Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15Cpr-1-2011.pdf
PDF · 129.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľky: P. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Margit Keszegh, advokátkou so sídlom Jókaiho 24, Komárno, proti odporcovi: Obec Kameničná, Kameničná č. 122, IČO: 00 306 495, v konaní zastúpenému: Mgr. Cyntiou Takács Szalai, advokátkou so sídlom nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.429,44 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 20.9.2011 doručila navrhovateľka súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26.4.2011, doručenej jej dňa 27.4.2011, ktorá jej bola daná z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 2.4.2012, poskytnúť jej náhradu mzdy mesačne v sume 353,- € počnúc od 1.8.2011 až do času, kedy jej bude umožnené pokračovať v práci a povinnosti zaplatiť jej náhradu mzdy za mesiac august 2011 v sume 353,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 11.9.2011 do zaplatenia. V podanom návrhu si uplatnila i náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.4.2002 uzavretej s odporcom na dobu neurčitú pracovala v pracovnej pozícii: upratovačka. V období od 18.10.2010 do 2.4.2011 bola práceneschopná. Dňa 4.4.2011 po nástupe do práce pri odovzdávaní dokladu o ukončení práceneschopnosti ju starosta obce ako štatutár odporcu vyzval na ukončenie pracovného pomeru dohodou. Ako dôvod uviedol jej dlhodobú práceneschopnosť, keď za ten čas už miesto upratovačky obsadili. S návrhom na ukončenie pracovného pomeru nesúhlasila, preto jej dňom 4.4.2011 určili nástup dovolenky s tým, že do práce má nastúpiť dňa 6.6.2011. Počas dovolenky jej bol doručený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, na základe ktorého malo dôjsť k zmene pracovného úväzku na polovičný počnúc od 4.4.2011. S dodatkom taktiež nesúhlasila, považovala ho za neplatný, keďže k žiadnej takej dohode nedošlo. Dodatok mal aj iné nedostatky, chyby v dátumoch atď. Napriek neexistencii dohody odporca vypracoval oznámenie o výške a zložení funkčného platu, v ktorom bol znížený pracovný úväzok na 50 % s účinnosťou od 4.4.2011 a tým istým dňom jej bolo zastavené vyplácanie priznaného funkčného platu. Keďže k zmene pracovného pomeru nedošlo, otázku platnosti zmeny týždenného pracovného času počnúc od 4.4.2011 upravenú v dodatku č. 1 žiadala preskúmať ako predbežnú otázku. I v čase čerpania dovolenky však odporca pokračoval v jej šikanovaní, keď jej zamestnankyňa obce dňa 27.4.2011 doručila výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce obecného úradu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na základe ktorej sa mal pracovný pomer skončiť uplynutím výpovednej doby dňom 1.8.2011. Mala za to, že v jej prípade neboli splnené zákonné
predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, keď v čase dania výpovede neexistovalo relevantné rozhodnutie odporcu o znížení stavu jeho zamestnancov. Uviedla, že obecné zastupiteľstvo prejednávalo organizačnú štruktúru a organizačný poriadok zobralo na vedomie až dňa 30.6.2011, t.j. po obdržaní predžalobnej výzvy, ktorú im zaslala. Obecné zastupiteľstvo pritom zasadalo v mesiacoch marec a máj 2011 minimálne päťkrát. Poukázala aj na to, že zo strany odporcu nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka výpovede, keď jej nebola ponúknutá iná práca, hoci v tom čase odporca prijímal nových zamestnancov. S výpoveďou doručenou jej dňa 27.4.2011 nesúhlasila a považovala ju za neplatnú, preto v podanom návrhu žiadala, aby ju odporca naďalej zamestnával, čo oznámila odporcovi ústne a následne aj písomne dňa 29.7.2011. Dňa 6.6.2011, keď nastúpila po ukončení dovolenky do práce, jej bolo odovzdané oznámenie o preradení na inú prácu v zmysle § 55 ods. 4 Zákonníka práce, a to údržbu zelene a pomocné práce, počnúc od 6.6.2011. S preradením na inú prácu nesúhlasila, avšak inú možnosť ako pracovať tak, ako jej bolo umožnené, nemala. Celé konanie štatutára obce považovala za útok na jej osobu, keďže je manželkou bývalého starostu obce. Náhradu mzdy žiadala vo výške jej mesačného zárobku vo výške 353,- € počnúc od 1.8.2011 až do času, kedy jej bude umožnené pokračovať v práci.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Mal za to, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.4.2011, doručená navrhovateľke dňa 27.4.2011 je platná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov: H. H., V. O., oboznámením obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 2.4.2002, oznámenia o výške a zložení funkčného platu, dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 4.4.2011, preradenia na inú prácu zo dňa 6.6.2011, výpovede zo dňa 26.4.2011, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno č. 200-006267/CA02/2010 zo dňa 3.11.2010, potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, predžalobnej výzvy zo dňa 27.6.2011 spolu s fotokópiou doručenky, oznámenia navrhovateľky zo dňa 28.7.2011, oznámenia obce Kameničná zo dňa 29.7.2011, dohody č. 21 (§50i) o poskytnutí príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, dohody č. 31 (§50j) 2011 o poskytnutí príspevku na podporu v zamestnanosti, dohody č. 10 (§50j) 2011 o poskytnutí príspevku na podporu zamestnanosti, potvrdenia zo dňa 19.4.2011 zo strany zástupcu zamestnancov, zápisnice z obecného zastupiteľstva zo dňa 30.6.2011, rozhodnutia starostu obce Kameničná zo dňa 1.4.2011, pracovného poriadku obce Kameničná, organizačného poriadku obce Kameničná účinného k 1.4.2011, organizačného poriadku obecného úradu Kameničná účinného k 1.4.2011 vrátane organizačnej štruktúry obecného úradu v Kameničnej, organizačného poriadku obecného úradu Kameničná účinného k 17.10.2011 vrátane organizačnej štruktúry, dohody o vykonaní práce zo dňa 28.12.2011 uzavretej medzi obcou Kameničná a navrhovateľkou, záznamu z prerokovania výpovede danej navrhovateľke zo dňa 19.4.2011 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi navrhovateľkou a odporcom existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, v zmysle ktorého navrhovateľka vykonávala prácu upratovačky s miestom výkonu práce na Obecnom úrade Kameničná a Miestnom kultúrnom stredisku v Kameničnej. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, týždenný pracovný čas bol ustálený na 40 hodín. Rozhodnutím dňa 1.4.2011 štatutár obce zrušil pracovné miesto upratovačky, čím zmenil Organizačný poriadok Obce Kameničná zo dňa 6.11.2007. Dňa 13.1.2011 nadobudol účinnosť pracovný poriadok zamestnancov obce Kameničná, organizačný poriadok obecného úradu v Kameničnej nadobudol účinnosť dňa 1.4.2011, pričom tento bol prerokovaný obecným zastupiteľstvom dňa 30.6.2011 (zápisnica z VIII. zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 30.6.2011). Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 26.4.2011, doručenou navrhovateľke dňa 27.4.2011, došlo k skončeniu jej pracovného pomeru, pričom dôvod výpovede bol špecifikovaný znížením stavu zamestnancov a cieľom zvýšiť efektívnosť práce obecného úradu. Vo výpovedi bolo navrhovateľke oznámené, že jej výpovedná doba začne plynúť 1.5.2011 a po jej uplynutí dňom 1.8.2011 sa pracovný pomer skončí. Vo výpovedi bola taktiež upovedomená o spôsobe výplaty odstupného a o skutočnosti, že skončenie jej pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcom zamestnancov Obce Kameničná dňa 19.4.2011, čo potvrdila Alžbeta Magálová, zástupkyňa zamestnancov Obce Kameničná svojim podpisom na potvrdení zo dňa 19.4.2011. Navrhovateľka prevzala výpoveď danú jej odporcom v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 27.4.2011, čo potvrdila svojim podpisom na výpovedi. Navrhovateľka písomným podaním doručeným obecnému úradu Kameničná dňa 29.7.2011 vyjadrila nesúhlas s výpoveďou, túto považovala za neplatnú. Zároveň
trvala na ďalšom zamestnávaní zo strany zamestnávateľa a na prideľovaní práce v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou. Dňa 28.12.2011 navrhovateľka uzavrela s odporcom dohodu o vykonaní práce pri úprave verejných priestranstiev, ktorá pracovná úloha sa mala vykonať v období od 1.1.2012 do 31.3.2012 a rozsah dohodnutých prác predstavoval 14 hodín týždenne.
Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Doplnila, že v súčasnosti pracuje na dohodu na obecnom úrade, keď jej ohľadom ponuky práce bol doručený list a na základe stretnutia so starostom obce došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy. Konštatovala, že so starostom obce má dobrý vzťah, v súčasnosti vykonáva pre obec pomocné práce. Diskrimináciu zo strany starostu obce nepociťuje. Upresnila, že titulom náhrady mzdy si uplatňuje zaplatenie sumy po 353,- € za mesiace od augusta 2011 do júna 2012, t.j. za 11 mesiacov po 353,- €, celkove teda sumu 3.883,- € spolu s úrokom z omeškania s tým, že povinnosťou navrhovateľky bude zaplatiť z tejto sumy odvody a daň z príjmu.
Štatutárny zástupca odporcu žiadal návrh na začatie konania zamietnuť v celom rozsahu, pretože výpoveď považoval za platný právny úkon, ktorý má všetky formálne aj materiálne náležitosti podľa Zákonníka práce. Udalosti predchádzajúce výpovedi z pracovného pomeru danej navrhovateľke dňa 27.4.2011 opísal tak, že navrhovateľka sa po ukončení práceneschopnosti dňa 1.4.2011 dostavila na obecný úrad za pani O. a tejto oznámila, že už nemá záujem ďalej pre obec pracovať. Uvedené mu bolo zo strany tejto zamestnankyne oznámené. S navrhovateľkou si dohodol pracovné stretnutie na deň 4.4.2011 o 7.30 hod., kde mu navrhovateľka zopakovala, že nemá záujem naďalej pre obec pracovať. Pracovný pomer chcela navrhovateľka ukončiť dohodou. Keďže navrhovateľka nemala vyčerpanú dovolenku za rok 2010, dohodli sa, že táto jej bude preplatená. Zo stretnutia bol spísaný úradný záznam. V ten istý deň v čase okolo 11.00 hod. sa navrhovateľka opätovne dostavila za ním, ale už aj s manželom, ktorý bol opitý a začal mu nadávať. Snažil sa mu vysvetliť, že iniciatíva ku skončeniu pracovného pomeru vyšla zo strany jeho manželky - navrhovateľky, avšak márne. Manžel navrhovateľky žiadal, aby bol pracovný pomer jeho manželky ukončený výpoveďou z dôvodu nároku na odstupné. V čase trvania práceneschopnosti navrhovateľky zabezpečovali upratovanie priestorov obecného úradu ostatné zamestnankyne a upratovanie obecného kultúrneho strediska je zabezpečené nájomcom. S ohľadom na postoj navrhovateľky nakoniec rozhodol, že jej pracovný pomer ukončí výpoveďou. Pred rozhodnutím o ukončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, rozhodol o zrušení pracovného miesta upratovačky a to s účinnosťou k 1.4.2011, s ktorým rozhodnutím bola navrhovateľka oboznámená dňa 4.4.2011. Uvedené rozhodnutie prejednal s pani O. ako zástupkyňou zamestnancov. Rozhodnutie o zrušení pracovného miesta upratovačky bolo vydané dňa 1.4.2011 pred 12.00 hod. V rovnaký deň, t.j. dňa 1.4.2011 bol prijatý aj organizačný poriadok (tento bol prerokovaný na obecnom zastupiteľstve až 30.6.2011) a dňa 13.1.2011 pracovný poriadok, pričom obe listiny boli zverejnené vyvesením na úradnej tabuli obce. S navrhovateľkou sa potom opätovne stretol v apríli 2011, kedy jej navrhol zníženie pracovného úväzku na polovičný, s čím ona súhlasila. Nakoľko sa však s odporkyňou nevedel dohodnúť ohľadom ukončenia jej pracovného pomeru, dňa 27.4.2011 jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. Konštatoval, že navrhovateľka po ukončení dovolenky a nástupe do práce dňa 6.6.2011 začala vykonávať pomocné práce, čo nenamietala. Po zrušení pracovného miesta upratovačky toto obnovené nebolo, naďalej priestory obecného úradu upratujú ostatné zamestnankyne úradu. V roku 2011 prijímali nových zamestnancov na základe dohôd uzavretých s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v rámci projektov ako protipovodňová ochrana. Noví zamestnanci boli prijímaní na obdobie 6 mesiacov, podmienkou pre ich prijatie bola evidencia ako uchádzača o zamestnanie minimálne v trvaní aspoň 3 mesiace. Mzda je týmto zamestnancom vyplácaná v rozsahu 95 % mzdy z prostriedkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno a v rozsahu 5 % zo mzdy z prostriedkov obecného úradu. Mal za to, že navrhovateľka pracovala pre obec na základe pracovnej zmluvy uzavretej v roku 1997. O pracovnej zmluve z roku 2002 nevedel, táto podľa jeho vedomosti nebola súčasťou osobného spisu navrhovateľky.
Svedok Tibor Toma, manžel navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka po ukončení práceneschopnosti dňa 4.4.2011 o 7.30 hod. odišla do práce. Za dve až tri hodiny sa vrátila domov s tým, že starosta s ňou chce ukončiť pracovný pomer dohodou. Následne spoločne odišli na obecný úrad spýtať sa starostu na dôvod, pre ktorý s ňou chce ukončiť pracovný pomer. Konštatoval, že obec vždy zamestnávala upratovačku, jeho manželka robila túto prácu 20 rokov a mal za to, že pracovné miesto upratovačky je potrebné. Vyslovil názor, že obec určite má peniaze na to, aby takúto pracovnú silu zamestnávala, keďže mala peniaze na prijatie sekretárky i na zvýšenie platu starostu obce. V roku
2002 vykonával funkciu starostu obce a v tom čase bola aj s jeho manželkou - navrhovateľkou spísaná nová pracovná zmluva (keďže to tak predpisoval zákon). Po tom ako sa dostavili za starostom obce, tento im nepovedal nič ohľadom zníženia stavu zamestnancov, o takomto zámere im nepredložil žiaden doklad. Podľa jeho vedomosti bola navrhovateľke doručená výpoveď zamestnankyňou obecného úradu, avšak presný dátum doručenia výpovede uviesť nevedel.
Zo svedeckej výpovede svedkyne V. O., zamestnankyne odporcu súd zistil, že výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľke zo strany odporcu daná za účelom zvýšenia efektivity práce a zníženia výdavkov odporcu. Udalosti ohľadom výpovede danej navrhovateľke opísala tak, že dňa 1.4.2011 sa navrhovateľka dostavila na obecný úrad, chcela sa stretnúť so starostom. Keďže tento nebol prítomný, opätovne sa dostavila na obecný úrad dňa 4.4.2011 o oznámila, že už nechce pracovať na obecnom úrade. Bolo dohodnuté, že pracovný pomer navrhovateľky bude ukončený dohodou, táto bude pripravená v stredu toho týždňa (t.j. 6.4.2011), kedy ju mala prísť navrhovateľka podpísať. Jej pracovný pomer sa mal potom skončiť dňa 6.4.2011 s tým, že nevyčerpaná časť dovolenky jej bude preplatená. Dňa 4.4.2011 sa však navrhovateľka dostavila na obecný úrad i druhýkrát spolu s manželom, ktorý nesúhlasil s tým, aby bol pracovný pomer s jeho manželkou ukončený dohodou, ale že nech jej dajú výpoveď a odstupné. Na výzvu starostu obce k navrhovateľke, aby sa k tomu vyjadrila, ona reagovala tak, že teraz nemôže mať vlastný názor a skoro plakala. Pred týmito udalosťami, dňa 1.4.2011 dostala v priebehu dňa v písomnej podobe od starostu obce rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov a zrušení pracovného miesta upratovačky, keďže si aj tak počas práceneschopnosti navrhovateľky upratovali samy. Konštatovala, že je zástupcom zamestnancov obce, pričom výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľky bola s ňou prerokovaná dňa 19.4.2011. Výpoveď písal starosta obce spoločne s ňou dňa 19.1.2011, dátum v nej uvedený nebol, tento bol doplnený až dňa 26.4.2011. K prerokovaniu výpovede, ktorá bola daná navrhovateľke, uviedla, že túto s ňou prerokoval starosta obce potom, ako jej predložil rozhodnutie starostu obce a organizačný poriadok. Ona na základe týchto podkladov navrhla, aby bolo miesto upratovačky zrušené, keďže bolo zbytočné. O prerokovaní výpovede bol dňa 19.4.2011 spísaný záznam, ktorý podpísala a vydala aj potvrdenie o prerokovaní výpovede, ktoré odovzdala starostovi obce. Konštatovala, že navrhovateľke nebola v čase podania výpovede, resp. prerokovania výpovede ponúknutá iná vhodná práca, pretože žiadnu takú neobsadenú pracovnú pozíciu nemali. Navrhovateľka však v súvislosti s prerokovaním jej výpovede z pracovného pomeru nevzniesla žiadne námietky. Výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľke doručená zamestnancom obecného úradu, pani U.. Odporca nemá zriadenú odborovú organizáciu, obec má len zástupcu zamestnancov, ktorú funkciu zastáva ona od roku 2007. Dňa 4.4.2011 sa navrhovateľka k otázke skončenia pracovného pomeru dohodou nevyjadrila, napriek tomu dohoda o skončení pracovného pomeru bola na stredu dňa 6.4.2011 pripravená, avšak túto navrhovateľka podpísať neprišla. Po zrušení miesta upratovačky, táto pracovná pozícia obnovená nebola a na toto miesto nebol nikto prijatý. Upratujú si sami vo štvrtok, kedy nie je stránkový deň. Upratovanie im zaberie približne jednu hodinu. Odporca prijímal nových zamestnancov od 1.3.2011 a od 1.6.2011 na základe projektov 50i a 50j po uzavretí dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Išlo o prijímanie osôb do pracovného pomeru, ktoré museli spĺňať podmienku určitého obdobia evidencie ako uchádzačov o zamestnanie. Uviedla, že pozná osobný spis navrhovateľky, pretože od 2004 zastáva aj funkciu mzdárky a taktiež je personalistkou, pričom podľa jej vedomosti v osobnom spise navrhovateľky je len pracovná zmluva z roku 1997. Možnosť straty listiny o osobného spisu vylúčila. Zmena organizačného poriadku s účinnosťou k 1.4.2011 (vypracovaná dňa 1.4.2011) pokrývala zrušenie pracovnej pozície upratovačky a taktiež realizáciu projektov 50i a 50j na základe dohôd s úradom práce. Organizačný poriadok bol zverejnený vyvesením na úradnej tabuli obce. Tento bol prejednaný na obecnom zastupiteľstve v júni 2011. Potvrdila vyjadrenie starostu obce, že dňa 4.4.2011, kedy prebehlo rokovanie s navrhovateľkou, tejto ako aj jej manželovi bolo predložené rozhodnutie starostu obce o znížení stavu zamestnancov. V čase zrušenia pracovnej pozície upratovačky bolo zrušené aj jedno miesto učiteľa (keďže pod obec patrí aj škola, školská jedáleň, školský klub a materská škola). Oznámenie o výške a zložení funkčného platu navrhovateľky vypracovala dňa 4.4.2011, oznámenie bolo vpracované k dodatku k pracovnej zmluve, ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 19.4.2011 poštou. Navrhovateľka však dodatok k pracovnej zmluve nepodpísala. Oznámenie o výške a zložení funkčného platu navrhovateľka prevzala pravdepodobne osobne. Zníženie platu navrhovateľky predstavovalo úsporu peňazí v ich rozpočte, pretože sa to odrazilo na výške odvodov. Taktiež vypracovala oznámenie o preradení na inú prácu zo dňa 6.6.2011. K preradeniu navrhovateľky na inú pracovnú pozíciu došlo z dôvody potreby zabezpečenia starostlivosti o verejnú zeleň. Vypracovala aj pracovný poriadok zo dňa 13.2.2011, ktorý bol s ňou prerokovaný ako so zástupcom zamestnancov.
Podľa § 252g ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.
Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto miesto iného zamestnanca.
Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby ustanovenej v § 62. Výpoveď, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca musí spĺňať tieto náležitosti:
- musí mať písomnú formu,
- musí sa doručiť druhému účastníkovi.
Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede; ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu.
Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby; jej dĺžka a plynutie vyplýva priamo zo zákona (§ 62). Ak výpoveď spĺňa zákonom požadované náležitosti, je platná aj vtedy, ak v nej výpovedná doba nie je uvedená vôbec alebo je uvedená nesprávne.
Doručenie výpovede druhému účastníkovi podľa § 38 podmieňuje jej platnosť a má význam z hľadiska plynutia výpovednej doby, ako aj splnenia podmienky ustanovenej v § 63 ods. 3. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Doručovať možno na pracovisku zamestnanca, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, alebo prostredníctvom pošty formou doporučenej zásielky. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak ju pošta vrátila zamestnancovi alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Povinnosť uviesť vo výpovedi výpovedný dôvod má len zamestnávateľ. Musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, teda ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Uvedenie výpovedného dôvodu je dôležité aj z hľadiska posúdenia jeho dodatočnej zmeny. Dôvod výpovede totiž nemožno dodatočne meniť. O zmenu výpovedného dôvodu ide vtedy, ak sa dodatočne uvedú také nové skutočnosti, ktoré zodpovedajú zákonnému vymedzeniu iného výpovedného dôvodu, než bol uvedený vo výpovedi, alebo ak sa dodatočne uvedú skutočnosti, ktoré sú síce zhodné s použitým zákonným výpovedným dôvodom, avšak ide o skutočnosti
celkom nové. Ak zamestnávateľ výpovedný dôvod vo výpovedi neuvedie vôbec alebo ho nedostatočne konkretizuje, alebo ak dôjde k jeho dodatočnej zmene, takáto výpoveď je neplatná.
V prípade, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu jeho nadbytočnosti [§ 63 ods. 1 písm. b)], nesmie počas troch mesiacov po skončení pracovného pomeru znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať naň iného zamestnanca.
Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.12011, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
Podľa 13 ods. 1 vety prvej a ods. 5 vety prvej zákona č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.
Starosta je štatutárnym orgánom obce.
Podľa § 13 ods. 4 cit. zákona, starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu,
e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, podľa ktorej navrhovateľka bola zaradená na pracovnú pozíciu: upratovačka s miestom výkonu práce: Obecný úrad Kameničná a Miestne kultúrne stredisko v Kameničnej. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľke bola dňa 27.4.2011 doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.4.2011, kde ako dôvod výpovede bol uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce obecného úradu. Z dôvodu zrušenia pracovného miesta sa stala navrhovateľka nadbytočnou. Vo výpovedi odporca ďalej uviedol, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov Obce Kameničná dňa 19.4.2011, čo mal súd preukázané aj z potvrdenia o prerokovaní výpovede spísanom V. O. ako zástupcom zamestnancov dňa 19.4.2011.
Pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je potrebné preukázať, že došlo k organizačnej zmene, že sa zamestnanec stal nadbytočným a že je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou. O organizačnej zmene musí byť rozhodnuté pred daním výpovede a z jej realizácie musí byť nepochybné, že zamestnanec sa stane nadbytočným. Zákon nestanovuje mimo písomnej formy ďalšie náležitosti takéhoto rozhodnutia a zamestnanec sa o takomto rozhodnutí môže dozvedieť až pri výpovedi zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec sa stane nadbytočným v prípade, ak sa znižuje celkový počet zamestnancov alebo ak sa mení ich štruktúra, t.j. keď zamestnávateľ určité práce nepotrebuje vôbec alebo v plnom rozsahu (nemá možnosť prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy). Ako vyplýva z rozhodnutia starostu Obce Kameničná zo dňa 1.4.2011, týmto dňom starosta obce (v rámci svojej kompetencie) rozhodol o zrušení pracovného miesta upratovačky. V rovnaký deň, t.j. dňa 1.4.2011 bol vypracovaný nový organizačný poriadok (s účinnosťou od 1.4.2011, ktorým sa zrušil Organizačný poriadok Obecného úradu v Kameničnej zo dňa 6.11.2007 uznesením č. X/14/2007). Do vydania tohto rozhodnutia obec za účelom upratovania priestorov obecného úradu a miestneho kultúrneho strediska zamestnávala len jednu upratovačku, a to navrhovateľku. V období od 18.10.2010 do 1.4.2011 (dňa rozhodnutia o zrušení tejto pracovnej pozície) a aj v súčasnosti je upratovanie priestorov obecného úradu realizované ostatnými zamestnancami, upratovanie priestorov miestneho kultúrneho strediska je realizované tak, že priestory upratuje ten, kto ich mal prenajaté.
Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnej výpovede je splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľom v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorej splnenie je podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, aj keď prípadne v kratšom pracovnom čase Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, keď v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti v konaní o neplatnosť výpovede musí preukázať zamestnávateľ.
V danom prípade odporca uniesol dôkazné bremeno, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase rozviazania pracovného pomeru s odporkyňou nemal žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu bola spôsobilá vykonávať.
Preto z jeho strany ani nemohlo dôjsť k porušeniu ponukovej povinnosti, nakoľko žiadnu voľnú pozíciu v čase dania výpovede navrhovateľke nemal.
V konaní bolo taktiež preukázané, že výpoveď daná navrhovateľke bola pred jej doručením navrhovateľke prerokovaná so zástupcom zamestnancov (Alžbetou Magálovou) dňa 19.4.2011, o čom bol vyhotovený úradný záznam.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru doručená odporkyni dňa 27.4.2011 je platným právnym úkonom, keď výpoveď mala písomnú podobu, bola navrhovateľke doručená do vlastných rúk, výpovedný dôvod bol vo výpovedi dostatočne a zrozumiteľne skutkovo vymedzený (výpovedi predchádzalo rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície upratovačky, t.j. došlo k nadbytočnosti) a výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcom zamestnancov. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako v konaní plne úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú náhradu trov si odporca riadne a včas uplatnil. Právna zástupkyňa odporcu dňa 4.7.2012 predložila vyčíslenie trov konania, titulom ktorých si uplatnila odmenu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 389,14 € (prevzatie a príprava zastúpenia), 2 úkony právnej pomoci po 389,70 € (účasť na pojednávaniach dňa 27.3.2012 a 3.7.2012), 1 x režijný paušál vo výške 7,41 € (rok 2011), 2 x režijný paušál po 7,63 € (rok 2012) a náhradu DPH, celkove vo výške 1.429,44 €. (Na vyčíslenie trov konania, ktoré doručil odporca tunajšiemu súdu dňa 11.7.2012, ktorým podaním si uplatnil trovy konania vo vyššej sume než podaním doručeným súdu dňa 4.7.2012, súd neprihliadal, keď toto vyčíslenie bolo súdu doručené po zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.).
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.( § 251 ods. 1 O.s.p. )