Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sfk/124/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ZTS - VÝSKUM A VÝVOJ, a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 299 782, právne zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101629864/2021 zo dňa 03. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -133 zo dňa 07. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačné konanie sa zastavuje.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -133 zo dňa 07. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101629864/2021 zo dňa 03. septembra 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) číslo: 100676378/2021 zo dňa 22.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane uložil žalobcovi predbežné opatrenie podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Predbežné opatrenie spočívalo v povinnosti nenakladať s nehnuteľným majetkom spoločnosti.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa a , v účinnom znení (ďalej len „“), ktorou žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov kasačného konania.

3. Prejednávaná vec bola dňa 27.10.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

4. Podaním č. 100105778/2023 zo dňa 10.01.2023, ktoré bolo kasačnému súdu doručené dňa 10.01.2023, žalovaný upovedomil kasačný súd o vydaní rozhodnutia správcu dane č. 103243379/2022 zo dňa 30.11.2022, ktorým bola podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku zrušená povinnosť uložená prvostupňovým rozhodnutím. K predmetnému upovedomeniu žalovaný priložil rozhodnutie správcu dane č. 103243379/2022 zo dňa 30.11.2022, vrátane doručenky a doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. V samotnom podaní žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené

„z dôvodu, že pominul dôvod, pre ktorý bola [príslušná povinnosť] uložená“. Odpadnutie dôvodu ako právneho základu pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z výroku samotného rozhodnutia, ktorým bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie, pričom sťažovateľ toto zrušujúce rozhodnutie správcu dane (a teda ani jeho výroku, v ktorom je uvedené, že dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia vo veci je to, že pominul dôvod, pre ktorý bola príslušná povinnosť uložená), nenapadol.

5. Prípisom zo dňa 11.09.2023 kasačný súd zaslal vyššie uvedené podanie žalovaného (vrátane jeho príloh) sťažovateľovi spolu s upovedomením o možnosti zaslania vyjadrenia k nemu.

6. Podaním zo dňa 25.09.2023 označeným ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti“, (elektronicky doručeným kasačnému súdu toho istého dňa), vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť späť. Uvedené odôvodnil tým, že je zrejmé, že povinnosť, ktorá mu bola uložená predbežným opatrením, bola zrušená, t. j. odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o kasačnej sťažnosti. Materiálne ani právne teda nerozporoval skutočnosti uvedené v podaní žalovaného, resp. jeho prílohách (k tomu pozri bod 4 tohto odôvodnenia).

7. Podľa , kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

8. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu kasačnej sťažnosti žalobcu došlo pred rozhodnutím kasačného súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné konanie v zmysle zastavil.

9. Keďže príslušné ustanovenia nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného, nebol kasačný súd povinný pred rozhodnutím o zastavení konania zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 10. Podľa , ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

11. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

12. Podľa , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

13. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že podľa v spojení s nepriznal účastníkom konania náhradu trov kasačného konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ). Z tejto zásady síce existuje výnimka uvedená v , v rámci ktorej sa skúma otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom zavinenie sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku. Sťažovateľ vzal kasačnú sťažnosť späť s tým, že dôvod na pokračovanie v konaní odpadol, pretože zrušením prvostupňového rozhodnutia došlo k zániku predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s príslušným majetkom sťažovateľa. Uvedené však kasačný súd nevyhodnotil ako procesné zavinenie na strane žalovaného.

14. Zavinenie zastavenia konania treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska a vykladať ho materiálne. Procesné hľadisko znamená, že sa neposudzuje (vecná) dôvodnosť žaloby, resp. kasačnej sťažnosti. Povahu zavineného zastavenia konania treba žalovanému pričítať aj v prípade, keď žalobca zobral správnu žalobu späť z dôvodu, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo medzičasom zrušené v mimo odvolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. januára 2011). Čo sa týka posudzovania procesného zavinenia pri späťvzatí kasačnej sťažnosti, je potrebné zohľadniť osobitný charakter a účel predbežného opatrenia podľa § 50 Daňového poriadku. V predmetnej veci správca dane zrušil predbežné opatrenie v zmysle § 50 ods. 7 Daňového poriadku, t. j. z dôvodu, že pominul dôvod, pre ktorý bolo uložené. V tomto kontexte dáva do pozornosti kasačný súd to, že: (i) prvostupňové rozhodnutie nebolo zrušené v mimo odvolacom konaní, ale postupom podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku, (ii) Krajský súd v Trenčíne v napadnutom rozsudku pri meritórnom prieskume predbežného opatrenia žalobu sťažovateľa zamietol, pričom kasačný súd z dôvodu späťvzatia kasačnej sťažnosti nemá právomoc skúmať meritum samotnej právnej veci výlučne len na účely skúmania zavinenia náhrady trov konania, t. j. nemôže preskúmať, či boli dané dôvody podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku a zároveň (iii) sťažovateľ v späťvzatí žiadnym spôsobom nerozporoval dôvod

zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia tak, ako tento vymedzil žalovaný v jeho podaní zo dňa 10.01.2023 (k tomu pozri bod 4 tohto odôvodnenia), t. j. nenamietal, že právnym základom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia bolo odpadnutie dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie pôvodne vydané. Odpadnutie dôvodu pritom nie je možné prima facie vyhodnotiť ako nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (čo by bolo možné pripísať žalovanému) a - naopak - nenamietanie „odpadnutia dôvodu“ ako okolnosti, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie správcom dane zrušené, zakladá - pre účely rozhodovania o trovách konania - predpoklad vecnej dôvodnosti predmetného, t. j. žalobou napadnutého rozhodnutia v čase, keď bolo toto vydané. Kasačný súd preto konštatuje, že v tomto prípade, vzhľadom na stav a okolnosti veci, sa nejedná o takú procesnú a skutkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy kasačného konania.

15. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s a ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.