Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-208-2011.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/208/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. XXXX/XX, R. B., o zaplatenie 4.332,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.863,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 23.9.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 83,04 eur a tieto mu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.4.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 4.332,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 4.332,77 eur od 23.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.1.2007 uzatvoril odporca s navrhovateľom úverovú zmluvu č. 3701085063, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.983,27 eur. Odporca sa zaviazal zaplatiť úver v 72 splátkach po 103,47 eur, teda spolu 7.449,84 eur. Nakoľko odporca nespláca úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu v súde s úverovými zmluvnými podmienkami dňa 22.9.2009 zaslal výzvu na splatenie celého dlhu vo výške 4465,77 eur. Odporca zaplatil po výzve len 133,- eur a dlh predstavuje 4332,77 eur.
Na výzvu súdu k špecifikácii nárokov navrhovateľ ďalej uviedol, že zotrváva na podanom návrhu, o výške úroku pojednávajú ÚZP, Hl. 5 §1, výška jednotlivých pokút bola odporcovi vystavená v súlade s ÚZP Hl. 13 § 3 a spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta v súlade s ÚZP, konk. hl. 5 § 8..
Navrhovateľ po výzve na odstránenie vád návrhu uviedol súdu špecifikáciu jednotlivých splátok s rozčlenením na istinu a úrok ako aj dátumy, kedy boli jednotlivé splátky splatné a uhradené.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil ani odporca, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané. Súd preto podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Podľa výpisu z obchodného registra je navrhovateľ spoločnosťou, ktorá má v predmete podnikania poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Súd mal zo zmluvy o úvere preukázané, že navrhovateľ a odporca dňa 17.7.2007 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal požičať odporcovi finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk, ktoré sa odporca ako dlžník zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 3.117,- Sk pri RPMN 26,2 % s konečnou výškou úveru 224.424,- eur. Súd spolu so zmluvou oboznámil aj obsah Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Súd zistil, že zmluva spĺňa náležitosti ustanovená zákonom č. 528/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd zistil, že listom zo dňa 22.9.2009 bol odporca vyzvaný navrhovateľom, aby z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka a to aj napriek opakovaným výzvam nesplácaniu úveru, uhradil celú čiastku, na ktorú by vznikol veriteľovi nárok, pokiaľ by úver splácal riadne a včas, spolu vo výške 4.465,77 eur (134.535,79 eur).
Súd ďalej z výpisu transakcií, splátok, účtovaných poplatkov a zmluvných pokút zistil, že odporca splácal úver splátkami vo výške 103,47 eur až do 29 splátka, splatnej dňa 22.6.2009. V poradí 30 splátku splatnú 22.7.2009 uhradil až 19.2.2010 v sume 33,00 eur, 19.8.2010 vo výške 50 eur a dňa 20.9.2010 uhradil splátku, ktorú navrhovateľ započítal v častiach po 20,47 eur, 8,28 eur a 21,25 eur.
Podľa špecifikácie platieb súd zistil, že odporcom bola započítaná na splátky úveru 29-ta splátka vo výške 103,47 eur dňa 20.9.2010 bola započítaná 30-ta splátka a na 31. splátku bolo započítaných 12,97 eur.
Podľa podaní a skutkového opisu navrhovateľa súd ustálil, že navrhovateľom bola dňa 19.2.2010 uhradené 33 eur, 18.8.2010 uhradené 50,- eur a dňa 29.9.2010 uhradené 50,- eur, čo tvorí 133,- eur.
Z výpisu transakcií a rozpisu splátok súd zistil, že istina úveru bola poskytnutá vo výške 3.983,27 eur, počas účinnosti zmluvy bolo na istine riadne zaplatené 987,02 eur a zostatok istiny ku dňu odstúpenia predstavoval 2.996,25 eur. Po započítaní úhrady o odstúpení od zmluvy predstavoval zostatok 2.863,25 eur.
Súd z vyššie uvedeného dokazovania mal preukázané, že odporca nezaplatil navrhovateľovi po odstúpení od zmluvy istinu vo výške 2.863,25 eur.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva povinnosť dlžníka aj po uplatnení práva veriteľa odstúpiť od zmluvy, aby vrátil dlžnú sumu spolu s úrokmi. Tejto povinnosti sa nedotýka ani úprava zákona o spotrebiteľských úveroch z.č. 528/2001 Z.z., ktorým sa spravovali právne vzťahy medzi účastníkmi pri uzavretí zmluvy. U vedenom zákone je bližšie upravené právo veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok, čo sa však nedotýka úveru medzi účastníkmi, ktorý nepol poskytovaný na zakúpenie tovaru alebo splátok.
Odstúpením od zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo požadovať vrátenie zostatku nezaplatenej istiny, pričom odporca bol povinný až do zaplatenia platiť navrhovateľovi z dlžných prostriedkov úroky ako aj úroky z omeškania.
V žiadnom prípade však ust. § 506 Obchodného zákonníka nemožno vykladať ako právo veriteľa, aby mu po odstúpení veriteľa od úverovej zmluvy dlžník uhradil istiny a všetky nároky vo výške, v akej by ich bol dlžník oprávnený uhradiť, ak by nebol veriteľ odstúpil od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa stáva totiž splatný celý úver, od tejto doby sa dostáva dlžník do omeškania so splatením celej istiny, nie len splatných splátok. Preto ak chcel navrhovateľ požadovať plnenie ako bolo dohodnuté v zmluve, teda súčet splátok, nemal odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ ale veriteľ odstúpil od zmluvy, má právo na vrátenie istiny a úrokov až do zaplatenia istiny. Predmetom konania podľa návrhu sa nestali úroky z istiny, pretože takýto nárok sa uplatňuje buď vyčíslením úrokov alebo uplatnením úrokov percentuálnou sadzbou od určitého dátumu po určitý dátum alebo do zaplatenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
Nakoľko navrhovateľ si výslovne neuplatnil právo na zaplatenie úrokov z istiny od odstúpenia od zmluvy do zaplatenia, ale uplatnil si nárok sčítaním zostatku sumy splátok, súd mu priznal len právo na zaplatenie istiny ku dňu odstúpenia od zmluvy. Zároveň priznal navrhovateľovi aj uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,024% ročne z dlžnej čiastky, čo predstavuje výšku úrokov z omeškania 8,76% ročne. Úroky z omeškania ku dňu odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy určené podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bolo možné uplatňovať až do výšky 9% ročne.
V zmysle uvedeného súd zaviazal odporcu na vrátenie 2.863,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 23.9.2009 do zaplatenia a návrh vo zvyšnej časti zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, v ktorom sa uvádza, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V konaní bol v rozsahu 66% úspešný navrhovateľ, odporca bol úspešný v rozsahu 34%, teda súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32% čo predstavuje nárok na zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku vo výške 83,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).