Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/86/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti odporcovi I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 73, 08X XX I., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 732,99 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a a navrhovateľ na náhradu trov konania n e m á právo.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 424,32 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vedeného v SLSP Stropkov, č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXX do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 732,99 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2010 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.8.2006 poskytol odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 29.5.2008 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 863,10 eura. Odporca sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, teda vo výške 28 eur, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil.

Dňa 31.7.2010 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 732,99 eura. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcu ku dňu podania návrhu eviduje voči odporcovi pohľadávku v uvedenej výške. Podľa čl. V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný.

Oznámením zo dňa 30.8.2011 vstúpil do konania podľa ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, Prešov na podporu odporcu.

Vo veci bol dňa 13.7.2011 vydaný platobný rozkaz č. k. -12, proti ktorému vedľajší účastník podal odpor z dôvodov, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru navrhovateľa zo dňa 21.8.2006 obsahuje viacero neprijateľných podmienok definovaných v , platobný rozkaz vo veci nemal byť vydaný, namietol zmluvnú pokutu a aj výšku úrokov. Poukázal na aplikáciu ust. v nadväznosti na ust. .

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 21.8.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu, vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 663,88 eura. Odporca sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. V časti D) zmluvy je poistenie klienta, na základe dohody obsiahnutej v časti E) úverovej zmluvy Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavrel navrhovateľ s odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade, že odporca sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako jeden mesiac. Z predloženého textu úverovej zmluvy zo dňa 21.8.2006 a Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru súd zistil, že Všeobecné podmienky sú písané drobnými písmenami, veľmi ťažko čitateľné a to aj časti C), D), E) a F) Zmluvy.

Z listu navrhovateľa zo dňa 21.6.2010 označeného ako odstúpenie od úverovej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi oznamuje, že vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty odstupuje od úverovej zmluvy a úver sa ku dňu 31.7.2010 stáva splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 732,99 eura a upozornil ho, že počínajúc dňom 1.8.2010 mu bude účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy denne.

Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 2.12.2011 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporcu súd zistil, že odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca ku dňu 29.5.2008 peňažné prostriedky vo výške 823,21 eura.

Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 2.12.2011 o prijatí splátok na úverovom prípade odporcu je zrejmé, že odporca zaplatil na poskytnutom úvere celkom sumu 879,82 eura.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že dňa 21.8.2006 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 14 970,- Sk. Súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) je aj žiadosť o zaradenie do zoznamu o poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000,- Sk. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne aj uzatvorená. Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere bola zmluva z 21.8.2006. Z bodu C) formulára vyplýva len tá skutočnosť, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom formulára z 21.8.2006 však automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu (revolvingový úver). Zo o spotrebiteľských úveroch vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, naviac v konkrétnom prípade nebola dodržaná ani písomná forma ( cit. zákona) revolvingového úveru, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa cit. zákona, ale aj podľa . Žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C) formulára nemôže byť ani v spojení s písomným oznámením navrhovateľa z 13.11.2006, ktorým navrhovateľ odporcovi oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard, považovaná za platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah konkrétne individualizovaný. Na uvedenom nemení nič ani ustanovenie všeobecných podmienok, že okamihom vzniku zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s ObchZ odoslanie o prijatí žiadosti klientovi. V spotrebiteľských právnych vzťahoch neprichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia obchodného kódexu. Vedľajší účastník poukazuje aj na nevhodné

predkladanie zmluvných podmienok v citovanom formulári z 21.8.2006, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere je totiž spotrebiteľovi priamo vnútený aj ďalší právny úkon a to žiadosť o úverovú kartu pod bodom C formulára, pričom skutočná vôľa spotrebiteľa smerovala iba k zakúpeniu tovaru a uzatvoreniu úverovej zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere. Je možné poukázať aj na nedostatok vôle odporcu podať takúto žiadosť o úverový rámec, čo v momente podpisu formulára vôbec nebolo jeho prioritou. Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi považovať za vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní uviedol, že po premietnutí platobnej histórie je zrejmé, že odporca čerpal celkove sumu 823,21 eura, na splátkach zaplatil 879,82 eura, čo znamená, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiaden dlh. To, čo uplatňuje navrhovateľ naviac, teda na úrokoch a poplatkoch, nie je dôvodné a nie je možné poskytnúť takémuto nároku právnu ochranu. Navrhol, aby súd návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 12.4.2012 uviedol, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru vznikla v súlade s článkom IV.-1.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, podľa ktorého prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi. Navrhovateľ takéto

oznámenie odoslal odporcovi spolu s úverovou kartou a následne zaslal odporcovi aj PIN k aktivácii úverovej karty. Obsah zmluvy je vymedzený Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.8.2006, ktorá obsahuje podmienky čerpania, splácania úveru ako aj náležitosti s úverom súvisiace. Neopodstatnená je námietka vedľajšieho účastníka o viazanosti zmluvných vzťahov. V ustanovení je stanovený uvedený zákaz viazanosti následovne: predávajúci nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. K danému chovaniu zo strany navrhovateľa nedošlo a nie je mu známe, na základe čoho k uvedenému záveru vedľajší účastník dospel. Odporcovi bol poskytnutý „ klasický“ spotrebiteľský úver na základe jeho žiadosti, jeho poskytnutie nebolo viazané na poskytnutie iného úveru alebo služby. Obsahom úverovej zmluvy je aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o revolvingový úver, ale táto skutočnosť nijako nemohla ovplyvniť poskytnutie úveru. Ani poskytnutie revolvingového úveru nebolo podmienené „klasickým“ úverom, odporca mal primárne záujem o „klasický“ spotrebiteľský úver a spolu s ním prejavil aj záujem o revolvingový úver, pričom jeho poskytnutie mohol jednak kedykoľvek odmietnuť, ale najmä nemusel z úverovej karty nikdy nič čerpať, ak o takýto úver nemal záujem. Je evidentné, že odporca takto nekonal. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Vo svetle uvedeného ustanovenia je zrejmé, že tvrdenie vedľajšieho účastníka v žiadnom prípade neodpovedá definícii neprijateľnej podmienky a navyše v prípade úroku ide o podmienku týkajúcu sa hlavného plnenia a takéto ujednanie nemôže spadať pod definíciu neprijateľnej podmienky. K tvrdeniu, že VÚP sú vyjadrené neurčito, nejasne a nezrozumiteľne sa navrhovateľ bližšie vyjadriť nemôže, nakoľko ide o príliš všeobecnú námietku a navrhovateľ má za to, že text je pre plnoletého človeka disponujúceho základným vzdelaním a veku primeranými skúsenosťami zrozumiteľný.

Odporca pri výsluchu uviedol, že je pravdou, že dňa 21.8.2006 podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu chladničky a mrazničky, avšak nepodpisoval, že chce kartu. Asi po troch mesiacoch mu bola od navrhovateľa doručená karta, myslel si, že navrhovateľ mu ju doručil preto, že dobre spláca spotrebiteľský úver. Keďže v tom čase bol po autohavárii, v ťažkom zdravotnom stave, tak z karty začal vyberať peniaze. Nevedel presne uviesť, ako dlho peniaze vyberal a koľko ich presne vybral. Potom začal splácať výber peňazí kartou, splácal dosť dlho a má za to, že aj celý dlh zaplatil. Všeobecné podmienky písané malým písmom na druhej strane zmluvy nečítal, keby to chcel čítať, trvalo by mu to asi tri hodiny. Prečítal len, že berie úver na chladničku a mrazničku a text písaný drobným písmom na prvej strane tiež neprečítal. Preto s podaným návrhom navrhovateľa nesúhlasil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2. typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; ( ) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. ( o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí ( ) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa , b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 21.8.2006, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 732,99 eura skladajúcej sa zo sumy 196 eur dlžné mesačné splátky (dlžná úverová istina 96,16 eura, dlžné poistné 5,88 eura, dlžné

úroky 83,96 eura a ostatné dlžné poplatky 10 eur), 506,95 eura úverová istina, ktorá sa stala splatnou ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a 30,04 eura zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Z vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ust. , teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. a o ochrane spotrebiteľa v znení hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. a nasl. .

Z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.8.2006 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 14 970,- Sk, ktorým odporca financoval kúpu tovaru v elektropredajni I. vo Svidníku. Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konajúca osoba - odporca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver na zakúpenie mrazničky a chladničky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup mrazničky a chladničky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny

koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient

- odporca v časti B (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru) prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či sa mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v elektropredajni vo Svidníku a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal odporca prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk <http://www.cetelem.sk/>). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/žiadosti

o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. . Tieto skutočnosti mal súd za preukázané aj z výsluchu odporcu.

Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá obchodná praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zákona 634/1992 Zz. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. a nasl. nemôže požívať právnu ochranu.

V konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.8.2006 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporca len požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000,- Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) listiny. Z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí, ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C) zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. a , súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. ).

Aj keby sa pripustil záver o platnom vzniku zmluvy, navrhovateľ odstúpením od zmluvy listom zo dňa 21.6.2010 zmluvu zrušil a preto záver o bezdôvodnom obohatení by bol rovnako náležitý, iba by sa vychádzalo z inej skutkovej podstaty tohto inštitútu (právny dôvod odpadol).

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú napriek odstúpeniu od zmluvy povinnosť spotrebiteľa plniť zo zmluvy aj napriek jej zrušeniu s účinkami ex tunc od vzniku zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia príslušenstva úveru popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok dohodnutých medzi účastníkmi konania nemôžu byť nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v .

Práva navrhovateľa vyplývajúce z porušenia práva týmto rozsudkom nijako nie sú dotknuté.

V záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov“ zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ak im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2009 sp. zn. a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

Súd súčasne poznamenáva, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere by venoval dôslednú pozornosť otázke zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. , splnením dlh zanikne.

Navrhovateľ v návrhu a v špecifikácii uviedol, že odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca ku dňu 29.5.2008 celkom sumu 823,21 eura. Keďže odporcovi bola bezpochyby na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 823,21 eura, navrhovateľovi mohlo vzniknúť v súlade s ust. v spojení s ust. právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda v sume 823,21 eura. Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdenia navrhovateľa plnil celkovo 879,82 eura, teda viac než titulom bezdôvodného obohatenia nadobudol, súd s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa zamietol.

V konaní bol úspešný odporca, preto mal v zmysle nárok na náhradu trov konania. Súd o trovách konania medzi hlavnými účastníkmi rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a navrhovateľ na ich náhradu nemal právo. Súd však zaviazal navrhovateľa podľa na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval na strane úspešného odporcu v celkovej sume 424,32 eura. Táto suma predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov (ďalej vyhláška) za šesť úkonov právnej služby pri tarifnej hodnote veci 732,99 eura za jeden úkon právnej služby suma 51,45 eura ( vyhlášky). Úkony: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, odpor zo dňa 5.10.2011, vyjadrenie zo dňa 9.12.2011, účasť na pojednávaní na OS Svidník dňa 15.12.2011, účasť na pojednávaní na OS Svidník dňa 19.4.2012, stanovisko zo dňa 23.4.2012. K úkonom patrí režijný paušál ( vyhlášky) za rok 2011 vo výške 7, eur a za rok 2012 vo výške 7, eur, k štyrom úkonom bol pripočítaný režijný paušál po 7,41 eur a k dvom úkonom režijný paušál vo výške 7,63 eura. Celková odmena advokáta predstavuje sumu 353,60 eura, k čomu je potrebné pripočítať 20 % DPH 70,72 eura, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka doložil, že je platiteľom DPH. Náhrada trov právneho zastupovania vedľajšieho účastníka s DPH predstavuje sumu 424,32 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.