Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-163-2011.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/163/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny v právnej veci žalobcov 1. C. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., 2. N.j rod. C. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., C. obidvaja zastúpený JUDr. Jánom Husárom, advokátom AK, Humenné, Štefánikova 17 proti žalovanej O. - U. s miestom podnikania C., P. zastúpenej JUDr. Petrom Pandym, advokátom AK, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 342,466,- € zo sumy 1.027,40,- € za obdobie od 20.10.2008 do 20.10.2009 z a m i e t a.
Ostatné nároky žalobcov vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách doterajšieho konania.
odôvodnenie:
Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011 sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.027,40,- € a to na tom základe, že žalovaná sa na úkor žalobcu v 1. a 2. rade bezdôvodne obohatila za obdobie od roku 1999 do roku 2009 v celkovej výške 3.925,- € a to užívaním nehnuteľností vedených na LV č. XXXX. k. ú. C. na parcele XXXX/X vo výmere 1051 m2, ktorá je uvedená na liste vlastníctva na diely č. 1 a č. 2 sa nachádza budova, ktorú vlastní žalovaná spolu s O., pričom žalovaná od roku 1999 z hore uvedenej parcely spolu užíva výmeru 67 m2 , konkrétne na diely č. 2 výmeru 28 m2 a na diely č. 4 výmeru 39 m2 na podnikateľské účely, pričom žalovaná neplatí riadne nájomné a preto si uplatňujú nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie oprávneného obdobia od 20.10.2008 do 20.10.2011, ktorý predstavuje sumu 1.027,40,- €, ktorú ponížili o plnenie zo strany žalovanej vo výške 150,- € dňa 3.10.2011.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že od dňa 29.5.2006 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne je na invalidnom dôchodku, čo v značnej miere obmedzovalo jej podnikateľskú činnosť a z toho dôvodu po zaplatení odvodov nemohla vykázať žiadny zisk, čo viedlo k pozastaveniu činnosti od 1.7.2008 do 1.7.2011 a nakoniec aj k zrušeniu živnosti od 23.6.2011. Rovnako namietala výšku nájomného, ako aj užívanú plochu, ktorá podľa jej názoru nie je 67 m2 ale len 42 m2.
Na pojednávaní dňa 5.6.2012 právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku za obdobie od 20.10.2008 do 20.10.2009 z toho dôvodu, že v tomto konaní si žalobcovia uplatňujú nárok z bezdôvodného obohatenia a premlčacia doba tu predstavuje dva roky, takže v tejto časti namietajú premlčanie uplatňovaného nároku.
Právny zástupca žalobcov uviedol, že podľa jeho názoru tu ide o úmysel zo strany žalovanej a z toho dôvodu je tu objektívna lehota 3 roky na premlčanie.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí rovnaká právna úprava ako pri premlčaní práva na náhradu škody, kde je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna v odseku 1 a objektívna v odseku 2. Začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a b) o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel.
Z ustanovenia § 107 ods. 1 O.z. totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. V danom prípade subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením teda, či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
Pretože žalovaná v danom prípade vzniesla námietku premlčania súd sa touto námietkou zaoberal, pričom z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že námietka bola vznesená dôvodne a preto časť žaloby na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.10.2008 do 20.10.2009 v sume 342,466,- € zamietol. Žaloba bola v danom prípade doručená tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011, teda žalovaná oprávnene vzniesla námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.10.2008 do 20.10.2009 lebo v danom prípade ide o subjektívnu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobcovia už v roku 2008 vedeli o tom, že žalovaná užíva tieto priestory a teda sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje, keďže neplatila nájomné za užívanie týchto priestorov a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. V danom prípade subjektívna premlčacia doba žalobcom začala plynúť 20.10.2008 a tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si mali žalobcovia uplatniť najneskôr 20.10.2009, čo však neurobili a z uvedených dôvodov v tejto časti súd žalobu zamietol.
Pretože vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd v zmysle ustanovenia § 112 O.s.p. vylúčil ostatné nároky žalobcov na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách doterajšieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.