Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-193-2012.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci mal. K.Š. N., nar. XX.XX.XXXX, a mal. K. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca K. N., bytom D., T. XXXX/X, o návrhu matky I. P., bytom D., G. XXXX/X, na úpravu práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. K. N. a mal. K. N. do osobnej starostlivosti matke a z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletého K. a mal. K. na každého z nich po 30 % zo sumy životného minima, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej K. N., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého K. N., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 13.06.2012 domáhala zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany ich otca po 100,- eur mesačne na každé dieťa od podania návrhu. Vo svojom návrhu uviedla, že je vdova, z maželstva sa jej narodili štyri deti; po smrti manžela od roku 2006 má intímny pomer s odporcom, s ktorým sa jej narodili ďalšie tri deti. K dvom starším odporca otcovstvo uznal, vo vzťahu k tretiemu dieťaťu prebieha konanie o určenie otcovstva. Doposiaľ sa s odporcom vedela dohodnúť na spoločnej starostlivosti o deti, občas prispel aj na ich výživu. Ich vzťahy sa však narušili, odporca sa jej vyhýba, na deti jej neprispieva a nepomáha so starostlivosťou o ne. Ona poberá len rodičovský príspevok a vdovský dôchodok, pričom tieto príjmy jej nepostačujú na pokrytie nákladov spojených s výživou a výchovou maloletých detí. V priebehu konania navrhovateľka upravila svoj návrh pokiaľ ide o výživné tak, že od odporcu požaduje minimálne zákonom stanovené výživné s ohľadom na jeho nezamestnanosť, a to od právoplatnosti rozsudku.
Odporca na súdnom pojednávaní dňa 03.07.2012 vyjadril súhlas so zverením maloletých detí K. a K. do osobnej starostlivosti ich matky i s určením výživného po 30 % zo sumy životného minima mesačne od právoplatnosti rozsudku, pretože je nezamestnaný a zatiaľ nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu matky maloletých K. a K. vyplynulo, že trvá na upravenom podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených.
Odporca poukázal na svoju nezamestnanosť s tým, že vyvinie snahu nájsť si prácu.
Kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pre pracovnú vyťaženosť a súhlasil s rozhodnutím v svojej neprítomnosti.
Pokiaľ ide o styk s deťmi, o tomto nežiadali rozhodnúť ani matka, ani otec maloletých.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky bolo potrebné vyhovieť.
V zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( § 24 ods 4 ZR).
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
V súlade § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania bol návrh matky maloletej K. N. a maloletého K. N. na úpravu práv a povinnosti k nim, pretože s ich otcom nie sú manželia, v súčasnosti nevedú spoločnú domácnosť a sama nedokáže hradiť všetky výdavky v súvislosti s ich výchovou a výživou. V predmetnej veci bolo zistené, že matka
maloletých poberá len rodičovský príspevok a vdovský dôchodok. Iný príjem nemá. Okrem maloletých K. a Dominika má ďalšie štyri deti z predchádzajúceho manželstva, a to vo veku od 8 do 22 rokov. K najmladšiemu dieťaťu, mal. N. P., otcovstvo doposiaľ nie je určené. Otec maloletých detí nežije s ich matkou v spoločnej domácnosti, vyhýba sa jej a v poslednom čase si vyživovaciu povinnosť neplní. Je bez zamestnania, preto matka upravila svoj pôvodný návrh a namiesto 100,- eur mesačne na každé dieťa požadovala od odporcu minimálne zákonom stanovené výživné, teda 30 % zo sumy životného minima od právoplatnosti rozsudku. S ohľadom na vek detí i ostatné zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že matka spĺňa predpoklady pre zverenie maloletých K. a K. N. do svojej osobnej starostlivosti a že odporca ako otec má platiť na ich výživu po 30 % zo sumy životného minima, a to od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
Keďže navrhovateľka i odporca sa spolu s kolíznym opatrovníkom po vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania voči nemu, čo potvrdili svojimi podpismi na samostatnej listine, súd vyhotovil tento rozsudok bez podrobného odôvodnenia a uviedol v ňom v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. hlavne predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých vo veci rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné, ale vzhľadom k tomu, že po jeho vyhlásení sa účastníci konania i kolízny opatrovník výslovne vzdali práva odvolania, jeho podanie by bolo právne neúčinné.