Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-4-2023.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. S., nar. X.X.XXXX a U. S., nar. X.X.XXXX, toho času bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., o návrhu matky - povinnej H. W. S., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Č..XX, S., právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska č.16, Košice, proti oprávnenému X. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. Z. Č.. X, S., prechodne bytom F. Č.. XXX, Q., o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi, o odvolaní povinnej matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 12Em/6/2022-25 zo dňa 6.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 12Em/6/2022-63 zo dňa 18.7.2023 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v predmetnej veci koná o návrhu matky maloletého dieťaťa zo dňa 22.9.2022 na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, pričom exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 11P/74/2020-121 zo dňa 23.11.2021, právoplatný a vykonateľný dňom 29.11.2021, v časti vo výroku II rozsudku o stretávaní sa otca s maloletými deťmi.
2. Napadnutým uznesením, v spojení s jeho opravou, bol uvedený návrh matky maloletých detí zamietnutý za aplikácie ustanovení § 372 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil návrh ako nedôvodný s tým, že na podanie takéhoto návrhu na nariadenie výkonu predmetného rozhodnutia je oprávnený otec maloletých detí. Zdôraznil, že stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom je jeho právo a nie povinnosť. Obaja rodičia sú však povinní rešpektovať rozhodnutie súdu a prihliadať na najlepší záujem svojich maloletých detí a mali by viac kooperovať v rámci zabezpečenia všestrannej starostlivosti.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka- matka maloletých detí, ktorým žiadal zmenu napadnutého uznesenia a nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle jej návrhu. Poukázala na to, že ak jeden z rodičov nerešpektuje súdne rozhodnutie, upravujúce starostlivosť o maloleté dieťa , môže sa druhý rodič ako oprávnený domáhať výkonu rozhodnutia na súde. Vo vykonávacom konaní je okruh účastníkov klasicky vymedzený, keď oprávnený uplatňuje svoj nárok, vyplývajúci z z exekučného titulu a povinný je subjektom, ktorý má povinnosť v rozsahu nároku oprávneného. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa takúto definíciu nie je možné plne využiť pre špecifickosť konania, kde nevstupujú typické sporové strany pre exekučné konanie. Zvýraznila, že obaja rodičia disponujú rodičovskými právami a rodičovskými povinnosťami a každý z nich je nielen povinný svoje povinnosti plniť, ale aj oprávnený domáhať sa nápravy, ak druhý z rodičov plnenie nerealizuje. Za právne nesprávne, nezákonné a až scestné a protiústavné označila odvolateľka zadefinovanie matky ako povinnej, ktorá nemá právo domáhať sa nápravy, ak otec súdne rozhodnutie nerešpektuje, keďže takýmto postupom súd odobral matke právo
na spravodlivý proces. Matka by sa mohla dostať do postavenia, kedy otec má právo nerešpektovať akékoľvek súdne rozhodnutie o úprave styku a matka sa nemá kde a ako dovolať nápravy. Tak ako matka je povinný v určenom dni na styk s otcom riadne pripraviť a v určenú hodinu deti otcovi odovzdať a následne od otca v určenú hodinu prevziať, tak otec je povinný realizovať styk s deťmi v určenom dni, pričom je v určenú hodinu povinný deti od matky prevziať a matke ich aj odovzdať. V danom prípade matka poukázala na to, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutie, deti kontaktuje kedykoľvek, styk s deťmi nad rámec súdneho rozhodnutia realizuje bez vedomia a súhlasu matky. Pri realizácii styku je omeškanie otca aj osem hodín bez toho, aby o tom, kde sa nachádza, informoval matku. Za takej situácie sa matka pýta, či nemá a nemôže mať ona aj deti súdnu ochranu, či nemôže žiadať, resp. sa domáhať, aby otec plnil právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že odporúča rozhodnúť na základe dostupných materiálov s poukazom na potreby maloletých detí. Rodičia maloletých detí súhlasili so spoluprácou s Referátom poradensko-psychologických služieb s cieľom zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu, poskytnúť pomoc a podporu deťom a ich rodičom mobilizáciou zdrojov rodiny v prospech eliminácie jej problémov.
5. K informácii o ingerencii prostredníctvom Referátu kolízneho opatrovníka matka následne uviedla, že sa separátne zúčastnili jedného sedenia a k ďalšiemu nedošlo, pretože otec maloletého dieťaťa odcestoval do zahraničia na dlhšiu dobu, o čom opätovne matku v súvislosti so stykom s deťmi neinformoval.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými spoločnými deťmi.
8. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
9. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
10. Podľa § 370 ods. 1 podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
11. Podľa § 372 CMP účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
12. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CMP),ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že nezistil opodstatnenosť odvolania oprávnenej matky pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.
14. Predmetom konania vo veci je výkon rozhodnutia, týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi. Konanie o výkon rozhodnutia súdu je vykonávacím konaním, ktorého cieľom je zabezpečiť faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti, ktorá bola uložená vykonateľným exekučným titulom. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravujú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, pričom postup súdu v rámci tohto vykonávacieho konania bližšie
špecifikuje vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je dôvodný. V danom prípade sa matka maloletých detí domáha časti výkonu rozhodnutia, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi, z ktorého samotného však matka nie je z hľadiska výkonu oprávnená. Účelom predmetného rozhodnutia súdu je zabezpečenie realizácie styku otca s maloletými deťmi, ktoré má matka vo faktickej osobnej starostlivosti, teda súdne rozhodnutie jej nepriznáva právo na styk s maloletými. Účel rozhodnutia sa plní stretávaním sa otca s maloletými spoločnými deťmi. Problematickým je spôsob komunikácie rodičov, resp. nekomunikácia otca podľa tvrdení matky a jeho benevolentný prístup k súdom určenému rozsahu stretávania.
16. K odvolacej námietke matky o nerešpektovaní rozhodnutia vo vzťahu k preberaniu a odovzdávaniu synov, resp. jedného z nich otcom mimo časov určených súdnym rozhodnutím, odvolací súd poukazuje na to, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom v súdnom rozhodnutí predstavuje oprávnenie realizovať tento s dieťaťom vo vymedzenom rozsahu. Táto úprava má slúžiť na to, aby otec mal k dispozícii dostatočný časový priestor na budovanie plnohodnotného vzťahu s dieťaťom. Je na ňom, ako tento potenciál využije a ponesie tiež zodpovednosť za dôsledky, ktoré jeho konanie vo vzťahu k výchove maloletých detí prinesie. Je pochopiteľné, že variabilita jeho konania bez náležitého informovania druhého rodiča o zmene rozsahu styku spôsobuje obmedzenia a diskomfort a prehlbuje nedôveru zúčastnených, čo opäť ako dôsledok v rámci vzájomných vzťahov bude znášať nezodpovedný rodič. Nad všetkým však stojí záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývoj, čomu majú rodičia prispôsobiť svoje kroky. V záujme prevencie zbytočných konfliktov medzi rodičmi a prenášania napätia z nich plynúceho na maloleté deti je žiadúce, aby otec nepravidelnému preberaniu detí predchádzal a v prípade, ak sa oneskoreniu a k zmene z objektívnych dôvodov nedá vyhnúť, aby matku o tom informoval. Za nevhodné pre výchovu a vývoj, obdobne ako matka, považuje aj odvolací súd nerovnaké zaobchádzanie rodiča s jeho maloletými deťmi, čo vedie len k zbytočnému prehlbovaniu konfliktu. Odvolací súd zdôrazňuje, že záleží predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov o spoločných synoch komunikovať, rešpektovať jeden druhého ako rodiča a hlavne neuprednostňovať svoj záujem pred potrebami maloletých detí. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.
17. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhodnotil matkou podaný návrh ako nespôsobilý na výkon rozhodnutia o právach a povinnostiach otca vo vzťahu k jeho maloletým deťom v rozsahu úpravy styku. Preto postupom podľa § 387 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).