Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/182/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobcu: C. G., L.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, T., zastúpená splnomocneným zástupcom W.. E. G., L.. XX.X.XXXX, R. XX, T., proti žalovaným: 1) Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31364501, Klemensova 8, Bratislava, 2) Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, IČO: 30416094, Nám. slobody 6, Bratislava, o zaplatenie 730,10 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 43,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 517,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 16.8.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 18,27 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 730,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 23.9.2010 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela dňa 17.11.1995 so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola časť pozemku o výmere 2245 m2, oddelená geometrickým plánom č. Y.-XXX- XX-XX z 23.5.1997 ako diel 72 od pôvodnej pozemkovej nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX - orná pôda s výmerou 11 689 m2, ktorá bola zapísaná na B. Č.. XXXX G. M. T. W.., M. T., T..Ú.. J.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 440 Sk za m2, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade bol pod číslom E.-XXXX/XX povolený dňa 23.11.1995. Právne účinky vkladu nastali dňa 22.11.1995. Táto kúpna zmluva nebola uzavretá v súlade s geometrickým plánom vypracovaným na skutočný záber pozemku (diel 72) vo vlastníctve žalobkyne používaného žalovaným. Predmetom predaja mal byť podľa geometrického plánu oddelený pozemok (diel 72) s výmerou 2361 m2. V kúpnej zmluve bol však predmetný pozemok len s výmerou 2245 m2. Rozdiel (2361 m2 - 2245 m2) o výmere 116 m2 užíva z dôvodu jeho zabudovania železničným telesom žalovaný v 1. rade a to odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech dňa 23.11.1995 bez právneho dôvodu, či v zmysle získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni. Dôkazom

tohto skutkového a právneho stavu je aj zápis na B. Č.. XXXX kú Barca, kde je žalobkyňa zapísaná ako vlastníčka pozemku parcela R. Č.. XXXX s výmerou 9328 m2 (čo zodpovedá predaju dielu č. 72 s výmerou 2361 m2), hoci podľa kúpnej zmluvy mal byť vlastníkom väčšej výmery tohto pozemku a to 9624 m2 (11689 m2 - 2245 m2), lebo žalovaný zaplatil kúpnu cenu len za výmeru 2245 m2. Zároveň je na B. Č.. XXXX vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, vyznačená na základe V-7541/1995, ktorá obmedzuje vlastníka vo výkone vlastníckeho práva. Žalobkyňa listami zo dňa 24.2.2010, 11.5.2010, 20.8.2010 a 4.10.2010 vyzvala žalovaného na usporiadanie protiprávneho stavu. Žalovaný listom zo dňa 30.3.2010 uznal, že nevykúpená časť pozemku parcely T. Č.. XXXX/X o výmere 116 m2 je zabudovaná železničným telesom a predložil žalobkyni kúpnu zmluvu zo dňa 22.4.2010, predmetom ktorej by bol predaj zvyšnej časti pozemku parcely T. Č.. XXXX/XX s výmerou 116 m2 za cenu 90,98 Eur za m2. Žalobkyňa listom zo dňa 11.5.2010 zaslala žalovanému pripomienky k zmluve, na ktoré už žalovaný nereagoval. Z dôvodu, že žalovaný doteraz neprejavoval záujem majetkoprávne usporiadať bezmluvné užívanie časti pozemku parcely T. Č.. XXXX/X vo výmere 116 m. Žalobkyňa ho listom zo dňa 20.8.2010 v zmysle vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 730,10 Eur, ktoré zodpovedalo trhovému nájomnému za obdobie od 1.8.2007 do 30.7.2010. Žalovaný výzvu zo dňa 20.8.2010 prevzal 23.8.2010 a zaplatiť mal do 30 dní, t. j. do 22.9.2010. Dňom 23.9.2010 sa dostal do omeškania a musí platiť popri istine aj úrok z omeškania ( Nar. vl. SR č. ). Úroková sadzba ECB k 23.9.2010 bola 1%, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia odpovedajúceho trhovému nájomnému (10% z kúpnej ceny za 3 roky) žalobkyňa vychádzala z kúpnej ceny pozemku parcely T. Č.. XXXX/X v sume 20,98 Eur na m2, ktorú žalovaný uviedol v predloženej kúpnej zmluve zo dňa 22.4.2010. Za 116 m pozemku je kúpna cena 2433,68 Eur. Ročný nájom pozemku s výmerou 116 m2 (10% z 2433,68 Eur) je 243,37 Eur. Nájom za 3 roky je teda 730,10 Eur.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 13.5.2011 sp. zn. -18, proti ktorému žalovaný v 1. rade podal odpor, ktorý odôvodnil z nasledovných dôvodov: žalobca v žalobnom návrhu nesprávne uvádza obchodné meno žalovaného, ktoré správne má znieť Železnice Slovenskej republiky Bratislava, v skrátenej forme ŽSR; žalovaný žiada zamietnuť žalovaný návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko žalovaný v 1. rade je v zmysle o Železniciach SR správcom majetku štátu, t.j. SR a ako samostatný právny subjekt prevádzkuje verejnú železničnú sieť vo vlastníctve SR v zmysle o dráhach (ďalej len zákon o dráhach). Na tento účel v zmysle zákona o dráhach uzatvára každoročne zmluvu o prevádzkovaní dráh na príslušné kalendárne roky. V súčasnosti je platný dodatok č. 1 k zmluve o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2011 - 2013 zo dňa 27.12.2010. Celoštátne železničné dráhy boli predchádzajúcou československou republikou nadobudnuté buď znárodnením alebo novovybudovaním v období po roku 1945. Na žalobkyňou označenej parcele T. Č.. XXXX/ XX X. L. B. Č.. XXXX T. Ú. E. T.Š., D. T. T.. T..Ú.. J., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (pôvodne časti parcely T. Č.. XXXX druh pozemku orná pôda) je podľa skutočného stavu železničné dráhové teleso spravované podľa zákona o dráhach, ktoré tvorí v zmysle zákona o ŽSR železničnú dopravnú cestu. V zmysle ustanovení prílohy zákona o ŽSR dopravnú cestu tvoria pozemky, na ktorých sú umiestnené súčasti železničnej dopravnej cesty uvedené v písmenách b) až i) uvedenej prílohy. Vlastníkom dráhy nie sú Železnice Slovenskej republiky Bratislava, ale Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorá každoročne so žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom dráhy uzatvára zmluvu o prevádzkovaní dráh. Uvedená zmluva ako i zákon neumožňujú žalovanému zaťažovať nehnuteľný majetok štátu nájomnými vzťahmi a nakladať s nimi mimo zákona o dráhach. Žalovaný predmetný pozemok neužíva, ale ani na ňom neprevádzkuje železničnú trať. Predmetom hore uvedenej zmluvy je úprava podmienok na prevádzkovanie celoštátnych regionálnych dráh, úprava práv a povinností zmluvných strán k plneniu účelu zmluvy a zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia prevádzkovateľa dráhy - ŽSR, Bratislava v oblasti výkonov uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy (článok IV. a VII. zmluvy). Zmluva o prevádzkovaní dráh sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh podľa - 30 zákona o dráhach a dodržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami (článok I. zmluvy). Stavba v zmysle platného nie je súčasťou pozemku a môže byť vo vlastníctve aj iného subjektu než vlastníka pozemku. V tomto prípade vlastníkom dráhy a stavieb neprislúchajúcich je Slovenská republika. SR ako vlastník dráh a stavieb prislúchajúcich k zabezpečeniu jej prevádzky užíva tento pozemok žalobkyne. Žalovaný však len prevádzkuje dráhy na základe zmluvy o prevádzkovaní

dráh uzatvorenej medzi ním a SR zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný disponuje právnym titulom len na prevádzkovanie dráh, preto na jeho strane nedochádza ani k bezdôvodnému obohateniu, pričom je právne irelevantné, či je táto zmluva odplatná alebo bezodplatná. Žalovaný má za to, že na jeho strane nedošlo k majetkovému prospechu získanému od žalobkyne užívaním pozemku žalobkyne, na ktorom sa stavba vlastníka SR nachádza. Žalovaný je v hmotnoprávnom vzťahu len s vlastníkom dráhy a stavieb prislúchajúcim k zabezpečeniu jej prevádzky, pričom zo svojej činnosti nevykazuje zisk, nakoľko má vopred schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 15.6.2011, žalobkyňa upresnila označenie žalovaného v 1. rade a navrhla, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a to Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, IČO 30416094. Súd uznesením zo dňa 29.7.2011 súd pripustil do konania žalovaného v 2. rade. Voči uvedenému uzneseniu žalovaný v 1. rade podal odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2012 odmietnuté. na pojednávaní dňa 3.7.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu upresnila, že žalovaným je Slovenská republika, ktorá je zastúpená žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú správcovia štátu, spôsobilí konať za štát a narábať s jeho majetkom. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom štátu, vykonávaným Železnicami, tak toto kontroluje Ministerstvo dopravy.

Žalovaný v 2. rade sa k návrhu písomne vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že žalovaný v 1. rade je právnickou osobou sui generis a bola zriadená v znení neskorších právnych predpisov. Podľa bodov 1, a , .1 citovaného zákona vykonáva žalovaný v 1. rade ako základný predmet svojej činnosti prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu ( o dráhach) činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh, zabezpečuje prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely výstavby úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh, takisto samostatne hospodári s majetkom štátu, ktorý je mu zverený do správy, vykonáva jeho oddĺženie a majetkové vyporiadanie nevyporiadaného vlastníctva nehnuteľností užívaných železnicami podľa plánu stanoveného na jeden rok. Podľa a zákona o ŽSR správna rada žalovaného v 1. rade schvaľuje koncepciu hospodárenia s majetkom štátu správa železníc vrátane plánu ich vstupného oddĺženia a plánu vyporiadania nevyporiadaného vlastníctva nehnuteľností užívaných železnicami a Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR iba predkladá výročnú správu o hospodárení železníc, o stave majetku, s ktorým hospodári, o podnikateľskej činnosti a o použití prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vzťah žalovaných je upravený v zákona o ŽSR, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 2. rade má postavenie kontrolujúceho subjektu. Kúpna zmluva zo dňa 17.11.1995, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, bola uzavretá v prospech SR v správe Železníc SR. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak žalovaný v 1. rade bol oprávnený uzatvárať kúpne zmluvy na pozemky vo vlastníctve štátu, je tiež povinný znášať právne následky s tým spojené, t.j. zodpovednosť za riadne vykonanie svojich povinností. K samotnému nároku žalobkyne žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade došlo 17.11.1995, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v k.ú. Barca, zapísaných na B. Č.. XXXX ako pozemok parcelné číslo XXXX v pôvodnej výmere 11689 m2, z nej časť o výmere 2245 m2 označená ako diel XX vyčlenená k novovzniknutej parcele R. XXXX/X. Zameranie pozemkov bolo uskutočnené geometrickým plánom č. Y.-XXX-XX-XX na základe ktorého došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a stanoveniu ceny. Žalobkyňa vo svojom podaní tvrdí, že podľa geometrického plánu mal byť oddelený pozemok označený ako diel 72, avšak o výmere 2361 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 17.11.1995 vedela, že nebol vykúpený pozemok vo výmere zodpovedajúcej geometrickému plánu č. Y.-XXX-XX-XX a takisto súčasne vedela, kto sa podľa neho a na jej úkor obohatil. Z tohto dôvodu došlo k premlčaniu jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia k 17.11.1997.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaniach ďalej uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu. Železnice boli zriadené zo je definované, v čom spočíva spravovacia činnosť. Nie je povinnosťou Železníc robiť dodatočné majetkové vysporiadanie ohľadom stavieb, ktoré sú vo

vlastníctve Slovenskej republiky. Tieto nemôže scudzovať ani zaťažovať. Je pravdou, že v minulosti robili dodatočné majetkové vysporiadanie na základe kúpnej zmluvy pre prestavbu Železníc Slovenskej republiky v Barci na základe geometrického plánu z roku 1977, je potrebné však vychádzať z grafiky. Predmetná stavba je označená dielom 72, išlo o výmeru 2245 m2. Je pravdou, že v tom čase nebol presný spôsob merania, ale nedostatok značenia bol v tom, že líniové stavby sa podľa vtedy platného katastrálneho zákona mohli zapisovať len na základe geometrického plánu, kde parcela pozostávajúca z jednotlivých dielikov bola vyporiadaná celkovo, to znamená, že každý dielik bol vyporiadaný. Od uvedenej doby vstúpili do dobromyseľného užívania predmetnej parcely. Do zápisu vlastníckeho práva zasiahol aj register obnovenej evidencie pozemkov. Vyhotovil sa nový spôsob geometrického zamerania, kde každý diel dostal samostatné parcelné číslo a tak bolo možné výkupy zapisovať aj do katastra nehnuteľností a následne premietať do zápisov na listy vlastníctva. Starý geometrický plán z roku 1977 už nebol alebo zmluvy vyhotovené na jeho podklade neboli vkladu schopné a kataster už odmietal takéto kúpne zmluvy zapisovať, čiže prinútil ich, aby sa prepracoval geometrický plán. Tento plán bol potom následne prepracovaný a to staré analógové alebo planimetrické meranie bolo nahradené digitálnym meraním a nové plány už spĺňali podmienky zápisu do katastra nehnuteľností. Na základe toho nového geometrického plánu digitálnym zameraním sa už potom ďalšie výkupy iných parciel realizovali na základe nového vyhotoveného geometrického plánu. Železnice sú toho názoru, že dňom účinného prevodu vlastníckeho práva z roku 1995 na základe kúpnej zmluvy vstúpili do dobromyseľnej držby a užívania s tým, že nikto nepredpokladal, že v tom čase môže byť nejaká zmena výmery parcely, nato vlastne boli až potom upozornení žalobkyňou v zastúpení svojho syna, W.. G., ktorý požiadal o dokúpenie rozdielu 116 m2, ktorý vznikol na základe druhého geometrického plánu. Železnice sa snažili nesporovo vyriešiť danú záležitosť a vyhotovili nové znenie návrhu kúpnej zmluvy. Zo strany kupujúcich tento návrh nebol prijatý z dôvodu, že chceli celkový výkup z roku 1995, ktorý už bol účinný a vedený v evidencii nehnuteľností. Chceli doplatiť za tie staré vykúpené metre štvorcové, to znamená za 2 245 m2 chceli doplatiť v nových cenách, s čím Železnice nesúhlasili. Boli ochotné jedine tých 116 m2 kúpiť v cene podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na danú stavbu a v zmysle ktorého sa potom vykupovalo ďalej a riešilo sa majetkoprávne vysporiadanie v katastrálnom území Barca. Pre železnice nie je možné, aby vykupovali nad rámec, nakoľko vlastné peňažné krytie na majetkoprávne vysporiadanie je veľmi obmedzené a nevysporiadaných tratí je veľmi veľa, štát nevydeľuje priamo peniaze na tieto majetkoprávne vysporiadania, hradia sa z prevádzkových peňazí. Je nedostatok finančných zdrojov aj na prevádzku. Železnice sa bezdôvodne v žiadnom prípade, čo sa týka tých 116 m2 neobohacovali. Dňom účinného prevodu v roku 1995 Železnice vstúpili do dobromyseľnej držby. Výzvu na usporiadanie obdržali od žalobkyne až začiatkom roku 2000, to znamená 15 rokov po prvotnom prevode z roku 1995. Keď porovnávame diel 72 v novom geometrickom pláne oproti starému geometrickému plánu, tak možno zistiť, že celý diel 72 je v grafickej časti absolútne totožný so starou grafikou. Nie je tam ani milimetrový posun, nedošlo k žiadnej odchýlke v grafike. Grafika je pre kataster rozhodujúca. Túto grafiku berie do úvahy aj register obnovenej evidencie pozemkov. Vzhľadom k tomu, že E-čkové parcely výmery nie sú záväzné pre kataster, tak z toho dôvodu spracovateľ registra obnovenej evidencie pozemku vychádza aj z jednej aj z druhej grafickej časti. Celkové výmery zostávajúce zbytkové žalobkyne budú upravené až po ukončení ROEP-u a nakoľko ROEP ešte nie je ani ukončený, nie sú celkovo tieto výmery záväzné.“

Pokiaľ ide o námietku premlčania, už v roku 2008, keď bol vyhotovený nový geometrický plán žalobkyňou, tak z celkovej výmery jej muselo byť jasné, že tam vznikol rozdiel. Nakoľko v E - čkovej parcele XXXX, z ktorej bol povolený ten výmer, teda aj odpredaný výmer, bol pôvodne 11 689 m2, z čoho sme vykúpili 2 245 m2 a žalobca uvádzal, že vznikli nové parcely XXXX/X - o výmere 8 209 m2 a 1526/2. - 640 m2. Vlastník je zodpovedný za sledovanie údajov svojho majetku, minimálne na internete to mohol zistiť, keďže ako C - čková parcela XXXX/XX bola v roku 2006 zapísaná o výmere 2 361 m2, čiže už z toho mohol zistiť rozdiel. Štát sa stal vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko to užíval dobromyseľne od roku 1995 do roku 2006, kedy bol zapísaný do katastra nehnuteľností geometrický plán z roku 2001, platným sa stal až zápisom do katastra nehnuteľností.

Železnice mali snahu vyporiadať majetkovo pozemky štátu a celý ten záber, K. XX G. Č.. XXXX - je na ňom železničné teleso, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Teda Železnice mali záujem vyporiadať staré majetkové vyporiadanie, nakoľko ani Ministerstvu dopravy sa do toho akosi nechcelo a v podstate to vyporiadanie malo byť urobené ešte skôr, ako boli kladené koľajnice. Na túto činnosť boli vedením železníc vyčlenené v roku 1995 financie, pokiaľ ide o katastrálne územie Barca, avšak táto činnosť pre železnice nevyplýva Obchodného registra, kde sú zapísané jej činnosti, ani z citovaného

zákona o Železniciach Slovenskej republiky. Takže bolo to nad jeho rámec. Zákon neupravuje dodatočné vyporiadanie, pretože sa s tým neráta. Predpokladá sa, že skôr ako vôbec dôjde k nejakej výstavbe, tak bude vyporiadaný majetkoprávne pozemok, ktorého sa to týka. V roku 1995 platila cenová vyhláška 465/1991, v zmysle ktorej uzatvárali kúpnu zmluvu so žalobkyňou, iné ceny nemohli dávať. Zápis v katastri mal deklaratórny charakter, konštitutívny účinok má kúpna zmluva, preto nemohli doplatiť cenu v zmysle nového znaleckého posudku. Záležitosť plomby je vecou katastra nehnuteľností, ktorý postupuje podľa zákona o katastri nehnuteľností a vyhlášky, spätne už nemožno vyvlastňovať. Zmluva bola riadne uzavretá, žalobkyňa ju uzavrela dobrovoľne.

Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, poverená zástupkyňa žalovaných uviedla, že obvykle zadávajú na jeho výpočet znalecké posudky, avšak v danom prípade je prijateľná výška, ako uvádza žalobca.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní predniesol: Železnice Slovenskej republiky na základe vykonávajú správu majetku štátu, robia jeho oddlženie, majetkové vysporiadanie nevysporiadaného majetku. V tomto zmysle vlastne uzavreli aj kúpnu zmluvu z roku 1995, ktorá je priamo uzavretá v mene Slovenskej republiky do správy Železníc Slovenskej republiky. Z toho jednoznačne vyplýva, že keď boli schopní právne uzavrieť kúpnu zmluvu v roku 1995, nesú aj právne dôsledky z toho vyplývajúce. Železnice Slovenskej republiky nemali nič proti tomu, aby sa uzavrela kúpna zmluva v roku 2010, keď chceli odkúpiť 116 m2, ide o správu majetku štátu. Žalobný návrh mal znieť voči štátu a teda nemal smerovať priamo voči Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pretože ten len koná v mene štátu. Žalobca v roku 2001 vedel rozdiel medzi výmerou, čiže dvojročná subjektívna premlčacia lehota odvtedy ubehla.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu k argumentácii žalovaných na pojednávaniach uviedla: Štátom je vlastne celé územie Slovenskej republiky, ktorá má rôzne oblasti a zaňho spravujú ústredné orgány štátnej správy. Podľa zákona v danom prípade vykonáva správu majetku štátu ako nadriadený orgán Ministerstvo dopravy. V roku 1995 zástupca žalobkyne zistil, že na liste vlastníctva je plomba, žiadali sme o vyjadrenie kataster nehnuteľností. Tí uviedli, že až po odkúpení všetkých dielikov bude možné zapísať parcelu na Slovenskú republiku v správe Železníc. V roku 2008 zistili, že stále je tam vedená plomba, preto sa rozhodli zamerať celú zbytkovú parcelu. V dôsledku plomby žalobkyňa nemohla nakladať s majetkom. Následne v súvislosti s tým zástupca žalobkyne dotazoval kataster nehnuteľností aj ŽSR a v roku 2009 zistili, že došlo k novému zameraniu parcely, kde visel rozdiel oproti pôvodnému zameraniu 116 m2. Práve v dôsledku toho kataster nehnuteľností nemohol zapísať kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá. V tej súvislosti sa obrátili na ŽSR a oni navrhli odkúpenie uvedených metrov štvorcových s tým, sa odvolávali na znalecké ohodnotenie v sume 20,98 eur pre celú líniovú stavbu. Nakoľko však v pôvodnej zmluve bola určená cena pre m2 440 Sk, tak žalobkyňa chcela doplatok, s čím oni nesúhlasili. V Barci ROEP-ka doposiaľ nezačala.

Po zameraní v roku 2008 je to už v C-čkovom stave, konkrétne geometrický plán bol overený 30.12.2008. Keď bol vyhotovený geometrický plán z roku 2001, o ňom žalobkyňa so zástupcom neboli informovaní, čiže nemali možnosť sa o tom dozvedieť. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaných za užívanie 116 m2. Parcela XXXX/XX o výmere podľa nového geometrického plánu je stále vedená na liste vlastníctva vo vlastníctve žalobkyne. Mala vôľu túto parcelu predať Slovenskej republike, nakoľko však uvedených 116 m2 je naďalej užívaných, žiada vydať bezdôvodné obohatenie. Podstatné je, že majetok žalobkyne bol užívaný štátom. Železnice dali vyhotoviť geometrický plán č. 55, ten bol však zapísaný až v roku 2006. Týmto novým zameraním sa zistil rozdiel 116 m2, avšak Železnice o tom žalobkyňu neinformovali. Zástupca žalobkyne dal vyhotoviť geometrický plán v roku 2008 za účelom zamerania zbytkovej parcely č.1216, ktorý bol odsúhlasený 22.12.2008 a na základe ktorého vznikli dve nové parcely. Dňa 29.12. požiadal kataster nehnuteľností o zápis, ktorý bol zavkladovaný pod číslom E. X/XXXX v časti iné údaje, začiatkom roka 2009. Geodet ho vtedy upozorňoval na existenciu plomby, avšak ani on nevedel o tom rozdiele 116 m2, nakoľko on vymeriaval inú parcelu. 22.4.2010 prvýkrát uvádzal tento rozdiel výmery v liste, ktorý bol adresovaný Železniciam Slovenskej republiky. 1.4.2010 podal na Kataster nehnuteľností žiadosť o vykonanie zápisu kúpnej zmluvy v katastrálnom území Barca - E. XXXX/XX. Na tento list doposiaľ Kataster nehnuteľností nereagoval, preto zástupca

žalobkyne 14.4.2010 zašiel osobne na Kataster nehnuteľností, kde jednal s pani K.. Tá ho informovala, že je problém s výmerou, nakoľko sa zistil rozdiel medzi výmerou zaznamenanou v geometrickom pláne a výmerou uvedenou v kúpnej zmluve, a preto teda to nemôžu zapísať do katastra ani odstrániť plombu. Čiže vtedy sa prvýkrát dozvedel o tejto rozdielnej výmere a mohla začať plynúť lehota na premlčanie. 20.8.2010 vyčíslil bezdôvodné obohatenie, avízo zaslal Železniciam Slovenskej republiky a 4.5.2011 podal žalobu. Nechodil každý deň na internet LV-čko, navyše parcely E-čkové, ako sama uvádzala žalovaná, nemožno brať presne a navyše nemal k dispozícii geometrický plán z roku 2001, odsúhlasený I.. P. 31.10.2001.

Pri výpočte bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala z 10 % z kúpnej ceny, čo podľa súdneho znalca, s ktorým saje zástupca radil, zodpovedá bežnému trhovému nájomnému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa je zapísaná v Katastri nehnuteľnosti na B. Č.. XXXX ako vlastník pozemku registra C - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2361 m2 nachádzajúceho sa v Okrese Košice IV, k.ú. Barca.

Z vyvlastňovacieho súpisu nehnuteľností zo dňa 23.5.1977, hosp. zmluva HZ-162-75-76 súd zistil, že z parcely č. XXXX G.. E. Č.. XXXX týkajúcej sa nehnuteľnosti - roľa o výmere 1689 m2 bol vytvorený diel č. 72 o celkovej výmere 2245 m2.

Podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 17.11.1995, zavkladovanej do katastra nehnuteľnosti dňa 23.11.1995 pod č. E. XXXX/XX s účinkami od 22.11.1995, žalobkyňa predala žalovanému v 1. rade časť pozemku o výmere 2245 m2 z parcely č. 1216 zapísanej na B. Č.. XXXX v pôvodnej výmere 11689 m2 - kult.orná pôda podľa geometrického plánu č. Y.-XXX-XX-XX z 23.5.1977 ako diel 72 pričlenenú k novovzniknutej parcely R. XXXX/X.

Podľa písomnej odpovede Okresného úradu Košice IV z 29.9.1998 žalobkyni, na LV č. XXXX T..Ú.. T.-J. vo veci vyznačenia plomby E. XXXX/XX sa jedná o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa k dielom, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim pri zápisoch práv k nehnuteľnostiam v zmysle a nakoľko sa do dnešného dňa neuskutočnil prevod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré tvoria podľa geometrického plánu novú parcelu, predmetné zápisy sa nemohli uskutočniť a plomby nemohli byť zrušené.

Žalovanému v 1. rade bolo dňa na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 6244/2006-ÚRŽD/Kz z 19.2.2007 v znení rozhodnutia č. 2112/2008-ÚRŽD/Ha z 23.5.2008 vydané povolenie na prevádzkovanie celoštátnej dráhy evidenčné číslo 1267/2007/B.

Listom zo dňa 30.3.2010 žalovaný v 1. rade odpovedal na žiadosť žalobkyne zo dňa 24.2.2010 o majetkoprávne vyporiadanie pozemku parcely T. XXXX/XX E. T..Ú.. J. E. L. B. Č.. XXXX - nakoľko došlo k chybnému geometrickému zameraniu alebo nesprávne uvedenej výmere v kúpnej zmluve (o 116 m2 menej), v ktorom žalovaný v 1. rade oznámil, že na podklade nového geometrického plánu XXXXXXXX- XX/XXXX overeného 31.10.2001 pod č. 197/2001 na diel 72 v celosti, v zmysle znaleckého posudku vypracovaného na celú líniovú stavbu pod č. 001/2005 W.. I. T., znalcom stanovená cena je 20,98 eur/m2 a táto je záväzná pre majetkoprávne vyporiadanie celej líniovej stavby v k.ú. Barca, nakoľko sa uhrádza zo zdrojov pridelených zo štátneho rozpočtu..

Podľa návrhu kúpnej zmluvy z 22.4.2010 RP1-827380-0058/2010 zo strany žalovaného v 1. rade mala žalobkyňa predať žalovanému v 1. rade za účelom dodatočného majetkoprávneho vyporiadania stavby: Napojenie VSŽ na sieť ŽSR v k.ú. Barca, z nehnuteľnosti z parcely T.-Q. Č.. XXXX/XX, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na B. Č.. XXXX Katastrálneho úradu v Košiciach, obec Košice-Barca, ktorá bola kupujúcim v roku 1995 odkúpená kúpnou zmluvou pod E. XXXX/XX, vklad povolený 23.11.1995 na podklade GP č. Y.-XXX-XX-XX z 23.5.1977 ako diel 72 o výmere 2245 m2, dopredať zvyšnú časť o výmere 116 m2 (do celkovej výmery 2361 m2), podiel 1/1 k celku, pričom výkup sa realizuje na podklade prepracovaného GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaného W.. Ž. dňa 27.4.2001, overeného 31.10.2001 pod č. 197/2001, za cenu 2.433,68 eur (116m2 x 20,98 eur).

Vyhotoviteľom GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX boli ŽSR, stredisko hospodárenia s majetkom. Podľa výkazu výmer - B. XXXX - G. G. XXXX T.-R., K. XX, T. G. Č.. XXXX/XX o výmere 2361 m2.

Žalobkyňa návrh kúpnej zmluvy vrátila žalovanému v 1. rade listom zo dňa 11.5.2010 s pripomienkami, najmä žiadala doplatiť sumu 20,98 m2 za celú parcelu 1544/74 o výmere 2361 m2.

Listom zo dňa 20.8.2010 žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku o výmere 116 m2 za obdobie 1.8.2007 až 30.7.2010 vo výške 730,10 eur (odpovedajúcej trhovému nájomnému) do 30 dní od prevzatia listu. Žalovanému bol list doručený 23.8.2010. Žalobkyňa listom zo dňa 4.10.2010 opätovne vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie vyčísleného bezdôvodného obohatenia, avšak neúspešne.

Podľa výpisu z Obchodného registra predmetom činnosti žalovaného v 1. rade je: zriaďovanie a prevádzkovanie železničných telekomunikačných a rádiových sietí, údržba a opravy dopravných prostriedkov, výroba, údržba a opravy špeciálnych strojov zariadení a materiálu vrátane revízií a diagnostiky; poskytovanie služieb v reštauračných, ubytovacích, a kultúrnych zariadeniach; automatizované spracovanie údajov a ich prenos; metrologické výkony a defektoskopia, diagnostika a meranie fyzikálnych veličín, geodetická a kartografická činnosť; zabezpečovanie činnosti vedúceho odborového normalizačného strediska v železničnej doprave; výroba, montáž, oprava a rekonštrukcia elektrických a elektronických zariadení vrátane revízií a diagnostiky; prekládka tovarov, preväzovanie kolajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy prepravovaných tovarov pri zmene rozchodu železníc; zabezpečovanie osobitnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov vybraných profesií; projektová činnosť v investičnej výstavbe; inžinierska činnosť; reklamná a propagačná činnosť; kopírovacia a fotografická činnosť; organizačné zabezpečenie a vzdelávania; psychologické služby neklinického charakteru; prevádzkovanie cestovnej kancelárie; liečebno-preventívna starostlivosť; kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti /veľkoobchod/; kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi /maloobchod/; sprostredkovateľská činnosť; prenájom nehnuteľností; výroba tepla, rozvod elektriny, rozvod tepla; výkon skúšok dráhových vozidiel pre železničné a špeciálne dráhy; zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a poskytovanie verejných telekomunikačných služieb; činnosť účtovných poradcov; vedenie účtovníctva; poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom; automatizované spracovanie dát; poradenská a konzultačná činnosť v oblasti hardware a software; príprava mládeže na povolanie a činnosti súvisiace s touto prípravou; prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu; činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh; výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh vrátane zariadení ekologického charakteru; prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely výstavby, úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh; prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe; výskumná a vývojová činnosť pre stavbu a prevádzkovanie všetkých dráh; výskumná a vývojová činnosť pre prevádzkovanie dopravy na všetkých dráhach; udržiavanie, vystavovanie a predvádzanie historických koľajových vozidiel pre železničné a špeciálne dráhy, včítane traťových strojov a špeciálnych zariadení; prevádzkovanie dopravy osôb nostalgickými vlakmi na železničných a špeciálnych dráhach; poskytovanie lekárenskej starostlivosti; obstarávanie služieb spojených so správou bytov a nebytových priestorov; prevádzkovanie dopravnej zdravotnej služby; pohostinská činnosť; čistenie prádla; zubná technika; vykonávanie revízií určených technických zariadení tlakových; vykonávanie prehliadok, revízií a skúšok určených technických zariadení plynových; vykonávanie prehliadok, revízií a skúšok strojno-mechanických častí zdvíhacích zariadení; dodávka elektriny, distribúcia elektriny; technik požiarnej ochrany; špecialista požiarnej ochrany; prevádzka verejných hygienických zariadení - toalety; upratovacie služby; prenájom cestných vozidiel; prenájom

stavebných strojov a mechanizmov; demolácie a zemné práce; manipulácia s nákladom - prekladanie bremien; čistenie kanalizácie; kladenie potrubia mechanizmami; lešenárske práce - montáž a demontáž; betonárske práce; maliarske a natieračské práce; výkon skúšok dráhových vozidiel pre železničné, špeciálne dráhy a električkové dráhy; výkon posudzovania zhody so schváleným typom dráhových vozidiel; vzdelávanie a overovanie odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh, dráhových podnikov a odbornej prípravy rušňovodičov, okrem prevádzkovateľov lanových dráh, trolejbusových a električkových dráh; vykonávanie vzdelávania zamestnancov prevádzkovateľov dráh a dráhových podnikov; vykonávanie overovania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach plynových pre zamestnancov prevádzkovateľa dráh a dráhových podnikov; vykonávanie overovania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach; vykonávanie overovania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach tlakových pre zamestnancov prevádzkovateľa dráh a dráhových podnikov; vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu : 01.1- Výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov; vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu : 05.1- Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo riadenie prevádzky; vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu : 06.1- Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu motorových vozíkov; vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu : 10.3- Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti; vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu : 01.2- Výchova a vzdelávanie bezpečnostných technikov; posudzovanie psychickej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh a dráhových podnikov; poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odboroch psychológia, pracovná a organizačná psychológia, poradenská psychológia, dopravná psychológia; prevádzkovanie závodného hasičského útvaru; oprava a kontrola požiarnych vodovodov; oprava a kontrola požiarnych hydrantov.

Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2010 súd zistil, že vlastníkom dráh je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a prevádzkovateľom dráh žalovaný v 1. rade.

Z čl. I predmetnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a 17 zákona o dráhach, a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami.

Z čl. II s názvom "Predmet zmluvy" vyplýva, že predmetom zmluvy je upraviť podmienky na prevádzkovanie celoštátnych a regionálnych dráh, upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri napĺňaní účelu zmluvy, zabezpečiť vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu) v oblasti výkonov uvedených v prílohe č. 1 zmluvy.

Prevádzkovateľ dráhy (odporca) sa zaväzuje zabezpečiť na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace s:

a) udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh

b) zabezpečením styku s inými dráhami

c) zabezpečovaním prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe

d) obsluhou dráh

e) prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty

f) zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh, ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému

g) starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb

h) organizovaním a riadením dopravy na dráhach

Podľa čl. III bod 3 zmluvy prevádzkovateľ dráhy (odporca) bude zabezpečovať všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä:

a) opravovať a udržiavať železničný zvršok a spodok, železničné mosty a tunely vrátane

objektov a pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa predmetu zmluvy

b) vykonávať preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na

zabezpečenie stavieb

c) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia

d) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať elektrotechnické a energetické zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy

e) organizovať dopravu na železničných dráhach

f) zabezpečovať kapacity železničnej dopravnej cesty v prípade obrany štátu a krízového riadenia

g) poskytovať súčinnosť železničnej polícii

h) zabezpečovať kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne dôležitých výrobkov

Podľa čl. IV zmluvy vlastník dráhy sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, stanovenými podľa článkov V a VI zmluvy maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy bude poskytovať vždy do 5 dní príslušného mesiaca finančné prostriedky vo výške 1/12 z celoročnej schválenej čiastky preddavku z kapitoly MDPaT SR v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Podľa čl. VII zmluvy vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia dotáciu, ktorá je rozdielom medzi nákladmi hlavnej činnosti ŽDC vynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC.

Podľa čl. IX zmluvy vlastník dráhy je oprávnený kontrolovať plnenie predmetu zmluvy zo strany prevádzkovateľa dráhy. Prevádzkovateľ dráhy je povinný umožniť vlastníkovi dráhy vykonanie uvedenej kontroly.

Podľa o Železniciach Slovenskej republiky, predmetom činnosti železníc je

a) základný predmet činnosti

1. prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu,

2. činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh:

2.1. zriaďovanie a prevádzkovanie železničných telekomunikačných a rádiových sietí,

2.2 výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh vrátane zariadení ekologického charakteru,

2.3. údržba a opravy dopravných prostriedkov, výroba, údržba a opravy špeciálnych strojov, zariadení a materiálu vrátane revízií a diagnostiky,

2.4. poskytovanie služieb v reštauračných, ubytovacích a kultúrnych zariadeniach,

2.5. prenájom nehnuteľností,

2.6. automatizované spracovanie údajov a ich prenos,

2.7. metrologické výkony a defektoskopia, diagnostika a meranie fyzikálnych veličín, geodetická a kartografická činnosť,

2.8. zabezpečovanie činnosti vedúceho odborového normalizačného strediska v železničnej doprave,

2.9. výroba, montáž, oprava a rekonštrukcia elektrických a elektronických zariadení vrátane revízií a diagnostiky,

2.10. prekládka tovarov, preväzovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy prepravovaných tovarov pri zmene rozchodu železníc,

2.11. zabezpečovanie osobitnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov vybraných profesií,

3. prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely

3.1 výstavby, úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh,

3.2 poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe;

b) ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v obchodnom registri.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona prevádzkovaním železničných dráh sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje železničná dopravná cesta určená na pohyb železničných koľajových vozidiel vrátane pevných železničných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu týchto vozidiel a zariadení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky (ďalej len "železničná dopravná cesta").

Podľa § 10 ods. 1 až 4 cit. zákona železnice majú právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania. Železnice nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia, ani založiť záložné právo v prospech tretích osôb na majetok uvedený v odseku 1. Železnice sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí. Ročná účtovná závierka, prípadne mimoriadna účtovná závierka musí byť overená audítorom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 cit. zákona železnice svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.

Podľa § 12 cit. zákona vlastnými finančnými zdrojmi železníc sú: a) základné imanie,

b) zisk vytvorený z ich činnosti, c) rezervný fond, d) ďalšie fondy železníc na financovanie ich potreby vytvárané zo zisku, e) príjmy za použitie dopravnej cesty.

Podľa § 24 ods. 1 až 3 cit. zákona železničnú dopravnú cestu tvorí cesta určená na dopravu železničnými koľajovými vozidlami, zahŕňajúca pevné železničné zariadenia potrebné na zabezpečenie pohybu železničných koľajových vozidiel a zariadenia slúžiace na zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky. Železničnú dopravnú cestu podľa odseku 1 tvoria súčasti uvedené v prílohe tohto zákona. Železničnú dopravnú cestu netvoria koľaje v zariadeniach na opravu vozidiel, spojovacie koľaje k týmto zariadeniam a vlečky.

Podľa prílohy cit. zákona železničnú dopravnú cestu tvoria

a) pozemky, na ktorých sú umiestnené súčasti železničnej dopravnej cesty uvedené v písmenách b) až i);,

b) drážne teleso a pláň, predovšetkým násypy, zárezy, drenáže a odvodňovacie priekopy, spevňovacie múry, spevňujúce porasty na ochranu svahov, osobné nástupištia a nakladacie rampy, postranné pruhy a cesty, oplotenie, živé ploty, ohrady, zásnežky,

c) umelé stavby, najmä mosty, priepusty, priechody a iné vrchné vedenia dráhy, tunely, zakryté zárezy a iné podpovrchové vedenia dráhy, oporné múry a ochranné stavby proti lavínam a padaniu kamenia a pod.,

d) úrovňové kríženia dráh s pozemnou komunikáciou vrátane zariadenia na zabezpečenie cestnej dopravy,

e) vrchné stavby, najmä železničný zvršok vrátane koľajníc, podvalov, drobného koľajiva, výhybiek, zariadení na ohrev výhybiek, koľajových krížení, koľajového lôžka, točne, posuvne (s výnimkou tých, ktoré slúžia len hnacím vozidlám),

f) zariadenia pre cestnú dopravu na predstaničných plochách a v nákladných staniciach vrátane prístupových komunikácií,

g) zabezpečovacie, signalizačné a oznamovacie zariadenia na šírej trati, v staniciach a zoraďovacích staniciach vrátane zariadenia na výrobu, premenu a rozvod elektrického prúdu na napájanie oznamovacích a zabezpečovacích zariadení, budovy patriace k uvedeným zariadeniam, koľajové brzdy,

h) osvetľovacie zariadenia na zabezpečenie prevádzky a bezpečnosti dopravy,

ch) zariadenia na premenu a prívod prúdu pre elektrickú trakciu, najmä trakčné napájacie stanice, spínacie stanice, napájacie vedenia medzi trakčnými napájacími stanicami a trolejovým vedením, trolejové vedenia s trakčnými podperami, trakčné napájacie koľajnice s podperami, spätné vedenia,

i) budovy slúžiace na zabezpečenie prevádzky dopravnej cesty a jej údržby vrátane častí budov, v ktorých sa nachádzajú zariadenia na odbavovanie cestujúcich.

Podľa o dráhach, dráha je dopravná cesta určená na pohyb dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o dráhach, prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje doprava na dráhe.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dráhach, dráhy sa podľa technických podmienok členia na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne dráhy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o dráhach, železničné dráhy sa z hľadiska účelu a významu členia na a) celoštátne dráhy, ktoré slúžia celoštátnej verejnej železničnej doprave a medzinárodnej doprave,

b) regionálne dráhy, ktoré majú miestny význam, slúžia verejnej železničnej doprave a sú zaústené do celoštátnej alebo do inej regionálnej dráhy,

c) vlečky, ktoré slúžia vlastným prepravným potrebám prevádzkovateľa alebo iného subjektu na základe zmluvy a sú zaústené do celoštátnej dráhy, regionálnej dráhy alebo do inej vlečky.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o dráhach, vlastník dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby bola prevádzkyschopná a aby bol umožnený styk s inými dráhami.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o dráhach, vlastník dráhy je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy. V prípade, že vlastník celoštátnej dráhy nie je súčasne jej prevádzkovateľom, je povinný umožniť prevádzkovanie celoštátnej dráhy inej oprávnenej právnickej osobe.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o dráhach, prevádzkovateľ dráhy je povinný

a) prevádzkovať dráhu podľa povolenia na prevádzkovanie dráhy a pravidiel prevádzkovania dráhy,

b) zabezpečiť, aby dráhu prevádzkovali osoby, ktoré spĺňajú predpísanú odbornú, zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť,

c) vystrojiť a označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať cestujúcim, odosielateľom a príjemcom v obvode dráhy pokyny na zachovanie bezpečnosti a plynulosti dopravy,

d) označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o dráhach, <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_sudr/ jaspiw_mini_sudr_zobraz_nextdata1.asp?kotva=k1&skupina=1> vlastník dráhy uzatvára s prevádzkovateľom dráhy zmluvu o prevádzkovaní celoštátnej alebo regionálnej dráhy; ak ide o zabezpečenie potrieb obrany štátu, vlastník <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/ htm_sudr/jaspiw_mini_sudr_zobraz_nextdata1.asp?kotva=k1&skupina=1> dráhy uzatvára zmluvu o prevádzkovaní celoštátnej alebo regionálnej dráhy po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Zmluva sa uzatvára najmenej na obdobie jedného roka.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o dráhach, Zmluvou <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_sudr/ jaspiw_mini_sudr_zobraz_nextdata1.asp?kotva=k1&skupina=1> vlastník dráhy určí požadované kvantitatívne a kvalitatívne parametre železničnej siete, riadiacich a zabezpečovacích systémov a ďalších potrieb vlastníka dráhy.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľné, inak je neplatný.

Podľa ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa až 5 geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Geometrický plán môže vyhotoviť katastrálny úrad; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak má živnosť podľa osobitného predpisu. Ten, kto vyhotovil geometrický plán, a nemá osobitné oprávnenie vydané úradom, zabezpečí jeho overenie osobou, ktorá má oprávnenie na overovanie geometrických plánov podľa osobitného predpisu. Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj katastrálnym úradom.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa až 3 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobkyne (za predpokladu existencie jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku) k tomu, že fakticky poskytovala plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by jej za ňou poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jej strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento pozemok užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady).

Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z . Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním

ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a pod.).

Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008 vyplýva, že vlastníkom dráhy je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žalovaný v 1. rade je len prevádzkovateľom predmetnej dráhy. Zo zmluvy (ktorá sa uzatvára medzi týmito subjektmi každoročne) ďalej vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a 17 zákona o dráhach, a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Preto na tento účel žalovaný v 1. rade, ako prevádzkovateľ dráhy, zabezpečuje na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace s: udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, zabezpečovaním prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe, obsluhou dráh, prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty, zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh, ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb, organizovaním a riadením dopravy na dráhach. Ďalej zabezpečuje všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä: opravuje a udržiava železničný zvršok a spodok, železničné mosty a tunely vrátane objektov a pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa predmetu zmluvy, vykonáva preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na zabezpečenie stavieb, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava elektrotechnické a energetické zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy, organizuje dopravu na železničných dráhach, zabezpečuje kapacity železničnej dopravnej cesty v prípade obrany štátu a krízového riadenia, poskytuje súčinnosť železničnej polícii, zabezpečuje kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne dôležitých výrobkov. Pokiaľ ide o hospodárenie odporcu, v zmluve je zakotvené, že jej predmetom je okrem iného zabezpečiť vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu). Podľa článku IV zmluvy vlastník dráhy sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia neinvestičnú dotáciu, ktorá je rozdielom medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi v súlade so zákonom o štátnom rozpočte a schválenými rozpočtovými opatreniami na tento účel.

Z vyššie uvedeného má súd za to, že prijímateľom plnenia, ktoré v danej veci bez právneho dôvodu poskytovala žalobkyňa, nebol žalovaný v 1. rade, hoci je správcom (prevádzkovateľom) dráhy, ale vlastník dráhy, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tento si podľa názoru súdu bez právneho dôvodu privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku (hoci za účelom uspokojovania verejných potrieb) bez toho, aby žalobkyni poskytol akúkoľvek protihodnotu. Žalovaný v 1. rade je len subjektom, ktorého vlastník dráhy zmluvne poveril jej spravovaním, údržbou, opravami, dohľadom, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu a pod. To znamená, že žalovaný v 1. rade je v hmotnoprávnom (záväzkovom - zmluvnom) vzťahu len so žalovaným v 2. rade, pričom zo svojej činnosti na prevádzkovanie dráh nedosahuje zisk (t.j. nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku

- podnikateľskú činnosť), nakoľko má vopred schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy. Je to vlastník dráhy, ktorý si privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku, tým, že cez predmetný pozemok prechádzajú koľajnice v jeho vlastníctve, čím znemožňuje vlastníkovi pozemku v jeho riadnom užívaní, a to bez ohľadu na to, či po nich jazdia vlaky alebo nie.

Žalovaný v 1. rade je len subjektom, ktorý dráhy spravuje a prevádzkuje na základe zmluvy s vlastníkom dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) sú tým, ktoré vylučujú vlastníka pozemku v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností, čiže žalovaný v 1. rade nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu so žalobkyňou, preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Aj keď bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však bez ďalšieho ešte neznamená, že je aj subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje. To majetok

žalovaného v 2. rade sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za užívanie pozemku žalobkyne v prípade, že by s ňou mal uzavretú nájomnú zmluvu, preto zodpovedným subjektom za užívanie bez právneho dôvodu je žalovaný v 2. rade, ktorý je so žalobkyňou v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého sa bezdôvodné obohatenie vyvodzuje.

V prípade, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností ( ). Platná zmluva o prevode nehnuteľností sama osebe nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva - pristupuje k nej ďalšia právna skutočnosť, a to vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou ( ). Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 17.11.1995, zavkladovanej do katastra nehnuteľnosti dňa 23.11.1995 súd zistil, že žalobkyňa predala žalovanému v 1. rade časť pozemku o výmere 2245 m2 z parcely č. 1216 zapísanej na B. Č.. XXXX v pôvodnej výmere 11689 m2 - kult.orná pôda podľa geometrického plánu č. Y.-XXX-XX-XX X. XX.X.XXXX.

Žalobkyňa je doposiaľ zapísaná v Katastri nehnuteľnosti na B. Č.. XXXX ako vlastník pozemku registra C - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2361 m2 nachádzajúceho sa v Okrese Košice IV, k.ú. Barca, na ktorom stojí železničná líniová stavba, ktorej vlastníkom je SR. Stavba v zmysle nie je súčasťou pozemku a môže byť vo vlastníctve iného subjektu než vlastníka pozemku.

Z korešpondencie medzi účastníkmi sporu (v čase pred podaním žalobného návrhu na súd) vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným v 1. rade sa snažili riešiť majetkovoprávne vysporiadanie predmetnej parcely formou odkúpenia zvyšnej časti pozemku o výmere 116 m2 (do celkovej výmery 2361 m2) z nehnuteľnosti - parcely T.-Q. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na B. Č.. XXXX Katastrálneho úradu v Košiciach, obec Košice-Barca, z ktorého bola v roku 1995 odkúpená kúpnou zmluvou (zavkladovanou pod č. V 7541/95) len časť (pôvodnej parcely č. 1216) o výmere 2245 m2. V tom čase (r. 2010) žalovaný vlastnícke právo žalobkyne nespochybňoval, nezhodli sa len na cene. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi v roku 1995 teda nebola uvedená časť pozemku.

Novela účinná od 1.4.1983 v ust. a 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie za splnenia podmienok - spôsobilý predmet, držba oprávnená, nepretržitá a dobromyseľná po celú dobu zákonom stanovenú, t.j. tri roky u hnuteľnej a desať rokov u nehnuteľnej veci. Od novelizácie , účinného od 1.1.1992, bolo možné vydržať aj pozemok do osobného vlastníctva. Súd v konaní vychádzal z tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že Slovenská republika sa ujala držby predmetnej časti pozemku v roku 1995 a užívala ho nepretržite nerušene a v dobrej viere ako vlastnú až do r. 2001, kedy bol dňa 27.4.2001 vyhotovený N. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, overený 31.10.2001 pod č. 197/2001, v ktorom už bola uvedená výmera parcely č. XXXX/XX T. (G. G. XXXX T.-R.) 2361 m2 zapísanej na B. Č.. XXXX T..Ú.. J.. Teda od uvedenej doby nie je naplnená podmienka dobromyseľnosti držiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že neuplynula 10-ročná vydržacia lehota stanovená pre nadobudnutie pozemku do vlastníctva.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že dráhy sú vo vlastníctve štátu a sú postavené na pozemku žalobkyne. SR ako vlastník dráh bez právneho dôvodu užíva pozemok žalobkyne zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že bez právneho titulu postavila dráhy na pozemku žalobkyne, čím na jej strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Žalovaný v 1. rade prevádzkuje dráhy na základe zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorenej medzi ním a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade užíval predmetný pozemok v predmetnom období (od 1.8.2007 do 30.7.2010) bez právneho titulu, tým dochádzalo u neho k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočívalo vo výkonoch, a nie je ho možné vydať, žalobkyňa má preto nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovaného v 2. rade získaného bezplatným užívaním predmetného pozemku bez právneho dôvodu. V súlade s je žalovaný v 2. rade povinný poskytnúť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške, ktorá zodpovedá výške nájomného za predmetný pozemok. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ročné (trhové) nájomné v danom prípade zodpovedá 10% ceny pozemku, t.j. 243,37 eur.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, voči žalovanému v 2. rade bola podaná žaloba až podaním návrhu na jeho pripustenie ako ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného, t.j. dňa 15.6.2011. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2007 do 30.7.2010. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení za obdobie 8/2007 - 4/2010 dozvedela až v apríli 2010 prostredníctvom splnomocnenca - syna, ktorý bol na katastrálnom úrade, kde bol oboznámený z GP z roku 2001 (v liste adresovanom ŽSR z 22.4.2010 prvýkrát uvádzal tento rozdiel výmery) a o tom, kto za ňu zodpovedá (žalovaný v 2. rade) až z vyjadrenia žalovaného v 1. rade , teda subjektívna premlčacia doba do uplatnenia si nároku žalobkyne voči žalovanému v 2. rade (dňa 15.6.2011) neuplynula. Avšak vzhľadom na plynutie objektívnej premlčacej doby, súd nepriznal žalobkyni nájomné za obdobie predchádzajúce trom rokom od uplatnenia si nároku, t.j. za obdobie od 1.8.2007 do 14.6.2008. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaných súd musel na ňu prihliadnuť a nemohol žalobkyni premlčané právo priznať, preto žalobu v časti premlčanej istiny s príslušenstvom zamietol a žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.6.2008 do 30.7.2010, t.j. vo výške 2 x 243,37 eur + 243,37eur/12 mesiacov + 243,37eur/12 mesiacov/31dníx16dní, spolu vo výške 517,49 eur.

Nakoľko je žalovaný v 2. rade je v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia, vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, ktoré sú príslušenstvom priznanej pohľadávky, a to dňom nasledujúcim po dni doručenia (podľa ) uznesenia o pripustení žalovaného v 2. rade do konania žalovanému v 2. rade (z ktorého sa dozvedel v akej výške si žalobkyňa voči nemu uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia), nakoľko nebolo v konaní žalobcom preukázané doručenie výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanému v 2. rade. K 16.8.2011 bola sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba) Európskej centrálnej banky 1,5 % (výška úrokov z omeškania je teda 1,5 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov, t.j. 9,5 %), čo neprevyšuje žalobkyňou uplatnenú výšku úrokov z omeškania.

V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a zaviazal žalobkyňu, ktorá v konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nemala úspech, na náhradu trov konania žalovaného v 1. rade, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor vo výške 43,50 eur.

Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade súd o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Plný úspech žalobkyne v konaní by teda predstavoval sumu 730,10 eur, súd jej však priznal len 517,49 eur, teda percento úspechu žalobkyne vo veci vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je 71 % a neúspechu 29 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 42 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobkyne (úspechu žalovaného v 2. rade) od jeho úspechu. Trovy konania vznikli žalobkyni uhradením súdneho poplatku z návrhu vo výške 43,50 eur, z čoho 42 % činí 18,27 eur, preto súd zaviazal žalovaného v 2. rade k náhrade trov konania žalobkyni v sume 18,27 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.