Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1222-2011.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10Er/1222/2011
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených G.. N. L., D., U.. X.XX.XXXX, D., U.. X.XX.XXXX, R. Z. G. E. L., U.. XX.X.XXXX, H. Č.. X, XXX XX proti povinnému: B.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX, 018 15 vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ladislav Bango, Exekútorský úrad Trnava, Kollárova 34 o vymoženie výživného takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného čo do vymáhaného zameškaného výživného vo výške 724,- Eur v y h o v u j e.
Vo zvyšku súd námietky povinného z a m i e t a .
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
P o v i n n ý sa z a v ä z u je zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Bangovi trovy exekučného konania vo výške 46,15€, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P 9/2010-199 zo dňa 20.6.2011, ktorý nadobudol predbežnú vykonateľnosť dňa 5.10.2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP 86/2011-269 zo dňa 12.3.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bango poverený vykonaním exekúcie proti povinnému. Exekútor predložil súdu dňa 24.4.2012 včas podané námietky povinného proti začatiu exekúcie. Podľa povinného sú dané dôvody, pre ktoré je táto exekúcia neprípustná. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo v časti výroku o dlhu zročného výživného zmenené, tak, že dlh na zročnom výživnom od 10.5.2010 do 12.3.2012 na obe mal. deti povolil splácať v splátkach spolu s bežným výživným zo sumy 50,- Eur na sumu 25,- Eur na každé dieťa. Mal za to, že exekúcia prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. Zároveň uviedol, že ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, dňa 13.3.2011 uhradil pohľadávku oprávnených vo výške 120,- Eur, dňa 2.4.2012 vo výške 130,- Eur a dňa 5.4.2012 vo výške 250,- Eur, čím uhradil bežné výživné za mesiace marec 2012 a apríl 2012 spolu so splátkami dlhovaného zročného výživného. Mal za to, že exekúcia je z uvedených dôvodov neprípustná, pretože zmenou rozsudku zaniklo právo ním priznané a súčasne existujú dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu zastavil. Súd preskúmal námietky povinného, obsah súdneho spisu, doklady o úhradách predložených povinným a zistil nasledovné: Exekučným titulom v tejto veci je rozsudok Okresného súdu Trnava 21P 9/2010-199 zo dňa 20.6.2011, ktorý nadobudol predbežnú vykonateľnosť dňa 5.10.2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP 86/2011-269 zo dňa 12.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2012 a vykonateľnosť dňa 16.4.2012.
Prvostupňovým rozsudkom súd zvýšil výživné na mal. syna Petra zo sumy 59,74 Eur na sumu 100 Eur mesačne a na mal. dcérku Paulu zo sumy 59,74 Eur na sumu 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 10.5.2010. Výživné bol povinný otec zaviazaný platiť mesačne vopred vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 10.5.2010 do 30.6.2011 v celkovej sume 1.094,- Eur za obe deti súd povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným v sume 50,- Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku rozsudku Krajského súdu v Trnave je uvedené, že rozsudok prvého stupňa sa vo výroku o zvýšení výživného mení, avšak zrejmou nesprávnosťou k zmene v tejto časti rozsudku nedošlo. Zmenený bol výrok o zročnom výživnom a to tak, že dlh na zročnom výživnom od 10.5.2010 do 12.3.2012 na mal. Petra v sume 807,27 Eur a na maloletú Paulu v sume 807,27 Eur povolil súd otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 25,- Eur na každé dieťa pod následkom straty výhody splátok. Z príkazov na úhradu, ktoré súdu zaslal povinný bolo zistené, že dňa 13.3.2012 vykonal povinný úhradu výživného za marec 2012 vo výške 120,- Eur, dňa 2.4.2012 vykonal úhradu doplatku výživného za marec 2012 a splátky a dňa 5. apríla 2012 uhradil výživné za mesiac apríl 2012 vo výške 250,- Eur a splátky dlžného výživného. Zo spisu tunajšieho súdu 8 Er 1082/2011 súd zistil, že matka oprávnených podala dňa 17.6.2011 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga, Trnava, ktoré exekučné konanie sa vedie pod sp.zn. EX 2877/11. V tomto exekučnom konaní oprávnení žiadali vymôcť pohľadávku na zameškanom výživnom za obdobie od júla 2010 do júna 2011 vo výške 724,- Eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 20P 41/2008 - 59 zo dňa 8.10.2008. V tomto konaní povinný preukázal, že zameškané výživné vo výške 724,- Eur za obdobie od júla 2010 do mája 2011 uhradil.
Súd vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k námietkam povinného. Povinná na výzvu súd neragovala, zásielka bola doručená formou fikcie doručenia. Súd opätovne vyzval dňa 12.6.2012 oprávnenú, aby súdu oznámila, či povinný uhradil nejakú časť z vymáhaného výživného vo výške 1.094,- ku dňu 18.11.2011. Zásielku prevzala oprávená prostredníctvom OOPZ dňa 15.6.2012. Povinná na výzvu súdu opätovne nereagovala.Rovnako nereagovala na výzvu súdneho exekútora zo dňa 3.2.2012 na úpravu návrhu, keďže vo vymáhanom dlžnom výživnom mala byť zohľadnená úhrada vo výške 724,- Eur.
Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Ex. por. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že námietky proti exekúcii sú procesným inštitútom, ktorými zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej exekúcii. Súd nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než sú uvedené v ustanovení § 50. V súvislosti so zánikom vymáhaného nároku možno v zásade prihliadnuť iba na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Rozhodujúcim okamihom bude teda deň vydania (nie právoplatnosti) vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie námietok je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Z predložených listín mal súd za nesporne preukázané, že právoplatným a predbežne vykonateľným rozsudkom (dňa 5.10.2011) okresného súdu bola povinnému uložená povinnosť platiť pravidelne bežné výživné v celkovej výške 200 € mesačne na obe deti k rukám oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Následne, druhostupňovým rozsudkom, bol tento rozsudok zmenený tak, že zročné výživné bolo vyčíslené do dňa 12.3.2012, na každé dieťa po 807,27 Eur, pričom zameškané výživné bolo povolené splácať povinnému po 25,- Eur na každé dieťa. Matka oprávnených nereagovala na opätovné výzvy súdneho exekútora ani súdu, aby sa vyjadrila k plneniu vyživovacej povinnosti povinného. Je však nepochybné, že čo do vymáhaného zameškaného výživného vo výške 724,- Eur za obdobie od júla 2010 do mája 2011 bol návrh na začatie exekúcie podaný nedôvodne. Čo do uvedenej sumy bola exekúcia vedená duplicitne, nakoľko matka oprávnených sa zameškaného výživného za toto obdobie domáhala aj v exekučnom konaní 8Er 1082/2011, v ktorom bolo preukázané, že povinný uhradil sumu 670,- Eur dňa 12.7.2011 a taktiež zvyšok vymáhaného výživného vo výške 54,- Eur ešte pred podaním návrhu na začatie uvedenej exekúcie (17.6.2011),a teda ešte pred začatím tejto exekúcie (18.11.2011).
Vo zvyšnej časti sa exekúcia začala dôvodne, keď súd mal z poštových poukážok za preukázané, že povinný výživné neuhrádzal do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, ako mu to ukladal vykonateľný exekučný titul. Návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 18.11.2011 a úhrady zo strany povinného boli vykonané rôznych intervaloch, keď napríklad výživné za mesiac október a november 2011 povinný poukázal len 60 Eur na každé dieťa, teda 120 Eur, avšak mal platiť bežné výživné 200,- Eur mesačne. Taktiež za mesiace jún 2011 - november 2011 povinný neplatil výživné riadne v súlade s vykonateľným exekučným titulom, podľa ktorého mal platiť sumu 250,-Eur, resp. následkom straty výhody splátok mal zaplatiť celé zameškané výživné, pričom platil len čiastočne, a to v sumách 60,- Eur, 119,50 Eur, 150 Eur, 140,- Eur, 120,- Eur, 120 Eur. Za mesiac marec 2012 mal uhradiť do 15. februára 2012, pričom toto uhradil v dvoch splátkach, až dňa 13.3.2012 vo výške 120 Eur a dňa 2.4.2012 vo výške 130 Eur. Výživné za mesiac apríl mal uhradiť do 15. marca, avšak toto uhradil až 5. apríla 2012. Pokiaľ povinný namietal, že vydaním druhostupňového rozsudku, ktorým bol zmenený prvostupňový výrok o splátkach zameškaného výživného, došlo k zániku práva ním priznaného, súd sa nestotožnil s jeho názorom. Vychádzajúc zo súdnej praxe a z § 75 Ex.poriadku, ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorý upravil vyživovaciu povinnosť, táto skutočnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a aj po zmene pôvodného exekučného titulu sa pokračuje v pôvodnej exekúcii. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ zmenený rozsudok nenadobudne právoplatnosť (vykonateľnosť), pokračuje sa v exekúcii na základe pôvodného rozsudku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z listu oprávnenej zo dňa 23.4.2012, ktorý adresovala súdu v exekučnom konaní 8Er 1082/2011 mal súd za preukázané, že povinný si riadne plní vyživovaciu povinnosť a doplatil aj zameškané výživné. Zároveň vyhlásila, že povinný už nemá žiadne neuhradené pohľadávky voči svojim deťom. Z uvedeného dôvodu potom neexistuje žiaden dôvod na ďalšie vedenie exekúcie, a preto súd exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia zastavil. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 2, písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 46,15€. Súd preskúmal predloženú špecifikáciu v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení a zistil, že súdny exekútor si správne uplatnil v zmysle § 14 ods.1 cit.vyhl odmenu najmenej vo výške 33,19 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky má exekútor právo i na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky si uplatnil exekútor vo výške 5,27 Eur a kdeže tieto exekútorovi preukázateľne vznikli pri výkone exekučnej činnosti, súd mi ich priznal v plnej výške. Pretože je exekútor platiteľom DPH, správne žiadal zvýšenie odmeny o DPH, ktorú si uplatnil vo výške 20%, ktorú mu súd v súlade s §196 Ex.poriadku priznal, a to vo výške 7,69€.
Exekútorovi napokon súd priznal trovy exekúcie vo výške 46,15€ .
V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu, že povinný si začal plniť riadne vyživovaciu povinnosť po podaní návrhu na začatie exekúcie. Keďže exekučné konanie sa voči povinnému začalo v prevažnej časti dôvodne, súd zaviazal povinného v zmysle § 197 ods.1 Ex.por. na náhradu trov exekučného konania, tak je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd námietky zamietol nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu, ktorým súd námietkam vyhovel, rozhodol o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici ku Krajskému súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávajúci domáha.