Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9C-85-2008.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Subarea
9C/85/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: U. B., Z.. X.XX.XXXX, B. V. Z. K., C. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK Vranov nad Topľou, Rázusova 111/9 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30827484, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, 093 18 Vranov nad Topľou o zaplatenie 44.214,30 eur takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 24.297,95 eur z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,20 eur s úrokom z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bude základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu vykonateľnosti tohto rozsudku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.332.000,-Sk ( 44.214,30 eur ) s príslušným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku.
V priebehu konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní vykonanom dňa 8.3.2012 a následne podaním doručeným súdu dňa 26.3.2012 upravil petit žaloby tak, že žiada priznať 80-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia pri bodovom ohodnotení 250 bodov, pri hodnote bodu 30,-Sk na sumu 19.916,35 eur, ktorá suma zostala predmetom konania s príslušným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku.
Predmetné podanie o úpravu petitu súd zároveň v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 24.297,95 eur ( rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 44.214,30 a eur a sumou po úprave petitu 19.916,35 eur ), preto v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dobe od 1.2.1991 do 30.4.2007 bol zamestnancom v spoločnosti Bukóza a.s. Vranov nad Topľou, kde dňa 13.10.1994 na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz, následkom ktorého boli popísané zranenia s tým, že úraz zanechal trvalé následky, jednalo sa o stredne ťažký úraz ako to konštatoval znalec v pôvodne vedenom konaní pod sp. zn. 6C 1047/96.
Spoločnosť Bukóza a.s. Vranov nad Topľou sa medzičasom dostala do konkurzu a zanikla bez právneho nástupcu, z obchodného registra bola vymazaná dňom 15.11.2006. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy so spoločnosťou Bukóza bol úplne zdravý a do vzniku pracovného úrazu nemal žiadne zdravotné ťažkosti. V dôsledku poúrazového stavu a silných až neznesiteľných bolestí, najmä v chodidle, ale aj celej nohe je nútený často navštevovať lekárov, jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, čo vyplýva aj z lekárskej správy MUDr. P.. Od posledného hodnotenia ( bezprostredne po úraze ) došlo k značnej deformácii pravej nohy, zborteniu klenby, k vytvoreniu poúrazovej plochej nohe s došľapovaním len na vonkajšiu hranu pravého chodidla. Noha mu nadmieru jeho veku opúcha, tvoria sa mu otlaky, to sa mu zapaľuje a v dôsledku toho je často práceneschopný. Tieto problémy mu sťažujú spoločenské uplatnenie ešte viacej ako v dobe od úrazu do roku 2006, preto že stav postihnutej nohy sa mu neustále zhoršuje, nemôže vôbec vykonávať ľahšie športy, hoci pred úrazom hral futbal, volejbal, ale aj turistiku, chodieval na huby, čo teraz nemôže, lebo nedokáže zvládať ani mierne kopce a vôbec lesný terén, rád tancoval, no teraz nemôže, lebo nedokáže udržať stabilitu, nie je schopný pomáhať v domácnosti, lebo z práce chodí nadmieru unavený, je nútený oddychovať, čo zhoršuje vzťahy s manželkou. Má aj psychické problémy, lebo si nie je istý, čo bude s jeho budúcim životom, keď nebude môcť ani chodiť. Je otcom dvoch detí, dcéra je už zaopatrená, no synovi sa nemôže riadne venovať po výchovnej stránke, nemôže mu odovzdať manuálne zručnosti, športovať, vykonávať turistické činnosti.
Ďalej uviedol, že na svoj zhoršený zdravotný stav požiadal o nové bodové hodnotenie, kde MUDr. X. ho hodnotil posudkom zo dňa 6.11.2006 podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., nakoľko k úrazu došlo za jej účinnosti na 370 bodov, čo pri nároku hodnote bodu 60,-Sk predstavuje sumu 22.200,-Sk a keďže jeho poškodenie na zdraví je podľa neho možné posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965, tak ako to bolo konštatované aj rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C 1047/96 zo dňa 20.3.1998, uvedenú sumu zvyšuje na 60 násobok, t.j. na sumu 1.332.000,-Sk. Taktiež uviedol, že v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.1.2007 priznaný invalidný dôchodok v sume 3.701,-Sk mesačne, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Následne citoval ustanovenia Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení s tým, že povinne úrazovo poistený bol jeho bývalý zamestnávateľ, na pracovisku ktorého úraz utrpel, tento však zanikol, preto má nárok na úrazové dávky ako jeho zamestnanec voči žalovanému, ktorý je pasívne legitimovaný, keďže na neho prešli povinnosti z úrazového poistenia.
Žalovaný vo svojom prvom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, citoval ustanovenie § 1 a § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. s tým, že úraz žalobcu bol odškodnený v zmysle tejto vyhlášky a predchodkyňou žalobcu Slovenskou poisťovňou, a.s. mu bolo vyplatené bolestné v sume 7.500,-Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.000,-Sk a na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 1047/96, ktorým mu bolo priznané mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. vo výške 135.000,-Sk, ktorá suma mu bola následne vyplatená, teda žalobca bol za úraz zo dňa 13.10.1994 riadne a v plnej miere odškodnený, náhradu za sťaženie vo výške 135.000,-Sk považuje za dostačujúcu. Na záver poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR 3Cdo 90/2004, v zmysle ktorého mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pre vznikom škody a prípad žalobcu za takýto nemožno považovať, keďže aj po pracovnom úraze zostal zamestnaný s pracovným zaradením podobným ako pred vznikom úrazu a následne je zamestnaný u iného zamestnávateľa, teda žalobca je riadne zapojený do pracovných činností a jeho zapojenie nie je následkom úrazu obmedzené.
V následnom vyjadrení žalovaný namietal nedostatok právomoci súdu v otázke žalobcom uplatneného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže tento nárok si mal uplatniť u neho, nakoľko je príslušný na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach od účinnosti zákona č. 461/2003 a vzniesol námietku pasívnej legitimácie s tým, že žalovaný mal byť zamestnávateľ žalobcu, resp. jeho právny nástupca. Po úprave petitu, keď žalobca žiadal priznať 80 násobok bodového hodnotenia 250 bodmi považoval toto za veľmi neprimerané.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 9C 85/2008-40 zo dňa 16.10.2009, ktorým žalobu zamietol. V dôsledku žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Co 217/09 zo dňa 6.9.2010 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že jednotlivé náhrady, na poskytnutie ktorých mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania nárok, sa stali s účinnosťou od 1.1.2004 predmetom zákona o sociálnom poistení, teda že nároky na dávky vzniknuté pred 1.1.2004 a aj plnenia vyplývajúce z plnenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania vzniknuté, ale neuplatnené do 1.1.2004 treba po 31.12.2003 považovať za nároky na dávky sociálneho poistenia a konania o takomto nároku začaté po 31.12.2003 treba preto považovať za konanie vo veciach sociálneho poistenia. Žalobca si uplatnil náhradu škody formou jednotlivých čiastkových nárokov po 31.12.2003 a z hľadiska povahy veci ide o vec sociálneho poistenia a nie o vec pracovnoprávnu. Za danej situácie je právomoc súdu daná len vtedy, ak zákon o sociálnom poistení, prípadne iný zákon výslovne oprávnenie súdu takúto vec prejednať a rozhodnúť ustanovuje. V danom prípade také ustanovenie zákona, ktoré by rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku, s výnimkou zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, zverilo priamo súdom, neexistuje. Naopak zákon o sociálnom poistení žalovanému zveruje právomoc rozhodovať vo veciach sociálneho poistenia, okrem iného aj o dávkach úrazového poistenia. Ani z ďalších ustanovení zákona o sociálnom poistení právomoc súdu na rozhodovanie o základnom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia nevyplýva, táto právomoc súdu nie je daná a jedine žalovaný je oprávnený rozhodnúť o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom. To však neplatí vo vzťahu k nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. So zreteľom na dobu vzniku úrazu bolo potrebné podmienky jeho vzniku a rozsah poškodenia posúdiť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., rozhodnúť o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia týchto jednorazových plnení môže podľa výslovného ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky len súd.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 4013-19/2011-VT a jej spisom vzťahujúcom sa na rozhodovanie o nároku žalobcu, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od predmetného úrazu v roku 1994 sa mu zhoršil zdravotný stav, je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a poberá invalidný dôchodok. Hrával futbal, čo teraz nemôže, nemôže tancovať, do spoločnosti vôbec nechodí, predtým chodieval na rómske zábavy, keď príde z práce domov, tak je unavený, doma nevykonáva žiadne činnosti. Na turistiku nechodí, pretože by nevydržal chodiť, ani nevládze, nemôže stáť dlhú dobu na nohách, aj predtým keď pracoval v Bukóze, musel pri práci oddychovať, musel si sadnúť. Takisto to robí aj teraz, keď ide domov z práce, musí zastať a oddýchnuť si. Z Bukózy odišiel preto, že musel vykonávať ťažkú prácu, odoberal rezivo, zamestnávateľ mu nevyhovel, aby mu dal ľahšiu prácu. U terajšieho zamestnávateľa pracuje riadne 8 hodín, je to ľahšia práca ako vykonával v Bukóze, pracuje ako závozník, vykonáva kontroly kanálov, odbery vzoriek. Vo výškach by nemohol pracovať, nakoľko neudrží stabilitu, nemôže sa venovať ani vnúčatám, chodiť na prechádzky, lebo nevládze. Taktiež uviedol, že pre úrazom bol operovaný na dvanástorník, preto nemôže poberať lieky, ktoré by zmenšili bolesť na nohe. Jeho stav si vyžaduje zakupovanie špeciálnej obuvi, aby sa mu nerobili otlaky, v práci má až tri páry ponožiek. Asi jedenkrát v mesiaci navštevuje lekára, používa masť V., iné lieky a masti si nepamätá.
Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese poukázal na to, že žalobcovi sa zhoršil zdravotný stav, na ten istý úraz, ktorý utrpel u svojho bývalého zamestnávateľa mu vznikli ďalšie poškodenia, ktorých odškodnenia sa teraz domáha. Všetko čo uviedol žalobca a uviedli vo svojich podaniach sú dôsledky pracovného úrazu, je pravda, že bol žalobca odškodnený, ale za tamto sťaženie spoločenského uplatnenia. Teraz si uplatňuje nové sťaženie, keďže zákon pripúšťa na ten istý úraz uplatniť si aj opakovane. U žalobcu sa jeho stav zhoršuje jednak vekom a jednak tým, že mu proste tá noha odchádza skôr ako zdravá. Pôvodne namietal sumu jedného bodu 30,-Sk priznaného Sociálnou poisťovňou a trval na ohodnotení jedného bodu v sume 60,-Sk.
V písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2012 zástupca žalobcu opätovne zhrnul dôvody podanej žaloby, v ďalšom sa zaoberal skorším rozsudkom vo veci a dôvodmi zrušenia krajským súdom. Uviedol, že o základe sťaženia spoločenského sociálna poisťovňa už rozhodla rozhodnutím zo dňa 21.11.2011 a priznala žalobcovi dávku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 248,96 eur, ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a priznaná suma už bola plnená. Pre účely správneho konania bolo vyžiadané opätovné bodové hodnotenie MUDr. X., ktorý stanovil, že po úraze došlo k ďalšiemu poškodeniu zdravia, ktoré ohodnotil 250 bodmi, o ktoré bolo zhoršené pôvodné poškodenie zdravia a týmto hodnotením správny orgán priznal aj náhradu. Vzhľadom na takto zmenenú situáciu upravil aj petit žaloby, tak súd uviedol vyššie. Poukázal ďalej na to, že v pôvodnom súdnom konaní bola vec posúdená aj podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ako prípad hodný osobitného zreteľa, na základe čoho súd aj zvýšil primerane odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedajúce poškodeniu v čase vyhlásenia rozsudku. Medzičasom došlo však k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu - oproti už odškodnenému, oproti pôvodnému konaniu sa žalobca stal čiastočne invalidným, pričom za základ je treba brať vždy úraz, ktorý utrpel dňa 13.10.1994. Na záver uviedol, že žalobca je relatívne mladý, do dôchodkového veku mu chýba ešte pomerne dlhá doba, preto priznanie 80 - násobku sťaženia spoločenského uplatnenia javí byť primeraným.
Zástupca žalovaného trval na sume 30,-Sk za jeden bod, tak ako bolo uvedené aj v ich rozhodnutí v rámci správneho konania, kde žalobca výšku bodu nenamietal a rozhodnutie je právoplatné. Žalobcom požadované zvýšenie v podobe 80 násobku považuje za neprimerané, vysoké, nakoľko už v minulosti bolo odškodnenie žalobcovi priznané.
Z potvrdenia spoločnosti Bukóza Holding, a.s. súd zistil, že žalobca bol jej zamestnancom od 1.2.1991 do 30.4.1997 v Bukóza a.s a od 1.5.1997 do 31.10.2004 v Bukóza Píla a.s..
MUDr. F. P. vo svojej správe zo dňa 6.11.2006 konštatoval u žalobcu v r. 1994 poúrazovú amputáciu I., II., III. a IV prsta na pravom chodidle, zbytok chodidla je ťažko deformovaný s elevaciou amedializaciou metatarsou, poklesla pozdĺžna klenba pravého chodidla. Stav je trvalý, nie je vhodná akíkoľvek činnosť zaťažujúca dolné končatiny.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 651 204 6959 zo dňa 11.1.2007 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný invalidný dôchodok. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorý posudok je aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia.
Z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 28.11.2006 súd zistil, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Zo spisu žalovaného vzťahujúceho sa na uplatnenie žalobcom súd zistil, že žalobca dňa 10.10.2011 podal žiadosť o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K žiadosti pripojil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. V. X. zo dňa 6.11.2006 a zo dňa 18.8.2011, ktorým bolo žalovanému priznané bodové hodnotenie spolu v sume 370 bodov. Podľa kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia predmetom kontroly bola kontrola bodového hodnotenia v posudku vydanom MUDr. X. s výsledkom kontroly, podľa ktorého položka č. 412 je ohodnotená správne počtom bodov 250, no položka 415b je ohodnotená nesprávne a položka 418 je ohodnotená nesprávne počtom bodov 30 a na základe uvedeného bol požiadaný MUDr. X. o zaujatie stanoviska. Sociálna poisťovňa následne MUDr. X. požiadala o zaujatie stanoviska a opravu nesprávneho posudku. Následne MUDr. X. v posudkoch s rovnakými dátumami vykonal bodové hodnotenie spolu na 250 bodov. Posudkový lekár následne v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 3.11.2011 vyslovil súhlas s opraveným bodovým hodnotením spolu 2520 bodov. Žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 4.11.2011 svojim podpisom potvrdil, že bol poučený o postupe Sociálnej poisťovne a údajoch, na základe ktorých bude rozhodnuté o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Rozhodnutím číslo 4013-19/2011-VT zo dňa 21.11.2011 žalovaný rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.10.1994 v sume 248,96 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy a to vyhl. č. 32/1965 Zb.. V ďalšom uviedol, že kontrole posudkového lekára tento zistil, že posudok MUDr. X. je správny, keďže po úraze vznikla deformácia zbytku chodidla a vyvinula sa plochá noha ťažkého stupňa, pričom poškodený došľapuje len na vonkajšiu hranu chodidla. Náhrade v sume 7.500,-Sk bola určená ako súčin celkovo priznaného počtu bodov 250 a sumy 30,-Sk za jeden bod.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C 1047/96 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 20.3.1998 bola Slovenská poisťovňa zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 135.000,-Sk. V odôvodnení svojho rozsudku súd konštatoval, že zamestnávateľovi žalobcu sa nepodarilo zbaviť celkom ani sčasti. A takto žalobcu odškodnila za sťaženie spoločenského uplatnenia dvojnásobkom základného počtu bodov. V ďalšom citoval ust. § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. a následne uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia je ohodnotené počtom bodov 250. Vzhľadom na vek žalobcu, trvalé následky na dolnej končatine, jeho psychickú a fyzickú záťaž, považoval za primerané zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia ešte o 18-násobok, pretože v súdenej veci ide prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý u tak mladého muža sa nijako peniazmi nedá odčiniť, je to iba čiastočná satisfakcia za menejcennosť, ktorú prežíva a potrvá až do smrti.
Podľa § 260 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003.
Zákon č. 461/2003 Z. z. od 1.1.2004 zrušil ustanovenia Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania s tým, že jednotlivé náhrady v zmysle citovaného ustanovenia § 260 sa stali predmetom zákona o sociálnom poistení a aj nároky na dávky vzniknuté pred 1.1.2004 a aj plnenia vyplývajúce z plnenia zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania vzniknuté, ale neuplatnené do 1.1.2004, treba po 31.12.2003 považovať na nároky na dávky sociálneho poistenia a konania o takomto nároku považovať za konanie vo veciach sociálneho poistenia.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Cdo 253/2004 uviedol, že právomoc súdov nie je daná na prejednanie žaloby zamestnanca o náhradu škody voči zamestnávateľovi spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, vo veci nárokov na náhradu straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti, náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti a uznaní invalidity, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške a účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré vznikli do 31.12.2003, aj keď boli uplatnené po 1.1.2004. O týchto nárokoch po 1. januári 2004 rozhoduje Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 v znení neskorších predpisov.
Na základe uvedeného si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá náhrada mu bola rozhodnutím č. 4013-19/2011-VT zo dňa 21.11.2011 priznaná v sume 248,96 eur pri priznanom počte 250 bodov.
So zreteľom na skutočnosť, kedy došlo k pracovnému úrazu žalobcu, je potrebné podmienky jeho vzniku a rozsah poškodenia posúdiť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., tak ako to vo svojom uznesená konštatoval aj krajský súd. V zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky rozhodnúť o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia môže len súd.
V konaní pred správnym orgánom - Sociálnou poisťovňou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak ako to súd konštatoval vyššie pri priznanom počte 250 bodov. Žalobca sa ostatnou úpravou petitu domáha zvýšenia priznaného odškodnenia vo výške 80 násobku pri hodnote bodu 30,-Sk, pri ktorej sumu mu bolo v zmysle citovanej vyhlášky priznané základné jednorazové odškodnenie.
V ustanovení § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky je stanovená výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou za jeden bod a v ods. 2 je ustanovená celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú bolo možné priznať z jedného poškodenia na zdraví.
V odseku 3 je daná výlučná právomoc súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa vyhlášky č. 47/1995 Z. z., ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/l965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a to § 7 ods. 1, ods. a ods. 3 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorázovo a pri hodnotení následkov úrazu sa prihliada i k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave. To však nevylučuje pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne neboli, príp. ani nemohli byť predvídané. V takom prípade v dôsledku pôvodnej škodovej udalosti vzniká ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a u tohto nového nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom a pre určenie nároku je rozhodujúce porovnanie obmedzených alebo stratených možností spoločenského uplatnenia v čase pred zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom.
Ako súd konštatoval vyššie o žalobcom uplatnenom základom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 13.10.1994 bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou vyššie uvedeným rozhodnutím.
Žalobca nárok na uplatňované zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia odôvodnil obmedzením, resp. až vylúčením z niektorých činností života ako je šport, turistika, tancovanie, hubárčenie, poukazoval na únavu po návrate z práce a nemožnosť plnohodnotného venovania sa maloletému synovi po výchovnej stránke.
V pôvodnom konaní pod sp. zn. 6C 1047/96 boli vtedy pribratým znalcom posúdené trvalé následky pracovného úrazu žalobcu a posúdenie týchto následkov na jeho ďalší pracovný a súkromný život, z ktorého záverov vychádzal súd pri svojom rozhodovaní v danej veci. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že úraz zanechal trvalé následky a bol klasifikovaný ako stredne ťažký s trvalými následkami. Znalec konštatoval, že vzhľadom na amputáciu 4 prstov pravej nohy je obmedzené aktívne športovanie ako aj rekreačne šport ako je futbal, nohejbal, volejbal, kde je potrebné prenášanie telesnej hmotnosti. Ďalej znalec uviedol, že plávať môže rekreačne, tanečných zábav sa môže zúčastňovať, môže absolvovať aj prechádzky v lese, ale nie športovo aktívne lyžovať. Strata štyroch prstov pri plynulej normálnej chôdzi sa navonok nemusí prejavovať, ale prejavuje sa až pri behu, kde je väčšia záťaž na jazvu po amputácii. Vzhľadom na stratu štyroch prstov je potrebné určité šetrenie, ako napr. pri behu, pri chôdzi do strmých kopcov, kde je väčšia záťaž na jazvu po amputácii prstov, ale táto strata nemá vplyv napr. na dlhšie státie. Trvalé následky môžu byť sprevádzané bolesťami v jazve po amputácii, tzv. fantómové bolesti, ktoré sa môžu zvýrazňovať pri zmene počasia a v jazve sa môžu tvoriť otlaky, v oblasti jazvy prítomný jeden otlak, v dôsledku toho sa zhoršuje aj chôdza. Ďalej konštatoval, že žalobca môže vykonávať domáce práce, ak aj napr. rýľovanie v záhrade, môže pestovať zeleninu, okopávať, polievať, hrabať a pod..
Žalobca nárok na uplatňované zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia odôvodnil obmedzením, resp. až vylúčením z niektorých činností života ako je šport, turistika, tancovanie, hubárčenie, poukazoval na únavu po návrate z práce a nemožnosť plnohodnotného venovania sa maloletému synovi po výchovnej stránke.
Žalobca žalobou podanou v tomto konaní sa po priznaní základného nároku na náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia domáha zvýšenia priznaného odškodnenia aj s odkazom na ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., keď má za to, že súd svojim skorším rozhodnutím prejudikoval, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd má za to, že podanie takéhoto návrhu je v súlade s právnou úpravou, že žalobca ako poškodený z pracovného úrazu je oprávnený uplatňovať ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a preto za neopodstatnenú považoval námietku žalovaného, že o nároku za sťaženie už raz bolo v danej veci rozhodnuté. Na strane druhej každé ďalšie uplatnenie predmetného nároku samo osobe nezakladá tento nárok tak ako je požadovaný poškodeným, resp. žalobcom. Ako súd uviedol vyššie, na priznanie takto uplatneného nároku, resp. pri posudzovaní vzniku takéhoto nového nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom a pre určenie nároku je rozhodujúce porovnanie obmedzených alebo stratených možností spoločenského uplatnenia v čase pred zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom.
Porovnaním zdravotného stavu v čase prvšieho rozhodovania súdu a terajšieho stavu a porovnania obmedzených alebo stratených možností spoločenského uplatnenia žalobcu mal súd z vykonaného dokazovania a to najmä z lekárskeho posudku MUDr. X., s ktorého závermi sa stotožnil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, za to, že po úraze vznikla u žalobcu deformácia zbytku chodidla a vyvinula sa plochá noha ťažkého stupňa ako aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o uznaní za čiastočne invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou osobou za to, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a tým aj k ďalšiemu obmedzeniu jeho spoločenského uplatnenia a teda, že žaloba žalobcu je dôvodná, no nie v celom rozsahu.
Na základe vyššie uvedeného má potom súd za to, v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko v dôsledku pracovného úrazu je zapojenie žalobcu do spoločenského života s ohľadom na vyššie popísané výrazne obmedzené, no ako opodstatnené považuje zvýšenie vo výške 20 násobku základného ohodnotenie sťaženia, keďže zo záverov znaleckého posudku podaného znalcom v pôvodnom konaní v danej veci ako ich súd uviedol vyššie a z ktorých pri svojom prvšom rozhodnutí vychádzal aj súd je nesporné, že skutočností, resp. okolností, ktorými žalobca odôvodňuje podanie žaloby v tomto konaní a požadované zvýšenie priznaného odškodnenia na 80 násobok, boli vo väčšej miere zohľadnené už v prvšom rozhodnutí súdu, keď súd bral do úvahy predmetné závery znalca a prognózu vývoja zdravotného stavu žalobcu a práve na základe týchto potom vec posúdil ako prípad hodný osobitného zreteľa. Preto súd zvýšil jednorazové priznané odškodnenie za 250 bodov v sume 248,96 eur na 20 násobok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,20 eur.
Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z prisúdenej sumy až od vykonateľnosti rozsudku tak ako to žiadal aj žalobca vo svojej žalobe z dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia. Až uplynutím tejto doby určenej na plnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka (R 53/1997) a to podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bude základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu vykonateľnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.