Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8P-77-2010.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Subarea
8P/77/2010
Uznesenie
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. Q., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov E. H., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom W., H. XXX/X. a C. Q., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Q., U. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníčkou Martinou Murčekovou, pracovníčkou Okresný súdu Pezinok, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú R. Q., nar.: XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 90 Eur, počnúc 01.03.2010, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.03.2010 do 30.06.2012 vo výške 2.520,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2010 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletej R. nežije v spoločnej domácnosti od januára roku 2008, odkedy o pobyte otca nemá žiadnu vedomosť. Otec o maloletú nejaví žiadny záujem, nekontaktuje ju, na jej výživu dlhodobo neprispieva. Preto navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- Eur mesačne.
Opatrovníčka otca navrhla, aby súd po zistení skutkových okolností veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky v celom rozsahu pripojil, pretože tento je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na starostlivosť matky, ktorú dieťaťu riadne poskytuje a skutočnosť, že otec o dieťa nejaví žiadny záujem a na jeho výživu neprispieva.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od januára roku 2008. Od tohto obdobia otec o dieťa nejaví záujem, nekontaktuje ho, na jeho výživu neprispieva žiadnou finančnou sumou.
Matka sa vydala, v súčasnej dobe žije spoločne s manželom a maloletou R. v rodinnom dome, z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Matka nemá o otcovi maloletého dieťaťa žiadne informácie, nekontaktuje sa s ním, nemá žiadnu vedomosť o jeho súčasnom pobytu. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, v súčasnosti je zamestnaná v rámci dohody o vykonaní práce.
Maloletá R. navštevuje Materskú školu, je zdravá, s otcom nemá vytvorený žiadny citový vzťah - tohto nepozná, nakoľko sa s maloletou prestal kontaktovať v útlom veku dieťaťa.
Otec sa na trvalej adrese jeho pobytu nezdržiava, na tejto adrese je neznámy a jeho posledný známy pobyt v cudzine - v Českej republike bol zrušený ku dňu 08.04.2012. Jeho posledný zaznamenaný pracovný pomer trval do 07.01.2008, v súčasnosti nie sú za otca hradené odvody do Sociálnej poisťovne. Vo výkone väzby, ani trestu odňatia slobody sa nenachádza a súdu sa nepodarili zistiť ani jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, majetok, dlhy, či záväzky. Takisto sa tieto informácie nepodarili zistiť ani o jeho blízkych príbuzných.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Otec v januári 2008 opustil spoločnú domácnosť, od tejto doby je jeho pobyt neznámy, na výživu maloletej R. neprispieva, nejaví o ňu žiaden záujem. Vzhľadom k zisteným
skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.
Na základe šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že otec o dieťaťa nejaví žiadny záujem. Súd konštatuje, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, preto rozhodol o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na
rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom. Preto súd rozhodol o určení výšky tejto povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi, resp. rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, keďže dieťa, o ktorého právach súd rozhoduje, nie je schopné samo sa živiť.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal najmä z potrieb maloletej, jej veku, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, výdavky v predškolskom zariadení, ktoré v plnej výške uhrádza výlučne matka, jej zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že otec v období od 01.03.2006 do 07.01.2008 pracoval v obchodnej spoločnosti E.-I. s.r.o., pričom v rozmedzí obdobia od 16.01.2007 do 07.01.2008 predstavoval jeho príjem minimálnu mzdu 8.100,- Sk mesačne. Od tejto doby je jeho pobyt, ako aj jeho možní zamestnávatelia neznámi. Lustráciou v obchodnom a živnostenskom registri súd zistil, že otec nevykonáva žiadnu činnosť, na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie (živnostenské oprávnenie). Preto súd pri ustálení výšky výživného zobral do úvahy jeho posledný dokladovaný príjem a hodnotil životnú úroveň maloletého dieťaťa úmerne k predpokladanej životnej úrovni otca maloletého dieťaťa. Súčasne zohľadnil vek dieťaťa a s tým súvisiace základné potreby pre jeho zdravý telesný a duševný vývin. Maloletá R. navštevuje štátnu materskú školu, výdavky na jej výživu a všestranný rozvoj sú preto primerané jej veku. Súčasne zohľadnil zdravotný stav dieťaťa, ktorý je dobrý, bez potreby zvýšenej lekárskej starostlivosti. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že matka je nezamestnaná, je riadne evidovaná v evidencii
nezamestnaných, nemá nárok na vyplácanie štátnych sociálnych dávok ani podpory v nezamestnanosti, pracuje iba v rámci dohody o vykonaní prác za povolený minimálny príjem. Preto pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností, s ohľadom na starostlivosť matky, ktorú dieťaťu poskytuje, súd určil výšku vyživovacej povinnosti na sumu 90,- Eur mesačne, ktorú pokladá za primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým zisteniam, vývojovým potrebám dieťaťa, jeho veku a potrebám všestranného rozvoja zároveň korešpondujúcu so sumou životného minima ustanovenou osobitným predpisom pre maloleté, nezaopatrené dieťa.
Čo sa týka počiatku určenia výživného, súd začiatok vyživovacej povinnosti určil prvým dňom v mesiaci, kedy matka podala svoj návrh, teda dňom 01.03.2010; i keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, v konaní neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa - matka ničím nepreukázala,. Že by jej v podaní návrhu po odchode otca dieťaťa zo spoločnej domácnosti bránili závažné prekážky. Preto súd návrh matky v tejto časti zamietol a počiatok vyživovacej povinnosti určil k dátumu začatia súdneho konania s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.03.2010 do 30.06.2012 vo výške 2.520,- Eur; toto súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.