Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-52-2012.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Subarea
1To/52/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 3. júla 2012 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/3/2012-353 z 9.5.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/3/2012-353 z 9.5.2012 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín uznesením, č.k. 2T/3/2012-353 z 9.5.2012 postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na judikáty tunajšieho trestnoprávneho kolégia Jtk 21/10, Jtk 5/09 - II., III. v podstate tým, že v prípravnom konaní boli postupom orgánov činných v trestnom konaní spôsobené závažné chyby. Prokurátor podal obžalobu bez spoľahlivého záveru, že žalovaný skutok spáchali obvinení. Na základe takej obžaloby zatiaľ nemožno konštatovať, že obvinení sú postavení pred súd dôvodne. V zápisnici o trestnom oznámení, ako aj v zápisnici o výsluchu svedkyne poškodenej W. T. menovaná poškodená prostredníctvom tlmočníka C. R. plynulo opísala skutkový dej, akým malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. V odôvodnení okresný súd uviedol nasledovné: „Svedkyňa poškodená je nepočujúca, neovláda posunkovú reč, nevie písať a čítať, preto podľa názoru súdu nie je možné s ohľadom na možnosti vyjadrovania poškodenej bez použitia kapcióznych, resp. sugestívnych otázok tak detailne popísať skutkový dej, ako je zaznamenaný v uvedených zápisniciach z prípravného konania. Svedok má vo svojej výpovedi najskôr sám plynulo opísať, akým spôsobom vnímal určitý dej, udalosť a jej prejav vo vonkajšom svete, teda plynulo opísať, ako z jeho pohľadu došlo k spáchaniu trestného činu. Je vylúčené, aby sa svedkovi pri výsluchu kládli navádzajúce otázky, prípadne také otázky, ktoré obsahujú informácie, ktoré sa majú zistiť až zo svedeckej výpovede. Svedecká výpoveď je jedným z najdôležitejších dôkazných prostriedkov a pri jej hodnotení sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a dôležitosti svedeckej výpovede hovorí pravdu. Súd týmto nekonštatuje, že poškodená nevypovedala pravdu, no vzhľadom na detailný popis skutkového deja a možnosti vyjadrovania poškodenej má súd vážne pochybnosti, či orgány činné v trestnom konaní náležite zistili skutkový stav, či tento nebol zaznamenaný len na základe domnienok, hypotéz, prípadne laických úvah, resp. či pri zaznamenaní výpovede poškodenej neboli poškodenej kladené kapciózne, resp. sugestívne otázky. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že poškodená v rámci rekognície osôb uskutočnenej v prípravnom konaní neopoznala ani jednu z osôb, ktorým bolo orgánom činným v trestnom konaní vznesené obvinenie. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že I. P. bolo vznesené obvinenie až dňa 24.11.2010, teda úkony trestného konania vykonané pred vznesením obvinenia sú voči obvinenej neúčinné a v trestnom konaní ich voči obvinenej nemožno použiť, a to aj napriek tomu, že obvinená sa ich síce fyzicky zúčastnila, avšak v trestnom konaní sa vydávala za inú osobu, voči ktorej bolo pôvodne vznesené obvinenie, no následne bolo trestné stíhanie voči tejto osobe zastavené.“
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín. Podanie sťažnosti odôvodnil nasledovne: „Po preštudovaní rozhodnutí Krajského súdu Žilina (Jtk-5/09- II., III., Jtk-21/10) konštatujem, že s tými sa plne stotožňujem. Zároveň však poukazujem na skutočnosť, že predmetné judikáty riešia problematiku zo skutkovej stránky diametrálne odlišnú od problematiky súvisiacej s napadnutým rozhodnutím, judikát sp.zn. Jtk-21/10 sa zaoberá primárne procesnými chybami, vyskytujúcimi sa v prípravnom konaní, súvisiacimi s výsluchom svedkov pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, zatiaľ čo judikát sp.zn. Jtk-5/09 pojednáva o problematike doručovania trestného rozkazu. Mám za to, že aplikovať právne vety uvedené v tom-ktorom súdnom rozhodnutí, aj keď judikovanom, je možné len po náležitej analýze odôvodnenia týchto rozhodnutí, z ktorého odôvodnenia musí vyplývať skutková kompatibilita predmetov judikátu a rozhodnutia, resp. postupu, na ktoré sú tieto judikáty aplikované. V danom prípade však Okresný súd Dolný Kubín pri aplikácii judikátov nepostupoval vyššie citovaným spôsobom. Ak by tak urobil, zistil by, že predmetom ním vytýkaného procesného postupu je výpoveď svedka - poškodenej W. T., pričom zo znaleckého posudku z odboru psychológia, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, vyplýva, že v danom prípade sa jedná o osobu neschopnú samostatne čítať a porozumieť súvislému textu, resp. o osobu, ktorá bez zjednodušeného dovysvetľovania cez zvýraznenú artikuláciu pier a gest sprostredkujúcou osobou neporozumie obsahu. Zvukom a gestám, vydávaným touto osobou, vie porozumieť len osoba, ktorá je v dlhodobejšom kontakte s ňou. Je logické a zrejmé, že pri výsluchu takejto osoby s ohľadom na prioritný záujem náležitého zistenia trestného činu a potrestania jeho páchateľa uvedený v § 1 Tr. por. je potrebné zvoliť iné metódy, ako je tomu pri osobe netrpiacej týmto postihnutím. Je len zrejmé, že takýto svedok nemôže súvislo opísať priebeh skutkového deja, a preto v tomto kontexte vyznieva výhrada konajúceho súdu ohľadom tejto skutočnosti ako neopodstatnená. Rovnako tak v naznačenom zmysle uvádzam, že aj forma a spôsob kladenia otázok takto postihnutej osobe musia byť volené s ohľadom na charakter jej postihnutia. Mám za to, že každé ustanovenie Trestného poriadku treba vykladať v intenciách § 1 tohto právneho predpisu. Ust. § 1 Tr. por. obsahuje významný výkladový aspekt, t.j. že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú v každom jednotlivom štádiu povinné postupovať tak, aby bol naplnený predmet zákona, teda na jednej strane náležite zistiť trestné činy a ich páchateľov spravodlivo potrestať a na druhej strane v celom priebehu trestného konania rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb, ako aj právnických osôb, ktoré vyplývajú jednak z Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Trestného poriadku a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, teda zabezpečiť uskutočnenie spravodlivého procesu. Ak sa vrátime ku konajúcim súdom aplikovaným judikátom, zistíme, že v danom prípade bolo možné tam uvádzané procesné pochybenia napraviť v prípravnom konaní; v prípade výsluchu svedka - poškodenej T. mám za to, že jej výsluch, pokiaľ ním chceme prispieť k dosiahnutiu základného účelu Trestného poriadku, nemôže prebiehať iným spôsobom. Navyše som toho názoru, že konajúci súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie Trestného poriadku bolo porušené obsahom výsluchu svedka -poškodenej T.. Pokiaľ ide o kvalifikovanie otázok vyšetrovateľa PZ, uvedených v obsahu zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného ako sugestívnych, resp. kapcióznych, uvádzam, že v danom prípade ide čisto o subjektívny názor súdu, nepodopretý aplikáciou konkrétnych ustanovení Trestného poriadku. Ak mal súd pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedka - poškodenej, tieto môže odstrániť na to určeným zákonným spôsobom, a to položením otázok tejto osobe na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti poukazujem tiež na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to nielen vzhľadom na chýbajúce uvedenie právnych predpisov, ktoré mal vyšetrovateľ PZ porušiť obsahom kladených otázok svedkovi
- poškodenej, ale aj vzhľadom na to, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, ktoré konkrétne otázky považuje za kapciózne, resp. sugestívne a z akého dôvodu.“ Na základe hore uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a prikázal súdu prvého stupňa vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
V zmysle doterajšej právnej praxe závažné procesné chyby prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samy o sebe alebo v spojení s inými vážnym spôsobom spochybňujú zákonnosť prípravného konania
a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, že k niektorým úkonom prípravného konania nemožno prihliadnuť ako k dôkazu, pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom nie je možná. Závažnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy.
Prvostupňový súd po preskúmaní podanej obžaloby, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, a takisto aj odvolací súd po splnení revíznej povinnosti nezistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní vyššie uvedeného charakteru.
Sťažovateľ v samotnej podstate vystihol nesprávnosť záverov okresného súdu a nadriadený súd si argumentáciu prezentovanú v jeho sťažnosti osvojil.
Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom, a úzko súvisí s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o dôvod vrátenia veci prokurátorovi na došetrenie, spočívajúci v podstate v pochybnostiach o vierohodnosti svedeckých výpovedí svedkyne poškodenej a schopnosti tejto svedkyne súvisle reprodukovať prežité udalosti, s týmto sa krajský súd za danej situácie ako s dôvodom na odmietnutie obžaloby nestotožnil. K tomuto poznamenáva i nasledovné.
Účelom preskúmania obžaloby nie je riešiť otázku viny obvineného rozborom a zhodnotením dôkazov spôsobom ako na hlavnom pojednávaní. Podľa obsahu spisu však treba hodnotiť výsledky prípravného konania z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (V 10/1980). Vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vždy vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súdom dôvodne. Ak ide o taký nedostatok, ktorý nie je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní pred súdom, nie je namieste vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie.
Dôkazná núdza spôsobená nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom konaní vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. K odmietnutiu obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. by podľa názoru krajského súdu dôkazná núdza mohla viesť vtedy, ak by bola absolútna, t.j. ak by neexistoval ani jediný zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok odôvodňujúci postavenie obvineného pred súd, resp. podstatný usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa opiera obžaloba, by bol získaný nezákonne. Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.
V danom prípade okresný súd v podstate už v tomto štádiu hodnotil vierohodnosť svedkyne poškodenej a dôkaznú silu jej výpovede. Nedôvodnosť postavenia obvinených pred súd vyvodzoval z toho, že korunná svedkyňa nie je vzhľadom na svoje obmedzené možnosti vyjadrovania sa (t.j. postulačnú nespôsobilosť) schopná bez kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok detailne popísať skutkový dej, čím spochybňoval aj vedenie výsluchu tejto svedkyne.
Nadriadený súd nezistil, že by výsluch „korunnej svedkyne poškodenej“ nebol vykonaný v súlade so zákonom a že by ho bolo možné považovať za nulitný. Ako podklad na podanie obžaloby a jej prijatie súdom na ďalšie konanie je nutné tento dôkazný prostriedok akceptovať ako každý iný dôkazný prostriedok vykonaný v súlade so zákonom. Samotná postulačná nespôsobilosť svedka nespôsobuje
procesnú nepoužiteľnosť jeho výpovede. Trestný poriadok pripúšťa ako dôkaz aj výsluch maloletej osoby (výsluch osoby mladšej ako 15 rokov), ktorý má vzhľadom na psychickú vyspelosť tejto osoby tiež svoje špecifiká a nemožno ho viesť spôsobom ako výsluch dospelej, úplne (právne) spôsobilej osoby. Obdobne to platí aj v prípade dospelej osoby, ktorá má schopnosť primerane vnímať dej okolo seba a tento reprodukovať, a to aj prostredníctvom inej osoby, takým spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jeho priebeh.
Svedkom môže byť v podstate každá fyzická osoba, ktorá je schopná vypovedať o určitej udalosti (o tom, čo je jej známe o trestnom čine, jeho páchateľovi a okolnostiach dôležitých pre trestné konanie) vnímanej vlastnými zmyslami. Trestný poriadok neustanovuje žiadne iné osobitné predpoklady na postavenie svedka. Pokiaľ ide o reprodukciu vnímaných udalostí, treba mať na pamäti, že táto je ovplyvnená mnohými faktormi subjektívneho (napr. svojráznosť vnímania) a objektívneho charakteru, ako i časom, ktorý od vnímania (chápaného ako zmyslové zobrazenie vonkajšej reality - registrácie istého podnetu aktivizujúceho zmyslové orgány) a reprodukcie vnímaného uplynul.
Nadriadený súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, v zmysle ktorého, ak ma súd pochybnosti o hodnovernosti výpovedí svedka, resp. jeho spôsobilosti svedčiť, tieto nielen môže, ale, rešpektujúc zásadu bezprostrednosti a ústnosti, aj musí (a to až na výnimky ustanovené zákonom) odstrániť výsluchom tohto svedka v konaní pred súdom (na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí). Až v tomto štádiu konania súd posudzuje vierohodnosť dôkazných prostriedkov a na základe svojho vnútorného presvedčenia rozhodne o prípadnej nepravdivosti či nevierohodnosti svedeckej výpovede. Takéto posúdenie je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia skutkových okolností zistených v konkrétnej posudzovanej veci, ako napr. rozpor vo výpovedi svedka, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dospeje k záveru, ktoré skutočnosti možno považovať za pravdivé (dokázané).
V predmetnej veci boli podkladom na podanie obžaloby nielen výpoveď svedkyne poškodenej W. T., ale aj výpovede svedkov - D. R., R. R., JUDr. I. T., ktorí v deň spáchania skutku potvrdili, že osoby zodpovedajúce popisu obvinených sa v blízkosti miesta spáchania činu nachádzali. Obvinení boli v obci R. - časť S. aj zadržaní.
V štádiu predbežného prejednania obžaloby ide o dostatočné množstvo dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich dôvodnosť podania obžaloby, a preto si krajský súd neosvojil argumenty súdu prvého stupňa o vrátení veci prokurátorovi.
Na tomto mieste nadriadený súd zároveň poznamenáva, že nepovažuje za správny ani názor okresného súdu o procesnej neúčinnosti a nepoužiteľnosti výsluchov obvinenej I. P. (vydávajúcej sa za inú osobu
- jej nevlastnú sestru), vykonaných predtým, ako bolo tejto istej osobe znovu vznesené obvinenie. K tomuto záveru nadriadený súd len stručne poznamenáva, že trestne stíhaná je vždy len konkrétna osoba - konkrétne ľudské indivíduum s určitými konkrétnymi fyzickými a psychickými vlastnosťami bez ohľadu na jeho identifikačné znaky. Inak povedané, trestne stíhané nie je „meno a priezvisko, resp. iné nacionálie“, ale jeho (ich) nositeľ. Nadriadený súd teda uzatvára, že v danom prípade sú procesne použiteľné aj všetky výpovede, ktoré urobila obvinená I. P. v čase, keď sa vydávala za A. J..
S ohľadom k uvedenému krajský súd rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak, že napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.