Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7C-75-2011.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/75/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom, v právnej veci žalobkyne V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX A. proti žalovanému Q. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M. T., rod. R., bytom H. XXXX/XX, K. - B. K., o zaplatenie 300,00 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 300,- € z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,- € od 4.11.2010 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 29,60 € to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 300,00 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4.9.2008 za účelom pôžičky požičala žalovanému sumu 500,00 € (15.000 Sk), s tým že najneskôr v lehote do troch týždňov vráti požičanú sumu. Na výzvu žalovaný vrátil žalobkyni najskôr sumu 50,00 €, dňa 19.7.2010 opäť sumu 50,00 € a dňa 3.11.2010 sumu 100,00 €. Aj napriek uplynutiu lehoty na splatenie, žalovaný zvyšnú sumu 300,00 € nevrátil.
Na pojednávaní dňa 3.7.2012 žalobkyňa zobrala späť návrh, čo do zaplatenia istiny vo výške 300,00 €, a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnila tým, že po podaní návrhu jej žalovaný uhradil istinu v sume 300,00 €, a to dňa 1.2.2012. Žalobkyňa trvala na tom, aby súd žalovaného zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania, ktoré si v návrhu uplatnila, a tiež k zaplateniu jej trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s jej písomným podaním, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 4.9.2008, uznesením zo dňa 20.2.2012, čl. 25 spisu, pričom zistil nasledovné:
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej účastníkmi dňa 4.9.2008 súd konštatuje, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 500,00 € (t.j.15.000,-Sk), s tým že najneskôr v lehote do troch týždňov jej žalovaný vráti požičanú sumu. V písomnej dohode o pôžičke bolo zároveň dohodnuté, že ak v danom termíne pôžičku nevráti, je možné sumu započítať na opravu strechy, ktorú žalovaný vykoná pre p. V. M., t.j. sestru žalobkyne. Žalovaný napriek viacerým upozorneniam celú dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Z uvedeného dôvodu si žalobkyňa uplatňuje žalovanú sumu spolu s príslušenstvom.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určenej podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.
Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť vrátený riadne a včas.
V tomto konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej dňa 4.9.2008 požičala žalobkyňa žalovanému sumu 500,00 € (15.000,-Sk), ktorú žalovaný v sume 200,00 € čiastočne uhradil pred podaním návrhu. Zvyšnú sumu 300,00 € žalovaný vrátil žalobkyni až po prvom pojednávaní súdu, t.j. dňa 1.2.2012. Z tohto dôvodu žalobkyňa vzala podaný návrh v časti o zaplatenie istiny späť a žiadala konanie zastaviť, preto súd v zmysle § 96 O.s.p., v tejto časti aj konanie zastavil.
Keďže žalovaný predmetnú pôžičku neuhradil v lehote jej splatnosti, dostal sa tak do omeškania, preto si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 300,00 € od 4.11.2010 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania t.j. 4.11.2010 bola vo výške 1 %, teda úroková sadzba mala byť nanajvýš 9% ročne a nie 17,6 % p.a., ako to žiadala žalobkyňa v žalobe, preto súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 9% ročne zo sumy 300,00 EUR od 4.11.2010 do zaplatenia zamietol.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 4.11.2010 do zaplatenia, keďže žalovaný dlžnú sumu nezaplatil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s peňažným plnením.
Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu trov konania voči žalovanému za zaplatený súdny poplatok vo výške 18,00 € a náhradu cestovných výdavkov v sume 69,75 € za použitie osobného motorového vozidla pri ceste Košice - Michalovce a späť dňa 11.1.2012 a 3.7.2012.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., tak že žalobkyni, ako účastníčke úspešnej v tomto konaní súd priznal náhradu trov konania v celkovej sume 29,60 € ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 18,00 € a z cestovných náhrad vo výške 11,60 € /cestovné
- Čakanovce - Michalovce a späť na pojednávania konané dňa 11.1.2012 a 3.7.2012/, majúc za to, že výdavky na cestovnom v priznanej sume treba považovať v tejto veci za účelne vynaložené, nakoľko dopravné spojenie a docestovanie autobusom na pojednávania vo vyššie uvedených dňoch bolo dobre možné z Čakanoviec do Michaloviec a späť. Cena cestovného lístka autobusom predstavuje pri ceste Čakanovce - Michalovce sumu 2,85 €, pri ceste Michalovce - Čakanovce 2,95 €.
Podľa § 72 ods. 1 vyhl. č. 543/2008 Z.z., k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
Podľa § 73 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. nárok na cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje.
Podľa ods. 2 cit. vyhláška účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom.
Súd zistil cenu cestovného prostredníctvom internetového portálu, kde cena cestovného lístka z miesta bydliska žalobkyne na pojednávanie konané na Okresnom súde Michalovce pri použití hromadného dopravného prostriedku je pri ceste Čakanovce - Michalovce 2,85 € a pri ceste Michalovce - Čakanovce 2,95 €, preto súd priznal žalobkyni náhradu cestovných výdavkov podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 543/2005 Z.z. (Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy) v celkovej sume 11,60 €.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.