárovi predložené.

V ďalšom uviedli, že ich nebohý otec užíval tak, že na parcele č. XXX, ktorá je tvorená aj časťou parcely č. XXX začal s výstavbou rodinného domu č. XX v roku 1960, do dnešného dňa na parcele č. XXX stojí rodinný dom, na parcele č. XXX vysadil ovocné stromy a iné porasty, postavil oplotenie, platil riadne miestnu daň a tieto parcely užíval do svojej smrti v dobrej viere ako svoje vlastné, nikým nerušene.

V osvedčení o vydržaní je uvedené, že žalovaná vydržala vlastníctvo podielom predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXX a to podiely na uvedených menách, z výpočtu ktorých je zrejmé, že sa jedná o rodinu K. - E. G.Á., rod. K., I. G., rod. K., G. I., rod. K., K. L., D., E., D. I. I.. Celá rodina K. sa z obce D. vysťahovala pre II. svetovou vojnou do zahraničia a predmetné nehnuteľnosti zanechala svojmu právnemu nástupcovi Š. R., ktorý následne tieto parcely daroval ich nebohému otcovi. Skutočnosť, že tomu tak bolo, teda že ich otec postavil rodinný dom na pozemku K.O. ako na svojom pozemku svedčí aj vyjadrenie žijúceho svedka Š. R., bytom D. XX, ktorého matka bola rod. K.Š., teda priameho nástupu po K.. Podielový spoluvlastník I. K. bol bratom P. R., teda matky Š. R..

Ďalej citovali ust. a 134 ods. s tým, že majú na to, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná držiteľka aj vzhľadom na to, že na častiach predmetných nehnuteľností postavil dom ich otec, v ktorom vyrástli, celá dedina rešpektovala vlastnícke právo ich otca k predmetným nehnuteľnostiam, všetkým bolo zrejmé a známe, že sa jedná o pozemky K., ale zároveň všetci uznávali vlastnícke právo ich otca, ktoré skutočnosti môže potvrdiť aj osoby znalé miestnych pomerov. Ich nebohý otec vyzval odporkyňu na vydanie predmetných nehnuteľností, no žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tieto nadobudla zákonným spôsobom - vydržaním. Citovali SR, v ďalšom uviedli, že jednou z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnenosť držby s uvedením judikatúry súdov opätovne so záverom, že u žalovanej absentuje dobromyseľnosť držby. Práve naopak dobromyseľný bol ich otec, nikdy by na predmetných nehnuteľnostiach nestaval dom, keby mu tieto parcely za všetkých nedaroval I. K., ktorý bol bratom P. K., ktorá bola matkou Š. R., vedia preukázať príbuzenský vzťah všetkých dotknutých spoluvlastníkov, ktorých podiely si osvedčila žalovaná. Jediný priamym žijúcim právnym nástupcom po K. je Š. R..

Na záver uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov - časť zastavaného a priľahlého pozemku k stavbe rodinného domu s. č. XX, ktorého sú podielovými spoluvlastníčkami, majú na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.

Žalovaná k žalobe uviedla, že až z podania žalobkýň sa dozvedela, že vydržala aj nehnuteľnosť, na ktorej je postavený rodinný dom č. XX, nehnuteľnosti vydržala v dobrej viere a nejednalo sa jej o parcelu, na ktorej je rodinný dom. Zo žaloby aj geometrického plánu vyplýva, že iba časť parcely č. XXX jej neparí a jedná sa o diel 3,4,5 a 6 na geometrickom pláne, ktoré časti boli pričlenené k parcelám XXX/ X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, avšak pri vydržaní tento geometrický plán nebol, teda uznáva, že tieto sú vlastníctvom žalobkýň, resp. ich právnych predchodcov. Avšak nesúhlasí s ostatnými zvyšnými časťami pôvodnej parc. č. XXX, lebo zbytok parcely tvorí jej vlastníctvo ako aj pôvodná parcela XXX. Teda uznáva vlastníctvo par. č. XXX/X, parc. XXXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v prospech žalobkýň.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výsluchom účastníkov konania a svedkov, notárskym spisom D.. R. W., ohliadkou na mieste samom a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Z notárskej zápisnice F. XXX/XX, F. XXX/XX napísanej na Notárskom úrade D.. R. W. zo dňa 11.12.1996 súd zistil, že žalovaná požiadala, aby táto do notárskej zápisnice pojala osvedčenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná vyhlásila, že vydržala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. D. podiely zapísané na menách - E. G., S.. K., I. G., S.. K., G. I., S.. K., K. L., D., E., D. I. I. v celosti. Ďalej v notárskej zápisnici žalovaná prehlásila, že predmetné nehnuteľnosti užívala ako svoje vlastné, pokojne, nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku 1963. Na potvrdenia daných skutočností boli spolu s návrhom predložené aj čestné prehlásenia dvoch vo veci nezaujatých svedkov a to E.S. G., bytom R. a Ž. E., bytom R. F. Q., J.. O. ako aj potvrdenie Obecného úradu v D.. Oznámenie bolo vyvesené na vývesnej tabuli Obecného úradu v D. a notárskeho

úradu a vzhľadom k tomu, že neboli podané námietky a boli splnené všetky podmienky pre vydanie osvedčenia notárka osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníctva žalovanej medzi inými aj k predmetným nehnuteľnostiam.

Obecný úrad D. v potvrdení zo dňa 1.10.1996 potvrdil, že žalovaná užívala okrem iných aj predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti užívala ako svoje vlastné, pokojne, nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku 1963. Toto potvrdenie bolo vydané k notárskemu osvedčenie o vydržaní nehnuteľností.

Podľa výpisu z LV č. XXX žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností titulom nadobudnutia - osvedčenie o vydržaní vlastníctva k neh. podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. a č. 293/92 Zb. č F. XXX/XX, č. sp. W. XXXX/XX poz. kn. záp. č. XX, oprávnená držba od 18.3.1997.

Z notárskeho spisu D.. R. W. týkajúceho sa osvedčenia predmetných nehnuteľností sa súd oboznámil vyššie uvedenými listinami a to čestnými prehláseniami Ž. E. a E. G., potvrdením Obecného úradu, návrhom na vydanie osvedčenia o vydržaní a notárskou zápisnicou zo dňa 11.12.1996.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 21.5.2010 súd zistil, že žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/6 a ich otec I. G. v podiele 1 boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XX na parcele XXX, dom bez pozemku, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené uznesenie č. a rozhodnutie o pridelení súp. čísla X/XX. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XX, nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Z predloženého úmrtného listu Matričného úradu Vranov nad Topľou súd zistil, že I. G., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX.

Zo sobášneho listu D. R., nar. X.X.XXXX I. P. K., nar. XX.X.XXXX, súd zistil, že ženích bol synom P. R. a nevesta dcérou D. K. I. I. K..

Listom zo dňa 10.5.2010 označeným ako výzva na vydanie nehnuteľností I. G. žalovanej oznámil, že zistil skutočnosti ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že parcela XXX je priľahlou parcelou k pozemku, na ktorej je postavený od roku 1960 rodinný dom č. XX, túto parcelu užíval spolu so svojou už nebohou manželkou a namietal dobromyseľnosť žalovanej. Žalovaná reagovala listom zo dňa 27.5.2010, v ktorom uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla zákonným spôsobom, na základe nájomnej zmluvy dala predmetnú parcelu do užívania I.-U. J..S..Z.. U., ktoré aj platí daň. Vyzvala I. G., aby svoje tvrdenie o vlastníctve predmetných nehnuteľností preukázal predložením originálu titulu nadobudnutia.

Geodet E.F. K. vyhotovil dňa 10.6.2011 geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na oddelenie a určenie práv k nehnuteľnostiam p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/ X, XXX/X I. XXX/X, ktoré pôvodne tvorili parcelu č. XXX, ktorá po úpravách zanikla a parcela č. XXX po úpravách mala výmeru XXX m2. Geometrický plán bol overený Správou katastra Vranov nad Topľou dňa 27.6.2011 pod číslom XXX/XX. Tento stav bol následne zaevidovaný aj na LV č. XXX, tak ako je to zrejmé z jeho výpisu zo dňa 19.10.2011.

Z výpisu LV XXX súd zistil, že osoby zapísané pod písm. a) až l) a to E. G., rod. K., I. G., rod. K., G. I., rod. K.Á., K. L. v podiele 20/140 na základe uznesenia zo dňa 23.2.1925 čd XXX, K. D., E., D. I. I. na základe uznesenia zo dňa 25.6.1937 čd XXXX v podiele 12/140 a na základe uznesenia zo dňa 31.8.1950 čd XXXX v podiele 3/140 boli spoluvlastníkmi združených pozemkov, medzi inými aj parcely č. XXX a XXX.

Žalobkyne vo svojich výpovediach zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že ich otec si postavil podľa geometrického plánu zo dňa 9.6.2011 rodinný dom a bol jeho

vlastníkom na parcele č. XXX/X I. XXX/X a užíval ako vlastník aj parcelu č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X. Po rodičoch mal nehnuteľnosť č. XXX/X I. XXX/X a jeho rodičia užívali aj parcelu č. XXX/X dozadu. Parcela č. XXX/X I. XXX/X patrili rodine K., v akom vzťahu bola táto rodina s ich rodičmi nevie, K. nehnuteľnosť vedľa užívali až do druhej svetovej vojny, potom odišli do Poľska a nehnuteľnosť zanechali v prospech susedov, po ich odchode to zrejme užívali ešte rodičia jej otca, zrejme to bolo na základe nejakej ústnej dohody, lebo inak by to starí rodičia neužívali. Po rodine K. zostal ešte jeden dedič Š. R., ten im dal informáciu, že ešte jej starí rodičia si to vysporiadali s K., svojim deťom povedal, aby na tento majetok nesiahali, lebo patrí I. G. - jej otcovi. Vlastníctvo rodiny K. bolo evidovaná na LV č. XXX. Nehnuteľnosti užívali starí rodičia aj jej rodičia nerušene až do roku 2010, kedy po vykonanej prerezávke drevo zobrala žalovaná s tvrdením, že ona je vlastníčka. Nehnuteľnosti nikdy neužívalo družstvo, len starí rodičia a rodičia. Ďalej uviedla, že je pravdou, že parcelu č. XXX/X I. XXX/X, o ktorej uvádzala, že patrila K., určitý čas užíval ako vlastník aj svokor žalovanej, ktorý bol strýko jej nebohého otca, tade starý otec bol bratom svokra žalovanej a to asi do roku 1960. Keď jej otec postavil vedľa rodinný dom, tak im uvedenú nehnuteľnosť postúpil a to tak, že svokor žalovanej M. G. predal v roku 1960 všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v obci D., pretože sa vysťahoval do Čiech, predal ich v roku 1960 jej nebohému otcovi za 4.000,- Sk, na čo majú svedkov. Následne bolo upresnené, že sa jednalo o časť parcely XXX/X, zvyšok M.Š. G. nikdy neužíval, zrejme oklamal jej otca, keď predal časť majetku K.. To všetko patrí jej rodičom vie z toho, že si to pamätá, otec celý život tvrdil, že všetko je jeho vlastníctvo a dostal to od svojich rodičov, že všetko má vysporiadané a nikomu nie je nič dlžný a nebyť vykonanej prerezávky a toho, že žalovaná zobrala drevo, tak by nebol žiaden problém. Rodičia ako aj starí rodičia riadne platili dane a užívali to pokojne a nerušene.

Žalobkyňa v 1. a 2. rade sa stotožnili s výpoveďou žalobkyne v 3. rade.

Pri svojej ďalšej výpovedi žalobkyne uviedli, že trvajú na svojej žalobe na tom, že ich otec bol vlastníkom celej parcely č. XXX I. XXX, nikdy nikomu nič nepatrilo, len ich otcovi, nehnuteľnosti tak ako ich uviedli v žalobe nadobudol do výlučného vlastníctva ich otec ešte od svojho otca. Žalobkyňa v 3. rade podrobnejšie uviedla, že po druhej svetovej vojne predmetné nehnuteľnosti prideľoval do vlastníctva obecný úrad jednotlivým osobám s tým, že ich pôvodní vlastníci boli Poliaci - K., ktorí po vojne odišli do Poľska. Nevedela uviesť, či boli pridelené starému otcovi alebo otcovi, no pamätajú si, že bez ohľadu na to, či boli pridelené starému otcovi alebo otcovi, tak títo ich pokojne užívali až do dnešnej doby a to, že nie sú na liste vlastníctva sa dozvedeli až na jar 2010, keď žalovaná začala tvrdiť, že drevo zo stromov je jej vlastníctvo. Nebohý otec nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastníctvo na LV č. XX je uvedený ako držiteľ spolu s ich matkou I., S.. M.. V obci žije príbuzný K., ktorý takisto vie, že nehnuteľnosti , ktoré užíval ich otec, mu patrili. K oplotenie uviedli, že dom, dvor a následne záhrada sú oplotené, potom ďalšia časť už nie je oplotená, no nebohý otec ju využíval ako ornú pôdu, sadil tam. Nehnuteľnosti, ktoré sú oplotené, boli oplotené ich nebohým otcom, takýto stav trvá prakticky od roku 1960, kedy si tam s nebohou matkou postavili dom, pozemky dostali na základe pridelenie obecným úradom a užívali to až do doby, kým žalovaná nenarušila plot a nezobrala drevo. Poukázala na správu obecného úradu. S uvedenými skutočnosťami a tvrdeniami sa stotožnili aj žalobkyňa v 1. a 2. rade.

Žalovaná popierala skutočnosti uvedené žalobkyňami, uviedla, že K. boli zapísaní viacerí, o čom svedčí aj notárska zápisnica, resp. LV č. XXX. Poukázala aj potvrdenie Obecného úradu z roku 1996, ktorá podpísala a opečiatkoval vtedajší starosta obce D. U.. Jej svokra B. G. bola sesternica jedného zo spoluvlastníkov, ktorí boli zapísaný na LV č. XXX . Po druhej svetovej vojne bola taká doba, že bolo treba platiť kontigenty a im pridelil obecný úrad nehnuteľnosti. Otec žalobkýň užíval na základe nevie čoho, prednú časť mal ohradenú, v zadnej časti nie je ohradená tieto nehnuteľnosti v zadnej časti neužíval. Pletivo je len v prednej časti, je pravda, že ho odtiahla, ale len preto, že si zobrala to, na čo má list vlastníctva

Svedkyňa D. T. k veci uviedla, že bola susedkou rodičov žalobkýň, vydala sa do Jasenoviec v roku 1961 a vtedy stavali dom nebohý otec žalobkýň s manželkou, užíval nehnuteľnosti odpredu dozadu, nehnuteľnosti obhospodárovali rodičia žalobkýň. Rodičia žalobkýň užívali nehnuteľnosti, kde mali dom až po dom Q.. Po nahliadnutí do geometrického plánu uviedla, že nevie či parcely č. XXX/X, XXX/ X I. XXX/X boli K. majetok alebo nebol, s istotou však vie, že parcela XXX/X áno, lebo to volali K..

Na záver uviedla, že nevie, kto bol vlastníkom parcely XXX/X, XXX/X I. XXX/X, no parcely užívali a obhospodárovali rodičia žalobkýň.

Svedok L. Q. uviedol, že medzi jeho rodinným domom a rodinným domom, ktorý postavil otec žalobkýň, je ďalší voľný pozemok, ktorý patril rodičom žalobkýň. Nikdy nevidel, aby zemiaky sadila žalovaná, sadili tu prítomné žalobkyne.

Svedkyňa I. Q. uviedla, že je sestrou otca žalobkýň. Po nahliadnutí do geometrického plánu uviedla, že parcelu č. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, voľnú nehnuteľnosť medzi domom I. G. I. Q., užíval ako vlastník nebohý otec žalobkýň na základe toho, že to odkúpil od M. G., svokra žalovanej, asi pred 50 rokmi. Nehnuteľnosti boli majetkom rodiny K., predtým než ich odkúpil otec žalobkýň, tak ich užíval asi rok alebo dva M. G.. Tomu ich pridelil do užívania miestny národný výbor, no neboli na neho prevedené. M. G. ich predal I. G. asi za 4.000,-Sk, ktorý ich potom užíval až do svojej smrti. Starí rodičia žalobkýň tieto nehnuteľnosti neužívali, MNV ich pridelilo M.P. G., išlo však o K. majetok, začal ich užívať otec žalobkýň po tom, čo ich kúpil do M. G., teda užíval ich on, ktorý ich predal otcovi žalobkýň. V ďalšom uviedla, že si spomenula, že nehnuteľnosti kúpil svokor otca žalobkýň E. M., on ich odkúpil od M. G. a po kúpe ich daroval otcovi žalobkýň.

Svedkyňa E. B. uviedla, že v geometrickom pláne sa nevie orientovať, no vie toľko, že medzi domom nebohého otca žalobkýň a Q. domom bol voľný pozemok, ktorý tvoril K. majetok. K. to nikdy neprestali užívať a vybudovali si dom na inom mieste za cestou, ale na tom istom pozemku.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.1.2012 uviedla, že otec žalobkýň nemohol užívať predmetnú nehnuteľnosť, lebo keď sa tam vydala, užívali ju jej svokrovci. Nie je pravda, že K. zanechali majetok svojim susedom, lebo v tom čase tam susedia neboli, susediace pozemky boli, sused Q. postavil dom až neskôr a rovnako aj I. G. a to na cudzom pozemku. Uviedla tiež, že sa vzdáva tej parcely, na ktorej stojí rodinný dom. Pozemok medzi domami vydržala ona, lebo ho nikto neobhospodároval, oznam o vydržaní bol vyvesený na úradnej tabuli obce a nikto nepodal proti jej vydržaniu námietky. K údajnému predaju pozemku jej svokrom uviedla, že ak tak otec žalobkýň učinil, tak by mal nejaký doklad, aj keď je pravda, že v tom čase predaj jej svokor pozemok M., ktorý ho kúpil pre svoju vnučku E. T., išlo však o iný pozemok a nie ten, ktorý tvrdia žalobkyne. K vyjadreniam I. Q. uviedla, že nemôže vedieť o okolnostiach týkajúcich sa ich pozemku, lebo v tom čase nebola ešte ani na svete. Ak žalobkyne tvrdia, že ich otec stále tvrdil, že mu ho dali jeho rodičia, tak to nie je pravda, lebo patri K.. K svedkom uvedeným v osvedčení o vydržaní uviedla, že tieto sú jej priateľky a chodili jej pomáhať s prácami na predmetnom pozemku. Čo sa týka platenia daní, tak tieto platil jej svokor a teraz ich prenajala družstvu, o čom predložila aj nájomnú zmluvu, v ktorej sú uvedené aj nehnuteľnosti na LV č. XXX.

Obec D. vo svojej správe zo dňa 12.1.2012 uviedla, že písomné podklady z roku 1996 sa na obecnom úrade nenachádzajú, obec nemá vedomosť, ako došlo k prepísaniu parciel XXX I. XXX za písaných na LV č. XXX. Pokiaľ je známe, užívateľom bol I. G. a jeho manželka, ktorí riadne platili dane a poplatky. Taktiež obec uviedla, že ak by malo dôjsť k právnemu vyporiadaniu, je ešte žijúci právny nástupca rodiny K..

Vo veci súd vykonal aj ohliadku na mieste samom. Počas tejto sa k veci vyjadril aj D. U., ktorý bol starosta obce od roku 1991 do 1998. Uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto je pôvodný vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, užíval ich svokor žalovanej a od roku 1961 užívala žalovaná, viacej sa o túto nehnuteľnosť nezaujímal.

Žalobkyne počas ohliadky opakovane zhodne uviedli, že rodičia nadobudli nehnuteľnosti v roku 1960 od obecného úradu, dostali ich tak matka ako aj otec, ktorí si tam postavili dom, síce bez stavebného povolenia, no neskôr stavbu zlegalizovali a dom bol aj predmetom dedičského konania. Svedok D. U.

nevypovedal pravdu o nejakom vlastníctve v roku 1961, on v tom čase v obci nebol. Opakovane napadli vydržanie vlastníckeho práva žalovanou.

Žalovaná zotrvala na svojich výpovediach a vyjadreniach, k osobe Š. R. uviedla, že takáto osoba sa v notárskej zápisnici neuvádza, jej svokra bola tiež príbuzná K.. Znova uviedla, že k časti, kde je postavený dom nemá námietky, nech v tejto časti súd žalobe vyhovie.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobúdanie odvedené ( derivatívne ) alebo sa nadobúda pôvodným ( originárnym ) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.

Pri originárnom spôsobe sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržaním. Odvodene ( derivatívne ) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým zmluvami alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby a to dedením. Predmetom nadobúdania vlastníckeho práva je hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť.

Nadobudnutím vlastníctva priamo ex lege, bez ďalšej právnej skutočnosti, je taký spôsob nadobúdania vlastníctva, ktorý má výnimočnú povahu a obmedzuje sa na určité reštitučné nároky a na prechody majetku štátu na obce.

Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc štátneho orgánu, t.j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku ( zániku ) vlastníckeho práva. Takým štátnym orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže určiť vlastnícke právo.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle . Súdy obvykle považujú právny záujem žalobcu na usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve nemožno nehnuteľnosť scudziť, dosiahnuť na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky zriadením záložného práva a podobne. Väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná nedoloženými právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci žalobkyne naliehavosť právneho záujmu preukázali. Toto samotné preukázanie však neodvedčuje dôvodnosť podania

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobúdanie odvedené ( derivatívne ) alebo sa nadobúda pôvodným ( originárnym ) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.

Pri originárnom spôsobe sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržaním. Odvodene ( derivatívne ) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým zmluvami alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby a to dedením. Predmetom nadobúdania vlastníckeho práva je hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť.

Nadobudnutím vlastníctva priamo ex lege, bez ďalšej právnej skutočnosti, je taký spôsob nadobúdania vlastníctva, ktorý má výnimočnú povahu a obmedzuje sa na určité reštitučné nároky a na prechody majetku štátu na obce.

Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc štátneho orgánu, t.j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku ( zániku ) vlastníckeho práva. Takým štátnym orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže určiť vlastnícke právo.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 ( ) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona ( ).

Podľa v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v ( prvá a druhá veta v znení účinnom od 1.4.1983 ).

0/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 neupravoval možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to až do novelizácie , účinným od 1.4.1983. Po novelizácii v zmysle bolo možné nadobudnúť vlastníctvo k pozemku, alebo jeho časti, avšak iba v prospech štátu a občanovi vzniklo právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. V zmysle do času uvedeného v ust. sa započíta aj čas, po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca, mal vec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr ako uplynutím jedného roka od tohto dňa. Z uvedeného vyplýva, že účinky vydržania vlastníckeho práva v prospech štátu mohli nastať ku dňu 1.4.1984. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v súčasnej podobe bola upravená zákonom č. 509/91 Zb. účinným od 1.1.1992. Na základe súčasnej právnej úpravy môže držiteľ pozemku nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním za predpokladu, že je držiteľom oprávneným a uplynula doba 10 rokov, počas ktorých má vec v držbe. V zmysle , si držiteľ môže započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal nehnuteľnosť v držbe on, alebo jeho právny predchodca, aj pred účinnosťou tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že k tomu, aby nastali účinky vydržania nemusí celá vydržacia doba uplynúť až po 1.1.1992, ale účinky vydržania nemôžu nastať skôr ako uvedeným dňom.

Predmetom vydržania môže byť hnuteľná vec aj nehnuteľná, ktorá je individuálne určená.

Základnými predpokladmi vydržania sú, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec. Ďalším predpokladom je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu, v praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním.

Oprávnená, a teda aj chránená držba je výlučne faktickým stavom, pri ktorom sú splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť držiteľa, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť ako aj to, že držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že aj keď otec žalobkýň spolu so svojou manželkou užívali predmetné nehnuteľnosti, bez ohľadu na rozsah užívania, nie je v danom prípade pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním splnený jeden zo základných predpokladov oprávnenej držby, ktorým je dobromyseľnosť držiteľa. Je nepochybné tak ako to uviedli či už vo svojich vyjadreniach ale aj výpovediach žalobkyne, ale aj vypočutí svedkovia, že otec žalobkýň vedel, že predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou tzv. K. majetku, vedeli o tom, že v obci žije jeden z potomkov tejto rodiny a len samotný stav akceptovania či už práve týmto dedičom alebo aj inými osobami nie je stavom spĺňajúcim kritérium dobromyseľnosti držiteľa.

V ďalšom žalobkyne tvrdili a vlastnícke právo ich otca odvodzovali od skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené ich rodičom, resp. starým rodičom miestnym národným výborom.

Podľa - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 ( ) právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové

spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom ( ).

Podľa , v znení účinnom do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

Ak uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vznikne im právo spoločného užívania pozemku. Toto právo však nevznikne, ak uzavrie dohode jeden z manželov, ktorí spolu trvale nežijú ( v znení účinnom do 31.12.1991 ).

Právoplatnosťou rozhodnutia bývalých národných výborov o pridelení pozemku do osobného užívania vzniklo fyzickým osobám právo, aby s nimi bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a štátu vznikla povinnosť takúto dohodu uzavrieť. Ak fyzickej osobe svedčilo právo osobného užívania pozemku ku dňu 31.12.1991, dňom 1.1.1992 sa premenilo priamo ex lege, zo zákona na vlastnícke práva a v tomto okamihu došlo súčasne k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ( štátu alebo iného subjektu ).

Právo osobného užívania tak ako bolo upravené v do 31.12.1991 malo charakter vecného práva, čo vyplývalo z jeho časovej neobmedzenosti, z toho, že prechádzalo na dedičov. Žalobkyne v priebehu konania nepredložili súdu žiaden dôkaz o tvrdenom pridelení predmetných nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmé, že v prípade, žeby boli predmetné nehnuteľnosti pridelené už ich starým rodičom, boli by predmetom dedičstva po týchto osobách.

Súd ďalej poukazuje na to, že žalobkyne opakovane tvrdili, že ich nebohý otec spolu s ich nebohou matkou, ktorá zomrela ešte v roku 1994 užívali predmetné nehnuteľnosti ako vlastné, považovali ich za svoje vlastníctvo, preto dosť rozporuplne vyznieva záznam na liste vlastníctva č. XXX, z ktorého je zrejmé, že v rámci dedičského konania po matke nadobudli žalobkyne spolu s nebohým otcom do vlastníctva len rodinný dom bez pozemku a nie aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré mali byť vo vlastníctve nielen ich nebohého otca ale aj matky, keďže z vykonaného dokazovanie nevyplynulo, žeby spolu nežili a v takom prípade by im v prípade pridelenia predmetných nehnuteľností bolo vzniklo právo spoločného užívania a následne priamo zo zákona k 1.1.1992 v zmysle bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov žalobkýň, nie len vlastníctvo ich otca. V ďalšom súd poukazuje ešte na ďalšiu skutočnosť vyplývajúcu z uvedeného listu vlastníctva a to, že v rámci titulu nadobudnutia je mimo rozhodnutia v dedičskej veci uvedené aj rozhodnutie o pridelení súpisného čísla J.. B. X/XX, z čoho je zrejmé, že súpisné číslo bolo rodinnému domu rodičov žalobkýň pridelené až v roku 1995.

Taktiež má súd za to, že žalobkyne nepreukázali ani nadobudnutie vlastníckeho práva kúpou od svokra žalovanej M. G.. Z vykonaného dokazovanie nevyplynulo, žeby tento bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako to vyplynulo z výpovedi jednotlivých svedkov, tomuto by mohli byť predmetné nehnuteľnosti nanajvýš len pridelené, no ani o tomto predelení neboli predložené súdu žiadne listiny a v tom čase platná právna úprava viacmenej vylučovala nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a prevody vlastníckeho práva.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobkyne nepreukázali v priebehu celého konania nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ich nebohým otcom, preto súd žalobu zamietol.

Skutočnosti tvrdené žalobkyňami o nezákonnom vydržaní vlastníckeho práva žalovanou, o jej nedobromyseľnosti, resp. o nesplnení podmienok pre vydanie osvedčenia o dedičstve neboli v ďalšom predmetom tohto konania. Tieto skutočnosti by prípadne v konaní o neplatnosť vydržania vlastníckeho práva mohol namietať len vlastník týchto nehnuteľností, tak ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Najvyšší súd SR, v zmysle ktorého „vlastník alebo spoluvlastník nehnuteľností má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, že u žalovaného účastníka nie sú splnené podmienky na vydanie osvedčenia o držbe tejto nehnuteľnosti podľa <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=11956>“.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní úspešná, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, no náhradu trov konania si neuplatňovala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.