Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-41-2023.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: P. T., A.. XX.XX.XXXX, E. G., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 173,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 173,84 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,99 eur od 08.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 34,98 eur od 07.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 48,89 eur od 08.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 29,99 eur od 08.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 29,99 eur od 07.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 27.11.2022 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica cestou upomínacieho konania - vec vedená pod sp. zn. 28Up/1654/2022) rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 173,84 eur, a to titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava, vedená voči žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Žalovaný sa za poskytované služby zaviazal platiť dohodnutú cenu podľa zvoleného programu a cenníka, vystavené faktúry však neuhradil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval služby žalovanému faktúrami č. 8262993044 sumou 29,99 eur so splatnosťou do 07.07.2020; č. 8264871672 sumou 34,98 eur so splatnosťou do 06.08.2020; č. 8266736105 sumou 48,89 eur so splatnosťou do 07.09.2020, č. 8268584125 sumou 29,99 eur so splatnosťou do 07.10.2020 a č. 8270436308 sumou 29,99 eur so splatnosťou do 06.11.2020. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák.
(2) Žalovaný v súčasnosti nemá platný pobyt na území SR, prechodný pobyt mal udelený do 31.03.2018, na naposledy evidovanej adrese nepreberá poštu, jeho aktuálna a korešpondenčná adresa zistená nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba tak bola žalovanému doručená dňa 05.09.2023.
(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(4) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli v znení dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.10.2017 - pre program Mobilný hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvou bola dohodnutá aj zmluvná pokuta - vo výške 120 eur (vo vzťahu k zľavám na štandardných poplatkoch) pri porušení záväzku viazanosti. Dodatkom k zmluve zo dňa 02.03.2018 bola doba viazanosti obnovená, predmetom dodatku bola kúpa koncového zariadenia zn. iPhone 10 za akciovú cenu 599 eur (pričom neakciová cena predstavovala 1.399 eur), zároveň bola dohodnutá aj zmluvná pokuta - vo výške 850 eur (vo výške zľavy na kúpnej cene koncového zariadenia, s klesajúcou tendenciou. Spornými faktúrami boli žalovanému vyúčtované mesačné paušálne (pravidelné) poplatky a náklady vymáhania, ktoré predstavujú žalobný nárok.
(8) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) listom zo dňa 12.07.2021 odstúpil od zmluvy so žalovaným a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2022 pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu.
(9) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (od 01.02.2022 nahradeného zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 11 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa ods. 15 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
(10) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
(11) Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné formuláre. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(13) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(14) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. K tomuto nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravujú „zmluvné podmienky“, zmysle ktorých je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby, tiež ustanovenia § 488 OZ („záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“) a § 494 OZ („z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“). Tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb aj poplatkov spojených s omeškaním žalovaného. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti mesačných fakturácií, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.
(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(16) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu.
(17) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)