Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-23-2012.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Cb/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, zast. JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica proti žalovanému Ondrej Petrovič, s miestom podnikania Podhrádok 367, 976 63 Predajná, IČO: 44 955 804, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica o zaplatenie 728,88 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 562,28 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 4.7.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobný návrh z a m i e t a .
III. O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.9.2011 si uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie odplaty za poskytnuté právne služby v sume 728,88 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že poskytol žalovanému právne služby za dohodnutú odmenu 70,-- Eur za hodinu, pričom poskytol právne služby žalovanému v mesiaci január 2010 a marec 2010 v rozsahu 8 hodín a 45 minút. Žalobca uviedol, že vyúčtoval žalovanému poskytnuté právne služby Faktúrou č. 2010002 zo dňa 15.1.2010 v sume 291,55 Eur, faktúra bola splatná 10.2.2010, ďalej Faktúrou č. 2010025 zo dňa 29.1.2010 v sume 270,73 Eur, ktorá bola splatná 24.2.2010 a Faktúrou č. 2010083 zo dňa 31.3.2010 vo výške 166,60 Eur, faktúra bola splatná 16.4.2010. K žalobnému návrhu žalobca pripojil vyššie uvedené faktúry.
Keďže si žalobca uplatnil žalobný návrh na Okresnom súdu v Banskej Bystrici, Okresný súd v Banskej Bystrici na základe upovedomenia zo dňa 4.10.2011 z dôvodu miestnej nepríslušnosti v zmysle ust. § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 84 O.s.p. v spojení s ust. § 85 ods. 2 O.s.p. postúpil vec Okresnému súdu Brezno ako súdu príslušnému.
Okresný súd v Brezne vyzval žalobcu výzvou zo dňa 8.12.2011, aby doložil súdu opravený a doplnený návrh, a to o doklad o poskytnutí právnej pomoci a doklad o doručení faktúr žalovanému.
Žalobca podaním zo dňa 12.1.2012 doručil súdu splnomocnenie zo dňa 10.2.2010, uznesenie Okresného súdu v Žiline zo dňa 10.8.2010 a výkaz o poskytnutí právnych služieb za mesiac január, a to štyri výkazy o poskytnutí právnych služieb a za mesiac marec 2010 jeden výkaz o poskytnutí právnych služieb a dve faktúry s potvrdením o prevzatí týchto faktúr žalovaným.
Okresný súd v Brezne na základe návrhu žalobcu vydal 26.1.2012 pod č. 1Rob/220/2011 platobný rozkaz, v ktorom žalobnému nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
V zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že namieta voči vyúčtovanej výške odmeny za poskytnuté právne služby, keďže neobdržal žiadne prílohy, ktoré mal žalobca priložiť k žalobnému návrhu, preto sa nevedel vyjadriť ani k rozsahu poskytnutých právnych služieb, ale namietal, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene poskytnutých služieb, o splatnosti, resp. o rozsahu poskytnutých právnych služieb. Keďže žalobca priložil k žalobnému návrhu len faktúry, ktoré majú povahu len účtovného dokladu, bol žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal súdu rozsah, ani cenu poskytnutých služieb, dokonca ani skutočné poskytnutie právnych služieb.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov. Na pojednávaní sa zúčastnili obaja účastníci, pričom žalovaného zastupoval poverený zamestnanec žalovaného a právny zástupca, žalobca sa zúčastnil pojednávania tak, že v mene žalobcu vystupoval konateľ spoločnosti a právny zástupca.
Po vykonaní dokazovania, ktoré súd vykonal aj v priebehu pojednávania výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov a oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Ako zhodne vypovedali obaja účastníci, na základe ústnej dohody došlo medzi účastníkmi k dohode o tom, že žalobca bude poskytovať žalovanému právne služby, pričom k tejto dohode došlo v súvislosti s poskytovaním služieb žalovaným žalobcovi, keď spoločnosť, ktorej bol žalovaný spoločníkom, zhotovovala na zákazku nábytok do kancelárie žalobcu. Ako obaja zhodne uviedli, v predchádzajúcom období poskytol žalobca žalovanému právne služby, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou v hodinovej sadzbe 70,-- Eur za hodinu, ktoré žalovaný aj uhradil. Podľa tvrdenia žalovaného, ale v predchádzajúcom období došlo k odsúhlaseniu týchto služieb. Podľa tvrdenia žalobcu k takémuto odsúhlasovaniu služieb nedošlo. Žalovaný namietal rozsah aj cenu poskytnutých služieb, keď tvrdil, že nebol spokojný s kvalitou poskytnutých služieb, preto nebol ochotný vyúčtované faktúry zaplatiť, pričom jeho nespokojnosť s poskytnutou kvalitou právnych služieb vyvrcholila tak, že už v marci 2010 nežiadal od žalobcu poskytovanie právnych služieb, ani ho nenavštevoval a uzavrel zmluvu za účelom poskytovania právnych služieb s inou právnou kanceláriou. Túto skutočnosť nepoprel ani žalobca.
Pokiaľ súd zisťoval opodstatnenosť vyúčtovaných právnych služieb, tak zistil, že žalovaný nenamietal voči rozsahu vyúčtovaných služieb podľa prvých dvoch faktúr, ale uviedol, že nezaplatil vyúčtované sumy z toho dôvodu, že tieto služby neboli poskytnuté kvalitne (posledný odsek zápisnice z pojednávania zo dňa 12.6.2012, č.l. 54 súdneho spisu).
Súd teda zisťoval u žalovaného, o akú nekvalitu ide a tento uviedol, že sa žalobca nedržal dohodnutých termínov. Pokiaľ súd žiadal, aby konkretizoval túto nekvalitu aj ohľadom nedodržania termínov žalovaný uviedol, že sa k tejto skutočnosti relevantne nevie vyjadriť, preto súd skutočnosť, že išlo o nekvalitne poskytnuté právne služby nemal za preukázanú. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že nenamieta voči rozsahu poskytnutých služieb, ale voči ich kvalite, súd mal zato, že vyúčtované služby prvými dvoma faktúrami, teda faktúrou, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 291,55 Eur a faktúrou, ktorou mu vyúčtoval sumu 270,73 Eur, súd mal za preukázanú opodstatnenosť tohto vyúčtovania tak, ako ho vyúčtoval žalobca, pretože žalovaný nenamietal rozsah a druh poskytnutých služieb, ale namietal kvalitu ich poskytnutia. Preto súd v tomto rozsahu nárok žalobcu, pokiaľ si uplatnil zaplatenie sumy 291,55 Eur 270,73 Eur mal za preukázaný a v tejto časti žalobnému nároku žalobcu vyhovel.
Pokiaľ ide o vyúčtovanie odmeny z tretej faktúry, a to v sume 166,60 Eur, ktorá bola splatná 17.4.2010, ktorú si žalovaný osobne neprevzal v kancelárii žalobcu, ale mu bola zaslaná poštou, o čom žalobca predložil súdu doklad o doručení (žalovaný ani nenamietal, žeby neprevzal túto faktúru), žalobca predložil v priebehu konania k tejto faktúre, vzhľadom na to, že táto faktúra neobsahuje druh poskytnutých právnych služieb, špecifikáciu úkonov poskytnutej právnej služby, a to: "Vypracovanie návrhu na začatie konania na základe pokynu klienta", pričom toto vypracovanie návrhu na základe
pokynu klienta malo byť 17.3.2010 od 11.00 h do 13.00 h, teda celkovo 2 hodiny v sume 140,-- Eur, spolu s DPH 166,60 Eur, súd za takto vyúčtované právne služby odmenu žalobcovi nepriznal.
Žalobca a žalovaný zhodne uviedli, že už v marci 2010 žalobca žalovanému právne služby neposkytoval. Žalovaný uviedol, čo žalobca ani nepoprel, že oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že nie je spokojný s jeho právnymi službami, preto odchádza do inej kancelárie a skutočne aj do inej právnej kancelárie odišiel. Teda v marci 2010 nemohol dať žalovaný žalobcovi pokyn na vypracovanie návrhu na začatie konania, teda vyúčtované právne služby v rozsahu 2 hodín 17.3.2010 od 11.00 h do 13.00 h nezodpovedá skutočnosti, pretože už 17.3.2010 žalovaný do kancelárie žalobcu nechodil, teda vypracovanie návrhu na základe pokynu klienta od 11.00 h do 13.00 h dňa 17.3.2010 sa nemohlo udiať.
Samotný návrh na začatie konania, ktorý mal vypracovať žalobca na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil žalovaný, bol, podľa tvrdenia žalobcu, vypracovaný na základe pokynov klienta, potom ale právny zástupca žalobcu uviedol, že zrejme došlo k chybe v tomto výkaze a k vypracovaniu žalobného návrhu došlo na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil žalovaný dňa 10.2.2010.
Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k odoslaniu tohto žalobného návrhu na Okresný súd do Žiliny došlo 12.5.2010, čiže k odoslaniu žalobného návrhu, ako aj k vypracovaniu žalobného návrhu podľa výkazu, ktorý predložil žalobca, došlo potom, ako žalovaný prestal využívať služby žalobcu a ako uviedol, došlo aj k ústnej dohode o ukončení poskytovania právnych služieb, čo súd mal za preukázané, nakoniec ani k uzavretiu dohody o poskytovaní právnych služieb v písomnej forme nedošlo. Žalobca ale tvrdil, že žalobný návrh vypracoval, teda pokiaľ žalovaný už k nemu nechodil 17.3.2010, zrejme skôr a uznal, že mohlo dôjsť k chybe v evidencii, ale že žalobný návrh vypracoval na základe splnomocnenia zo dňa 10.2.2010 a aj napriek tomu, že došlo k ústnej dohode o ukončení poskytovania právnych služieb a už v mesiaci marec žalobca právne služby žalovanému neposkytoval, mal za to, že žalobný návrh vypracoval na základe splnomocnenia, teda nie "pokynu klienta" (ako bolo v špecifikácii), pričom bol toho názoru, že žalobný návrh musel odoslať 12.5.2010 na súd, lebo podaním žalobného návrhu sledoval záujem žalovaného, aby sa jeho nárok voči tretej osobe, teda jeho dlžníkovi, nepremlčal.
Žalovaný sa bránil uplatnenému nároku z tejto tretej faktúry, pričom uviedol, že nedal žalobcovi pokyn na podanie žalobného návrhu, a ani v samotnom splnomocnení zo dňa 10.2.2010 sa nenachádza pokyn, aby žalobca podal v mene žalovaného žalobný návrh na súd.
Súd sa v konkrétnom prípade potom zameral na zistenie, či žalobca skutočne tento úkon vyúčtovaný treťou faktúrou, teda vypracovanie žalobného návrhu na pokyn klienta, vykonal v mene žalovaného v súlade s prejavenou vôľou žalovaného, a teda či bol oprávnený vyúčtovať žalovanému tento druh služby. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že k ukončeniu poskytovania právnych služieb došlo koncom februára 2010, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom ani jeden z účastníkov neuviedol presne dátum, kedy došlo k ústnemu ukončeniu dohody o poskytovaní právnych služieb, ale žalovaný jednoznačne tvrdil, že v marci už kanceláriu žalobcu nenavštevoval, čo žalobca ani nepoprel, nakoniec aj uznal, že pokyn mu klient nemohol dať 17.3.2010 a tvrdil potom, že nevypracoval žalobný návrh na základe pokynu klienta, ale na základe splnomocnenia zo dňa 10.2.2010. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca nevypracoval žalobný návrh v súlade s ním prejavenou vôľou minimálne vzhľadom na čas, kedy si žalobca túto službu vyúčtoval, keďže v tom čase už žalovaný nevyužíval službu žalobcu, súd zisťoval, na základe čoho žalobca poskytoval žalovanému tento druh právnej služby, teda na základe čoho vypracoval a odoslal na Okresný súd do Žilina žalobný návrh. Žalobca uviedol, že tento návrh vypracoval na základe splnomocnenia a bez ohľadu nato, že žalovaný prestal využívať služby žalobcu koncom februára 2010, neodvolal mu plnú moc, a preto ďalej konal v mene žalovaného a podal žalobný návrh.
Súd sa v tomto prípade nestotožnil s tvrdením žalobcu, že konal v mene žalovaného za tým účelom, aby predišiel premlčaniu jeho nároku a konal tak v záujme zachovania nároku žalovaného. Súd je toho názoru, že žalovaný dostatočne zrozumiteľne, čo žalobca nepoprel, preukázal, že v mesiaci marec už nevyužíval právne služby žalobcu a aj napriek tomu, že dal žalobcovi plnú moc a túto následne neodvolal, došlo medzi účastníkmi k ústnej dohode o skončení poskytovania právnych služieb. Súd je toho názoru,
že pokiaľ nedošlo k písomnej dohode o poskytovaní právnych služieb, nebolo potrebné, aby došlo aj k písomnej dohode o ukončení poskytovania právnych služieb.
K otázke spornosti dátumu, kedy vlastne došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v mesiaci marec 2010 žalobca už žalovanému právne služby neposkytoval. Podľa tvrdenia žalobcu, tento podal žalobný návrh v mene žalovaného 12.5.2010, teda tri mesiace potom, ako mal tento žalobný návrh vypracovať, ale zároveň 2,5 mesiaca potom, ako došlo medzi účastníkmi k ukončeniu poskytovania právnych služieb.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v mesiaci marec žalobca už žalovanému právne služby neposkytoval, ale žalovaný neodvolal žalobcovi splnomocnenie, ktorým ho splnomocnil na úkony, ktoré sú v splnomocnení uvedené, pričom v tomto splnomocnení nie je uvedený úkon: "vypracovanie a podanie žalobného návrhu na súd".
Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal súdu opodstatnenosť vyúčtovania právnych služieb faktúrou vo veci vypracovania žalobného návrhu voči dlžníkovi žalovaného, a to na základe pokynu žalovaného zo dňa 17.3.2010. Žalobca uznal, že v tomto podklade pre vypracovanie faktúry došlo k chybe, a teda vypracoval žalobný návrh nie na základe pokynu klienta zo dňa 17.3.2010, resp. tento pokyn mohol dostať predtým, pričom pokyn nepreukázal, takže tvrdil, že vypracoval žalobný návrh na základe splnomocnenia zo dňa 10.2.2010, súd vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podpísania plnej moci 10.2.2010 do dátumu, kedy bol žalobný návrh podaný na súd, má zato, že nie je zrejmé kedy žalobca návrh v skutočnosti vypracoval, akurát je zrejmé, kedy ho podal, a to 12.5.2010, teda v čase, keď už uplynuli 3 mesiace od splnomocnenia, z ktorého mohol žalobca odvodzovať svoje oprávnenie konať v mene žalovaného, ale už v čase, kedy vyše dvoch mesiacov žalobca žalovanému právne služby neposkytoval. Žalobca po ukončení poskytovania právnych služieb žalovaného nekontaktoval a súdu nepreukázať prejavenú vôľu žalovaného, aby žalobca v jeho mene vypracoval a podal žalobný návrh, preto je súd toho názoru, že v konkrétnom prípade žalobca nepreukázal súdu opodstatnenosť takto vyúčtovanej právnej služby, preto žalobcovi v tejto časti uplatnený žalobný nárok nepriznal.
Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania z každej z vyúčtovaných faktúr vo výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že žalobcovi úrok z omeškania nepatrí, a to z toho dôvodu, že žalobca síce vyúčtoval žalovanému poskytnuté právne služby, ale k týmto právnym službám nebol priložený rozpis poskytnutých právnych služieb, teda druh a rozsah vyúčtovaných právnych služieb, ktoré žalobca predložil súdu až potom, ako ho súd vyzval na doplnenie žalobného návrhu. Až k žalobnému návrhu priložil žalobca špecifikáciou vyúčtovaných právnych služieb podľa jednotlivých faktúr. Teda až v priebehu súdneho pojednávania sa žalovaný dozvedel, aký druh právnych služieb mu vlastne žalobca vyúčtoval, preto súd žalobcovi úrok z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr nepriznal, ale priznal mu úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po vyhlásení rozsudku, teda od 4.7.2012.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v súvislosti s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa aktuálnej základnej úrokovej sadzby E. P. D. vo výške 9 % ročne.
O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).