Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-136-2010.pdf
PDF · 136.04 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/136/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa VB LEASING SK, IČO: 31 378 528, so sídlom v Bratislave, Nám. 1. Mája 11, proti odporcom 1. L.. G. Š., 2. C. Š., oboch bývajúcich v Bratislave, K. XX, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, konajúcej prostredníctvom konateľa JUDr. Ladislava Janča, advokáta, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Martin, neskôr postúpeným na tunajší súd, domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi JUDr. C. O. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Bratislava pod č. X. XXXX/ XX, o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra pre hlavné mesto Bratislava pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, kat. územie Staré mesto, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parc. č. XXX, o výmere 433 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, byt č. X nachádzajúci sa na X. p. bytového domu T. XX, súp. č. XXXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v ktorom sa vyššie uvedený byt nachádza, pričom veľkosť takého spoluvlastníckeho podielu predstavuje XXX/XXXXX (ďalej len "nehnuteľnosť"), je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Dôvodil, že s JUDr. C. O. uzavrel ako poskytovateľ leasingu dňa 15.12.2004 leasingovú zmluvu č. LZF/04/02879, ktorú z dôvodov omeškania leasingového príjemcu s úhradou jednotlivých splátok predčasne ukončil a príjemcu leasingu požiadal o finančné vyporiadanie s výzvou na zaplatenie sumy 6.048,89 Eur.
- 2 - 25C 136/2010 - 130-
Keďže JUDr. C. O. pohľadávku navrhovateľa v stanovenom termíne neuhradil podal navrhovateľ dňa 19.9.2006 voči nemu na Okresný súd Bratislava II žalobu, predmetom ktorej bolo zaplatenie dlžnej sumy 6.048,89 Eur s prísl. Okresný súd Bratislava II po vykonaní dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom dňa 27.10.2009, č.k. 23Cb 90/2007-134, ktorým zaviazal JUDr. O. na úhradu sumy 6.048,89 Eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 5.257,22 Eur od 27.6.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu dňa 15.1.2010 a vykonateľnosti dňa 18.1.2010, navrhovateľ zistil, že JUDr. O. kúpnou zmluvou zo dňa 30.3.2007 ako predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na odporcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich. Navrhovateľ mal za to, že predmetným
právnym úkonom JUDr. C. O. ako dlžník zmenšil svoj majetok, úmyselne ukrátil uspokojenie jeho pohľadávky, čím boli naplnené zákonom stanovené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu zo dňa 30.3.2007.
Odporcovia v 1. a 2. rade so žalobou navrhovateľa nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2007 nevedeli o žiadnom zmluvnom vzťahu medzi navrhovateľom a JUDr. C. O., a to ani pri náležitej starostlivosti, rovnako ako nevedeli o prípadnom úmysle JUDr. C. O. ukrátiť navrhovateľa. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na T. XX v Bratislave došlo dňa 30.3.2007, resp. 2.4.2007, namietali premlčanie práva navrhovateľa domáhať sa vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktoré malo byť navrhovateľom uplatnené na súde najneskôr do 2.4.2010.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 4.7.2012, ktoré viedol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu odporcov, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie a svoju neúčasť na ňom neospravedlnil a ani nežiadal o jeho odročenie, vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade, výsluchom svedka JUDr. C. O.B., oboznámil sa s ústnymi vyjadreniami splnomocneného zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcov, oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu a o zriadení vecného bremena zo dňa 30.3.2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie Staré mesto, leasingovou zmluvou č. LZF/04/02879, všeobecnými leasingovými podmienkami VB LEASING SK, spol. s.r.o., predčasným ukončením leasingovej zmluvy a výzvou na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 30.6.2005, záverečným finančným vysporiadaním leasingovej zmluvy č. LZF/04/02879, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.10.2009, č.k. 23Cb 90/2007-134 a obsahom celého spisu predmetného súdu sp. zn. 23Cb 90/2007, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu.
Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe
- 3 - 25C 136/2010 - 131-
ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Skutkový stav je nasledovný:
Navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril dňa 15.12.2004 s JUDr. C. O. - Advokátska kancelária, Dunajská 16, Bratislava ako nájomcom Leasingovú zmluvu č. LZF/04/02879 (ďalej len "leasingová zmluva"), ktorej predmetom bolo odplatné užívanie osobného motorového vozidla zn. Citroen C4 1,6i 16V VTR patriaceho prenajímateľovi do okamihu prevodu vlastníckeho práva na nájomcu. Leasingová zmluva bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov a JUDr. C. O. sa ňou zaviazal hradiť splátky leasingu v termínoch podľa splátkového kalendára, ktorý bol spolu so Všeobecnými leasingovými podmienkami navrhovateľa a protokolom o prevzatí predmetu leasingu neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Navrhovateľ oznámil JUDr. C. O. predčasné ukončenie leasingovej zmluvy listom zo dňa 30.6.2005 z dôvodu omeškania s úhradou leasingových splátok v celkovej sume 1.842,21 Eur (55.498,50 Sk) a súčasne ho vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V zmysle záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy zo dňa 12.6.2006 predstavoval
celkový dlh JUDr. C. O. sumu 6.048,89 Eur (182.228,90 Sk), ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 21.9.2006. Okresný súd Bratislava II vydal vo veci dňa 8.11.2006 platobný rozkaz, č.k. 33Rob 1731/2006-41, ktorým uložil L.. C. O. ako odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.048,89 Eur (182.228,90 Sk) spolu s prísl. a nahradiť mu trovy konania, voči ktorému podal JUDr. C. O. dňa 29.11.2006 odpor. Súd nariadil vo veci pojednávanie v dňoch 13.11.2007, 15.1.2008, 12.2.2008 a 13.3.2008, ktoré odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania ohľadne správnosti vyčíslenia pohľadávky záverečného finančného vyúčtovania navrhovateľa zo dňa 12.6.2006. Na pojednávaní dňa 27.10.2009, ktoré súd viedol v neprítomnosti L.. C. O., vyhlásil súd rozsudok vo veci samej a zaviazal L.. C. O., aby zaplatil navrhovateľovi sumu 6.048,89 Eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 5.257,22 Eur od 27.6.2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 362,88 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň ho zaviazal na zaplatenie trov konania štátu v sume 212,88 Eur na účet konajúceho súdu. Súd dospel k záveru, že L.. C. O. si nesplnil záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, keď od apríla 2005 neplatil dohodnuté splátky leasingu, dostal sa do omeškania, čím navrhovateľovi vzniklo právo na predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a úhradu vyčíslenej pohľadávky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2010.
Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu a o zriadení vecného bremena zo dňa 30.3.2007 (ďalej aj "kúpna zmluva") L.. C. O. ako predávajúci previedol vlastnícke právo vo vzťahu k bytu č. X, na X. poschodí bytového domu na T. XX, v Bratislave, súp. číslo XXXXXX, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu na pozemku, parc. č. XXX, zastavané plochy s výmerou 433m2, s veľkosťou podielu XXX/XXXXX, evidované Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, na LV č. XXXX, pre k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská
- 4 - 25C 136/2010 - 132-
časť Staré mesto, na odporcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich, ktorí nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 116.178,72 Eur (3.500.000,-Sk), ktorá mala byť vyplatená v troch splátkach, a to 1/ suma 66.387,84 Eur (2.000.000,-Sk) v hotovosti k rukám predávajúceho pri podpise zmluvy, najneskôr do 2.4.2007, 2/ suma 33.193,92 Eur (1.000.000,-Sk) v hotovosti k rukám predávajúceho najneskôr do 15.4.2007 a napokon 3/ suma 16.596,96 Eur (500.000,-Sk) najneskôr do 30.9.2008. Kupujúci súhlasili so zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti spočívajúceho v práve dočasného, bezodplatného bývania a užívania nehnuteľnosti zo strany oprávnenej Ing. Márie Novotnej, na čas určitý do 30.9.2008. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 25.9.2007 pod X. XXXX/XX. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava pre k. ú. Staré Mesto, sú odporcovia v 1. a 2. rade naďalej vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi k okolnostiam ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy dňa 30.3.2007 uviedol, že iniciátorom predaja nehnuteľnosti bola C.. U. O., matka L.. C. O., ktorá v bytovom dome na T. ulici XX v Bratislave dlhodobo bývala. Keďže odporcovia už boli vlastníkmi nebytových priestorov a neskôr aj bytu v bytovom dome, mali záujem o kúpu bytu, o ktorom sa domnievali, že patrí Ing. O.. Odporcovia nemali vedomosť o zmene vlastníctva k bytu, a teda, že jeho vlastníkom bol v skutočnosti syn C.. O., ktorého nepoznali a neboli s ním v žiadnom právnom, príbuzenskom, príp. inom vzťahu, a preto nemali ani vedomosť o jeho záväzkoch voči navrhovateľovi z titulu leasingovej zmluvy; o týchto sa nezmienila ani C.. O.. Odporcovia mali záujem nadobudnúť vlastnícke právo k bytu bez akýchkoľvek právnych problémov, preto pokiaľ by vedeli alebo mali pocit, že v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti existuje nejaký problém, príp. že L.. C. O. má finančné problémy, nehnuteľnosť by určite nekupovali. Pokiaľ išlo o výšku kúpnej ceny, tá sa ustálila vzájomnou dohodou zmluvných strán, rovnako tak jej úhrada v hotovosti, v splátkach, ktorých výplata sa uskutočnila v nebytových priestoroch patriacich odporcom, aj v prítomnosti C.. O.. Odporcovi v 1. rade sa pritom nezdala ako neštandardná požiadavka L.. O. na úhradu kúpnej ceny v hotovosti, keďže rovnakú požiadavku akceptovali aj pri kúpe iných bytov a nebytových priestorov v danej lokalite. Za neobvyklé odporca v 1. rade nepovažoval ani zriadenie vecného bremena
v prospech C.. U. O. na dobu určitú, keďže v tom čase byt nepotrebovali a C.. O. sa mala po uplynutí dohodnutej doby odsťahovať do domova dôchodcov zo zdravotných dôvodov.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi potvrdila okolnosti ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy s L.. O., ktorého rovnako nepoznala a nebola s ním v žiadnom vzťahu, tak ako ich uviedol vo svojej výpovedi odporca v 1. rade, ktorý primárne vystupoval pri rokovaniach predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy. Pokiaľ išlo o samotnú kúpnu cenu, na jej úhradu použili vlastné finančné prostriedky, nebrali si úver, o poskytnutie ktorého požiadali Tatra banku, a.s. v súvislosti s financovaním kúpy bytu č. X na T. XX v Bratislave. Výplata kúpnej ceny prebehla v kancelárii odporcov na T. XX v Bratislave v prítomnosti zmluvných strán; odporkyňa v 2. rade sa pritom nepamätala, či bola prítomná i C.. O.. Po zaplatení každej časti kúpnej ceny došlo aj k vystaveniu dokladu o prevzatí kúpnej ceny, ktorý však odporkyňa v 2. rade nemala k dispozícii, keďže prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti riadne prebehol. Odporkyňu v 2. rade neobťažovalo zriadenie vecného bremena v prospech C.. U. O.,
- 5 - 25C 136/2010 - 133-
keďže ju poznali a vedeli, že sa chce presťahovať do domova dôchodcov alebo iného podobného zariadenia v súvislosti so zdravotnými problémami.
Z výpovede svedka L.. C. O. súd zistil, že o predmete konania mal svedok vedomosť, keďže navrhovateľ na neho podal trestné oznámenie a on ako svedok vypovedal v trestnom konaní. Svedok ďalej uviedol, že odporcov v 1. a 2. rade poznal sprostredkovane cez svoju matku C.. U. O., ktorá v byte č. X na T. XX, v Bratislave bývala a odporcovia v nebytových priestoroch bytového domu prevádzkovali reštauračné zariadenie. Vlastníkom predmetného bytu sa stal niekedy v roku 2005 z dôvodu, že jeho matka, pôvodná vlastníčka bytu, ťažko ochorela, nevedela hospodáriť so svojim majetkom, a neskôr bola Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1Ps 6/2006 pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Svedok v byte osobne nebýval, mal v ňom však evidovaný trvalý pobyt, pretrvávajúci aj v súčasnosti, keďže nebol vlastníkom inej nehnuteľnosti. K predaju nehnuteľnosti viedla svedka potreba vyriešiť otázku zabezpečenia bývania pre svoju matku, najmä vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Keďže svedok mal vedomosť o matkinej ústnej dohode s odporcom v 1. rade ešte niekedy v roku 2002 s prísľubom predaja bytu odporcom v budúcnosti, pri náhodnom stretnutí s odporcom v 1. rade, javiaceho naďalej záujem o kúpu bytu, sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti svedok potvrdil i do zápisnice o výsluchu dňa 14.2.2012, v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odbor poriadkovej polície, pod ČVS: ORP - 3989/RV-B2-2011, v trestnej veci poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho mienky odporca v 1. rade nemal vedomosť o zmene vlastníctva k bytu. S odporcom v 1. rade sa svedok dohodol na príprave znenia kúpnej zmluvy, ktorej náležitosti ako je kúpna cena a spôsob jej úhrady riešili vzájomným konsenzom. Odporca v 1. rade pritom poznal stav nehnuteľnosti, vedel, že byt bol zdevastovaný, v pôvodnom stave, okná popraskané. Pokiaľ išlo o úhradu kúpnej ceny, dohodnutý spôsob platby v hotovosti, v troch splátkach, sa mu javil ako najpružnejší v snahe získať finančné prostriedky na zabezpečenie bývania pre matku. Výplata splátok kúpnej ceny pritom prebehla v kancelárii odporcu v 1. rade v prítomnosti oboch odporcov, svedkovej priateľky W. K., a zrejme aj jeho matky C.. O.. Svedok nedisponoval príjmovým pokladničným dokladom preukazujúcim úhradu jednotlivých častí kúpnej ceny, nakoľko predaj bytu prebehol bez problémov a odporcovia kúpnu cenu plne uhradili. Peňažné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti použil ako sponzorský dar Domovu sociálnych služieb v Holiči, v ktorom bola umiestnená jeho matka a so zvyškom kúpnej ceny hradil mesačné poplatky spojené s pobytom matky v predmetnom zariadení, resp. ich použil na zakúpenie zdravotných pomôcok. V čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporcami v 1. a 2. rade svedok nevlastnil iný nehnuteľný majetok, bol však a aj v súčasnosti je vlastníkom troch motorových vozidiel, a to motocykla a dvoch historických vozidiel s hodnotou vyššou ako je hodnota samotného bytu č. X na T. XX v Bratislave, na ktorých vozidlách je vyznačené exekučné záložné právo v prospech navrhovateľa v súvislosti s exekučným konaním vedeným na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb 90/2007-134. Svedok uviedol, že v súčasnosti rokuje so súdnou exekútorkou JUDr. Mihálovou Regináčovou o dražbe predmetných historických vozidiel za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Podľa svedka odporcovia v 1. a 2. rade nemohli mať vedomosť o jeho záväzku
voči navrhovateľovi z titulu leasingovej zmluvy, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy na byt č. X, na T. XX v Bratislave naviac ešte neexistoval, keďže konanie iniciované navrhovateľom pred
- 6 - 25C 136/2010 - 134-
Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 23Cb 90/2007, v tom čase ešte nebolo právoplatne skončené a svedok sa domnieval, že záväzok voči navrhovateľovi uhradí. K splneniu záväzku svedok napokon nepristúpil z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na jeho splatenie. Svedok ďalej uviedol, že nemal v úmysle poškodiť navrhovateľa ako svojho veriteľa, v opačnom prípade by nepristúpil k predaju nehnuteľnosti a neponechal by si ani tri motorové vozidlá. Jeho úmysel nebol zatiaľ preukázaný ani v trestnom konaní, ktoré konanie vyšetrovateľ už dva krát navrhol z tohto dôvodu zastaviť.
Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade v rámci ústnych prednesov považoval žalobu navrhovateľa za nedôvodnú, keďže odporcovia nevedeli a ani nemohli vedieť o úmysle JUDr. C. O. ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako jeho veriteľa, ktorý opak navrhovateľ nijako nepreukázal. Právny zástupca odporcov mal zároveň za to, že navrhovateľ uplatnil právo odporovať právnemu úkonu z kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2007 na súde po uplynutí 3-ročnej lehoty, pri ktorej počiatok plynutia viazal na deň platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa v rámci ústnych prednesov uviedol, že účelom podanej žaloby bolo docieliť určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. C. O. a odporcami v 1. a 2. rade, keďže záväzok JUDr. O. judikovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb 90/2007-134, nebol splnený. Uspokojenia svojej pohľadávky sa pritom domáhal i v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Mihálovou Regináčovou v Košiciach pod sp. zn. Ex 75/2010, ktoré začalo dňa 27.1.2010 a bolo v ňom vydané upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ mal pritom vedomosť, že ešte v čase podania žaloby na Okresný súd Bratislava II bol jeho dlžník vlastníkom nehnuteľnosti na T. XX X. V., ktorej prevodom došlo k ohrozeniu uspokojenia navrhovateľa. Úmysel dlžníka JUDr. C. O. ukrátiť ho navrhovateľ pritom vyvodzoval z toho, že 1/ zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade ihneď potom ako v konaní na Okresnom súde Bratislava II podal odpor proti platobnému rozkazu, 2/ v kúpnej zmluve žiadal o výplatu nízkej kúpnej ceny, a to so zreteľom na to, že v rovnakom období splnomocnený zástupca navrhovateľa zakúpil byt o rovnakej rozlohe v mestskej časti Bratislava - Y. za obdobnú cenu, 3/ na nehnuteľnosť zriadil vecné bremeno v prospech svojej matky a napokon 4/ i od spôsobu splatenia kúpnej ceny formou hotovostných prevodov, ktorý spôsob nepovažoval splnomocnený zástupca navrhovateľa za štandardný. Z rovnakých dôvodov vyvodzoval navrhovateľ vedomosť odporcov v 1. a 2. rade o úmysle JUDr. C. O. ukrátiť ho na uspokojení jeho pohľadávky. Splnomocnený zástupca navrhovateľa pritom nepovažoval odporovaciu žalobu za na súd podanú oneskorene, keď začiatok plynutia 3-ročnej lehoty na jej podanie na súd odvodzoval odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ku ktorému došlo dňa 25.9.2007.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
- 7 - 25C 136/2010 - 135-
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
V predmetnej veci žiadal navrhovateľ určiť za právne neúčinný právny úkon, a to Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení vecného bremena uzavretú dňa 30.3.2007 odporcami v 1. a 2. rade na strane jednej a JUDr. C. O., dlžníkom navrhovateľa, na strane druhej. Z vykonaného dokazovania, najmä zhodných výpovedí odporcov v 1. a 2. rade a svedka JUDr. C. O.É., vyplynulo, že medzi účastníkmi predmetného zmluvného vzťahu neexistoval vzťah príbuzenský, rodinný alebo jemu obdobný, v zmysle ktorého by boli odporcovia v 1. a 2. rade zaradení do kategórie blízkych osôb JUDr. O., tak ako to má na mysli ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto pri skúmaní opodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľa zaoberal existenciou predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu definovaných v ustanovení § 42a veta pred spojkou a, Občianskeho zákonníka.
Predtým ako súd pristúpil k vecnému skúmaniu žalobného návrhu musel sa najskôr vysporiadať s námietkou odporcov v 1. a 2. rade o uplynutí 3 -ročnej lehoty na uplatnenie návrhu navrhovateľa na určenie odporovateľnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2007) na súde, ktorá lehota mala podľa udania odporcov uplynúť dňa 30.3.2007, resp. 2.4.2010, v ktorý deň bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
V zmysle ustálenej judikatúry v právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno podľa § 42a Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom alebo medzi dlžníkom a osobami mu blízkymi iba taký úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku
- 8 - 25C 136/2010 - 136-
ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (k tomu aj rozhodnutie uverejnené pod E. XX/XXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1639/2005).
V danej veci vykonala Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení vecného bremena zo dňa 30.3.2007 v prospech odporcov v 1. a 2. rade preukázateľne dňa 25.9.2007, tak ako vyplýva z odtlačku prezenčnej pečiatky Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na prvej strane kúpnej zmluvy. Až od tohto dátumu začala plynúť navrhovateľovi trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu voči odporcom na súde, ktoré právo si navrhovateľ uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 15.7.2010; je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde v zákonom stanovenej trojročnej lehote od uskutočnenia odporovateľného úkonu svojho dlžníka.
Vyhodnotiac námietku odporcov v 1. a 2. rade za nedôvodnú mohol súd pristúpiť k skúmaniu opodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľa.
Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, pretože jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t.j. určil, že voči veriteľovi je dlžníkom uskutočnený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom k tomu, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je 1/ existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa dlžníka, 2/ preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, 3/ úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ako aj 4/ vedomosť tretej osoby o tomto úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa.
Pokiaľ ide existenciu prvého predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa dlžníka, t.j. navrhovateľa, tá bola v konaní preukázaná exekučným titulom, a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.10.2009, č.k. 23Cb 90/2007-134.
Druhým predpokladom pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu bolo preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka navrhovateľa - JUDr. C. O.. Jeho existenciu navrhovateľ deklaroval nemožnosťou úspešného uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky voči L.. C. O., ktorej vymáhanie bolo predmetom exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Mihálovou Regináčovou (sp. zn. Ex 75/2010) trvajúceho viac než rok. I keď navrhovateľ bol priamym účastníkom tvrdeného exekučného konania nepredložil a nepreukázal žiaden dôkaz o rozsahu majetku svojho dlžníka, ako i o tom, že práve v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy s odporcami v 1. a 2. rade dňa
- 9 - 25C 136/2010 - 137-
30.3.2007 sa majetok JUDr. C. O. natoľko zmenšil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 6.048,89 Eur nemohla byť uspokojená hoci aj iným majetkom patriacim JUDr. O.. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pritom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa len vtedy, keď viedli k zmenšeniu majetku dlžníka a súčasne práve v ich dôsledku nastané zmenšenie majetku malo za následok, že veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (k tomu aj rozhodnutie uverejnené pod R 5/2007). Navrhovateľ existenciu druhého predpokladu neosvedčil, keď nepreukázal také kvalifikované zmenšenie majetku svojho dlžníka, že nebyť uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2007 mohol by sa práve z tohto majetku dlžníka uspokojil. Naviac, z výpovede svedka JUDr. C. O. vyplynulo, že i naďalej ostal vlastníkom troch motorových vozidiel, z toho dvoch historických, ktorých hodnota prevyšuje dokonca hodnotu bytu č. X, na T. XX v Bratislave, pričom tieto motorové vozidla vlastnil i v čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporcami v 1. a 2. rade. Z tohto majetku mohla byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa, ktorú skutočnosť mal svedok oznámiť i súdnej exekútorke.
Pokiaľ ide o existenciu tretieho predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ten vyvodzoval navrhovateľ od :
a/ časového obdobia uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení vecného bremena, keď k jej uzavretiu došlo hneď po podaní odporu JUDr. C. O. voči platobnému rozkazu vydanému v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. Táto okolnosť podľa mienky súdu sama o sebe nepreukazuje a bez ďalšieho neosvedčuje úmysel L.. O. ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, a to najmä keď navrhovateľ nepreukázal, že ostatný majetok vo vlastníctve jeho dlžníka by nepostačoval na uspokojenie, v tom čase ešte súdom nejudikovanej pohľadávky voči dlžníkovi.
b/ výšky kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola podľa navrhovateľa vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádzala v danom čase neštandardná, keď splnomocnený zástupca navrhovateľa kúpil nehnuteľnosť s obdobnou rozlohou v inej časti Bratislavy za rovnakú cenu. Tu súd udáva, že navrhovateľ svoje tvrdenia o neštandardne (zrejme nízkej) kúpnej cene nijako a ničím nepreukázal, keď neosvedčil, aká bola obvyklá cena nehnuteľností obdobného typu ako byt č. X, na T. XX, v Bratislave v danej lokalite a období, a teda nepreukázal, že stranami kúpnej zmluvy dohodnutá kúpna cena vo výške (3.500.000,- Sk) bola neprimerane nízka.
c/ spôsobu úhrady kúpnej ceny v hotovosti, v troch splátkach, ktorá skutočnosť podľa mienky súdu opätovne sama o sebe a bez ďalšieho nemôže viesť k záveru o existencii tvrdeného úmyslu, príp. neobvyklosti dohody zmluvných strán. Platné právne predpisy totiž umožňujú zmluvným stranám zvoliť si spôsob výplaty kúpnej ceny, a to okrem iného aj hotovostnou formou. Naviac, z výpovede odporcov v 1. a 2. rade vyplynulo, že v danej lokalite nebolo neobvyklé, že vlastníci nehnuteľností pri ich predaji žiadali uhradiť kúpnu cenu nielen bezhotovostným prevodom na bankový účet, ale i faktickým odovzdaním peňažných prostriedkov do vlastných rúk predávajúceho.
d/ zriadenia vecného bremena v prospech matky JUDr. C. O., pani C.. U. O.. Tu súd udáva, že odporcovia v 1. a 2. rade zhodne potvrdili, že nehnuteľnosť na T. XX v Bratislave bezprostredne po jej kúpe nepotrebovali a nerobilo im žiaden problém umožniť jej dočasné obývanie dlhoročnou obyvateľkou bytového domu. Skutočnosť, že sám
- 10 - 25C 136/2010 - 138-
splnomocnený zástupca navrhovateľa by za daných okolností nepristúpil k zakúpeniu nehnuteľnosti je v danom prípade irelevantná.
A napokon pokiaľ išlo o preukázanie vedomosti osoby, ktorá uzavrela s dlžníkom právny úkon, t.j. odporcov, o úmysle JUDr. C. O. ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, ani tento nebol v konaní preukázaný, keďže navrhovateľ ho vyvodzoval od rovnakých skutočností ako pri preukazovaní úmyslu dlžníka ukrátiť ho; ten však nebol preukázaný. Z výpovedí odporcov v 1. a 2. rade, rovnako ako aj z výpovede svedka JUDr. C. O., pritom vyplynulo, že odporcovia nielenže nemali vedomosť o majetkových pomeroch JUDr. O., ale ani o jeho pohľadávkach, príp. záväzkoch, a to aj vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom takú vedomosť nemohli mať, keďže s JUDr. C. O. sa bližšie nepoznali a nepatrili do okruhu jemu blízkych osôb. Za daného stavu nemal JUDr. O. dôvod a ani potrebu oboznamovať odporcov s existenciou pohľadávky, ktorú voči nemu evidoval navrhovateľ, naviac za situácie, keď táto bola ešte len predmetom súdneho konania a nebolo o nej, t.j. o jej základe, ani výške, súdom právoplatne rozhodnuté.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel súd k záveru, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo osvedčiť splnenie predpokladov na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. O. a odporcami v 1. a 2. rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X, na T. XX, Bratislava a k nemu patriacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. keď plne úspešným odporcom v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by si také právo odporcovia uplatnili.
V tejto súvislosti súd udáva, že súd môže priznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý úspech nemal len vtedy, ak o náhradu trov konania úspešný účastník požiada. Ak teda účastník nepožiada o náhradu trov konania, súd nie je oprávnený mu ju priznať, a to ani v prípade, keby mu inak podľa ustanovení zákona taká náhrada patrila. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade neuplatnili nárok na náhradu trov konania tak v písomnom vyjadrení k žalobe navrhovateľa, ako ani v priebehu súdneho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 4. júla 2012 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.