Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-237-2011.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/237/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci navrhovateľky H. X., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. - J., G. XXX/XXA, proti odporcovi J. X., L. Y. F. - J., G. XXX/XXA, za účasti mal. F. X., X.. X.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. J. R. Y. C. K. F. A., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky H. X., K.. E., X.. X.X.XXXX, uzavreté s odporcom J. X., X.. XX.X.XXXX, v K. F. Y. J. dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu F. Y., S. F. - H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XX, r o z v á d z a.
Z v e r u j e mal. F. X., X.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. X. po 70 eur mesačne vždy do 15- teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom, pričom uviedla, že spočiatku bolo manželstvo celkom harmonické, ale neskôr sa odporca oddával alkoholu s tým, že na 1 až 2 roky prestal a znovu sa to opakovalo. V júli 2010 podstúpil odporca protialkoholické liečenie v F., kde strávil dva mesiace, ale v decembri 2010 začal znova piť a prestal chodiť do práce. Od decembra neprispieval na stravu, deti a nájom. V tomto období bol liečený aj na Psychiatrickej klinike v F., odtiaľ bol prevezený do Psychiatrickej liečebne v J.. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od X.X.XXXX a jej vzťah k nemu ochladol. Z toho je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že manželstvo nespĺňa a ani v budúcnosti nebude plniť spoločenský účel. Nefunkčné manželstvo navyše nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí. Navrhla na čas po rozvode zveriť mal. F. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Styk odporcu s maloletou nežiadala upraviť, lebo v tejto otázke sa vedia dohodnúť. Vzdala sa práva na náhradu trov konania.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ale namietal výšku výživného z dôvodu, že momentálne je nezamestnaný a hľadá si prácu. Navrhuje, aby bolo výživné na mal. F. určené sumou 30 eur. Zároveň súhlasil, aby sa súd konal v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva odporúčal, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné zohľadňujúce jeho aktuálne príjmové a majetkové pomery a odôvodnené potreby detí. Styk maloletej s otcom doporučoval ponechať na dohodu rodičov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom mal. F. X., správami o zárobku a majetkových pomeroch navrhovateľky, vyjadrením odporcu, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 19.4.2012, výsluchom navrhovateľky, vyjadrením kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX v K. kostole Y. J., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu F. Y., S. F. - H., vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti a sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva účastníkov pochádza mal. dcéra F., X.. X.XX.XXXX a syn J., X.. XX.X.XXXX, ktorý ku dňu rozhodnutia súdu o rozvode a úprave práv a povinností k mal. deťom dosiahol plnoletosť.
Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté po asi polročnej predmanželskej známosti a aj z dôvodu, že navrhovateľka očakávala narodenie prvého spoločného dieťaťa. Spočiatku manželstvo bolo harmonické a plnilo svoj spoločenský účel. Neskôr však odporca začal nadmerne požívať alkoholické nápoje a vtedy nemal záujem o rodinu, či spoločnú domácnosť. Podrobil sa aj protialkoholickej liečbe, avšak po určitom čase jeho závislosť na alkohole sa opäť prejavila.
Úplný zlom nastal koncom roka 2009. Manželia prevádzkovali obchod s potravinami, ale s prevádzkou vznikali problémy pre nedostatok finančných prostriedkov. Dlhy manželov sa neustále zvyšovali a aj napriek poskytnutým úverom od rôznych spoločností nestačili kryť dlhy. Odporca vzniknutú situáciu riešil alkoholom a navrhovateľka pokračovala s udržiavaním známosti s J. F.. Rôzne rozpory aj v otázke starostlivosti o domácnosť a deti zväčšovali vzájomné citové odcudzenie sa manželov a v marci 2011 sa navrhovateľka odsťahovala k svojmu priateľovi. Od tejto doby manželia neobnovili manželské spolužitie a žiaden z nich ani nemá o to záujem.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Podľa ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Príčinou rozvratu v manželstve je vzájomné odcudzenie manželov, neschopnosť riešenia konfliktov a finančnej situácie, do ktorej sa rodina dostala, čo vyústilo v užívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu. Súd mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo za účelom riadnej výchovy detí, založené na vzájomnej úcte a zhode, citovom zblížení manželov a ich všestrannej vzájomnej pomoci a spoločnom hospodárení. Manželstvo
účastníkov v súčasnej dobe už neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže účastníci žijú oddelene, spoločne nehospodária, existuje medzi nimi komunikačná a citová bariéra, ktorá sa javí neprekonateľnou.
Zo zisteného stavu je zrejmé, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a neplní svoj účel, preto súd v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine toto manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákone o rodine súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie o mal. dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 zákone o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2 zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomeroch. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Keďže ku dňu rozhodnutia súdu o rozvode syn účastníkov konania J. dosiahol plnoletosť, súd o úprave práv a povinností rodičov rozhodoval len vo vzťahu k mal. F.. Na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, t.j. navrhovateľky a otcovi - odporcovi uložil povinnosť platiť na jej výživu po
70 eur mesačne, čo súd považuje za primerané výživné vzhľadom na vek a adekvátne pokrytie nákladov maloletého dieťaťa súvisiace so školou a dospievaním, ale aj na schopnosti a možnosti otca.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, že matka ktorá je zamestnaná ako predavačka v spoločnosti Z., R..K..S.. dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok XXX eur a otec v čase trvania zamestnania v P. K. v pracovnom zaradení kuchár dosahoval zárobok vo výške minimálnej mzdy. Obaja majú ešte vyživovaciu povinnosť k synovi J. X., X.. XX.X.XXXX, študentovi 3. ročníka R. C. Y. F.. Žiadne mimoriadne výdavky súvisiace s prípadným zdravotným stavom a podobne nemajú. Matka v súčasnosti spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva býva v rodinnom dome svojich rodičov a otec odišiel za prácou do zahraničia.
Maloletá F. je žiačkou 8. ročníka základnej školy a pre zlý prospech a záškoláctvo opakuje ročník. Je zdravá a okrem výdavkov na školné po 15 eur mesačne a cestovné na MHD nemá žiadne mimoriadne výdavky.
O úprave styku otca - odporcu s maloletým dieťaťom súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine nerozhodoval, keďže podľa vyjadrenia navrhovateľky nebude brániť mal. F. sa stretávať s odporcom, a vie sa v tejto otázke s odporcom dohodnúť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej
časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.