Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-214-2011.pdf
PDF · 110.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/214/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobcu I. K., nar. XX. XX. XXXX, súkromného podnikateľa, bytom J., V.Ň. T. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti žalovanému Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 1.315,66 Eur istiny, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.176,64 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 78 % potrebných na účelné bránenie jeho práva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.315,66 Eur istiny a nahradiť mu trovy konania, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Veľký Krtíš dňa 21. 10. 2001 pod sp. zn. ČVS:OUV-242/VK-2002 začal voči nemu trestné stíhanie vo veci trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona. Neskôr sa celé vyšetrovanie v dôsledku reorganizačných zmien úradu vyšetrovania viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec, úrad justičnej a kriminálnej polície Lučenec pod sp. zn. ČVS:ORP-34/2-OVK-LC-2004. Následne uznesením zo dňa 29. 03. 2004 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Vyšetrovanie bolo ukončené 16. 02. 2006 a okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. Pv 640/02-200 dňa 23. 03. 2006 podal naňho obžalobu pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. za skutok opísaný v žalobe. V predmetnej veci Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/21/2006 vydal voči nemu trestný rozkaz zo dňa 31. 05. 2007, ktorým ho uznal za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného zákona v znení účinnom do 01. 01. 2006. Proti trestnému rozkazu podal odpor, v dôsledku čoho bolo nariadené pojednávanie. Okresný súd vo Veľkom Krtíši po vyhodnotení vykonaných dôkazov rozsudkom zo dňa 16. 07. 2008 rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby zo skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a bola podaná obžaloba s tým, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom, čím bolo jednoznačne prezentované, že trestné stíhanie voči nemu bolo vedené neodôvodnene. Ďalej uviedol, že na základe odvolania Okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši konal Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 5To/320/2008, ktorý na verejnom zasadnutí odvolanie
prokurátora zamietol. Krajský súd po preskúmaní právnosti napadnutého rozhodnutia a po preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 285 písm. e/ Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, pretože trestnosť činu zanikla, keďže ešte pred začatím trestného stíhania škodlivý následok v celom rozsahu napravil. Ďalej uviedol, že tým, že bol bezdôvodne postavený pred súd, mu vznikla škoda spočívajúca v nákladoch na obhajobu, keďže si realizoval svoje zákonné ústavné právo a pre celé trestné konanie si zvolil obhajcu. Celkové náklady, ktoré musel vynaložiť na svojho obhajcu predstavujú 1.315,66 Eur, ktoré mu obhajca vyúčtoval podľa tarifných položiek advokátskeho tarifu, a to zákona č. 655/2004 Z. z. Poukázal na to, že náhradu škody si uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ďalej uviedol, že dňa 18. 12. 2009 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na predbežné prerokovanie jeho nároku podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho nárok uspokojený nebol. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Mcdo/15/2009. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že on je toho názoru, že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že bol neoprávnene stíhaný.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobcovi bola spôsobená škoda v rámci série nezákonných rozhodnutí, ktoré boli vydané orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaný uviedol, že takéto rozhodnutia neboli zrušené, poukázal na platnú judikatúru Najvyššieho súdu, v ktorej je uvedené, že pokiaľ je aj obžalovaný oslobodený spod obžaloby, možno to považovať za nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ prebiehalo vyšetrovanie tou skutočnosťou, či boli daňové nedoplatky uhradené alebo nie, sa mal zaoberať vyšetrovateľ a keď tomu tak bolo v čase, keď bolo vznesené obvinenie, toto už nemalo byť vznesené, pretože v tom čase už nebol spáchaný trestný čin.
Poverený pracovník žalovaného na pojednávaní uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná. Zdôraznil tú skutočnosť, že nebolo preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia tak, ako to má na mysli zákon č. 58/1969 Zb. Pokiaľ ide o činnosť orgánov činných v trestnom konaní, tieto postupovali v zmysle Trestného poriadku. Ďalej uviedol, že poukazuje na platnú judikatúru, ktorá sa zaoberá tou skutočnosťou, z akého dôvodu bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Ďalej uviedol, že žalobca si zvolil do konania obhajcu, pričom tento mal poukázať na tú skutočnosť, že došlo k zaplateniu daňových nedoplatkov, a tým, že tak neurobil, nesplnil si všeobecnú preventívnu povinnosť a vec sa nemusela dostať do takého štádia, keď už bola podaná obžaloba.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s faktúrou za odmeny a výdavky za advokátske úkony, uznesením zo dňa 29. 03. 2004 ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004, Trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 31. 05. 2007 č. k. 8T/ 21/2006-1666, obžalobou Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši zo dňa 23. 03. 2006 Pv 640/02-200, rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 16. júla 2008 č. k. 8T/ 21/2006-1719, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09. 02. 2012 č. k. 2C/214/2011-32, vyjadrením žalovaného zo dňa 29. 02. 2012, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03. 04. 2012 a k nemu pripojeným listinným dokladom, a to predbežným prerokovaním nároku na náhrady škody zo dňa 18. 12. 2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku - odstúpenie žiadosti Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15. októbra 2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody - zaslanie odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 10. 12. 2010, fotokópiami príjmových pokladničných dokladov, a to zo dňa 06. 04. 2004 č. P 43/04, zo dňa 22. 06. 2007 P 56/07, zo dňa 05. 08. 2009 P 117/09, zo dňa 10. 09. 2009 P 138/09, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09. 05. 2012, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8T/21/2006.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že uznesením Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Veľký Krtíš zo dňa 21. 10. 2002 ČVS: OUV-242-VK-22 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona, pretože doposiaľ neustálený zamestnanec združenia Novomax DaD, združenie podnikateľov Bušince, Lučenská 96 okres Veľký Krtíš v sídle združenia v Bušinciach, za obdobie od 01. 04. 1997 do 01. 07. 1999 zatajil finančné príjmy z predaja mäsových výrobkov jednotlivým odberateľom v celkovej sume asi 824.098,- Sk, z tejto sumy neodviedol daň z príjmov fyzických osôb v zmysle zákona č. 286/1992 Zb. a daň z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 289/1995 Z. z. a tak pre Slovenskú republiku v zastúpení Daňového úradu Veľký Krtíš spôsobil škodu vo výške asi 102.784,- Sk na dani z príjmov fyzických osôb a škodu vo výške asi 46.674,- Sk na dani z pridanej hodnoty. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, úradu
justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec zo dňa 29. 03. 2004 ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004, ČVS: OUV-242/VK-2002 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi ako obvinenému za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Zvaru, ktorému udelil plnomocenstvo dňa 06. 04. 2004, podal voči tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola doručená OR PZ v Lučenci, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Lučenci dňa 13. 04. 2004. V sťažnosti žalobca uviedol, že namieta, že ku skráteniu dane malo dôjsť v rokoch 1997, 1998 a 1999, pričom z uznesenia nevyplýva, v znení ktorých zmien Trestného zákona posudzuje vyšetrovateľ jeho skutok a namieta preukázanie úmyselného zavinenia vo vzťahu k skutkovej podstate dane, ako aj poistného. Ďalej žalobca v sťažnosti uviedol, že pôsobil ako podnikajúca fyzická osoba v združení NOVOMAX Bušince a ďalším spoločníkom v združení bol C. K.. K vyčísleniu daňového nedoplatku v zmysle daňovej kontroly došlo na základe nepriznania príjmov za predaj ich produktov. Uvedené príjmy v rokoch 1997, 1998, 1999 však nedošli na bankový účet a neboli ani zaúčtované v pokladni ako platby v hotovosti, pretože povinného subjekty ich neodviedli združeniu a ani jemu. V dôsledku toho v prvotnej účtovnej evidencii u nich všetky príjmy uvedené v daňovej kontrole vykazovali ako nedoplatky, resp. nezaplatené faktúry, resp. uvedené faktúry vôbec neboli vykazované v knihe odoslaných faktúr, teda kópie týchto faktúr neboli predkladané do evidencie. On ako spoločník nemal na starosti expedíciu a distribúciu výrobkov a nevystavoval ani faktúry. Ďalej uviedol, že on nikdy neprišiel do kontaktu s uvedenými peniazmi a preto si ich nezaradil ako príjmy, ktoré ovplyvňujú daň. Je na vyšetrovateľovi, aby podrobne skúmal u jednotlivých platcov, komu sumy, ktoré boli jemu zaradené do príjmov, boli poukázané. Poprel, že by o týchto príjmoch mal vedomosť, a to či už osobne alebo na základe peňažného denníka, ktorý sa viedol pre celé združenie. Ďalej uviedol, že tým je podľa názoru vylúčené úmyselné zavinenie z jeho strany vo vzťahu k nezaplateniu dane. Pokiaľ nebude preskúmaná a preukázaná otázka úmyselného zavinenia jeho osoby na skrátení dane považuje vznesenie obvinenia za predčasné. Uznesením zo dňa 15. 04. 2004 sp. zn. Pv 640/02-78 JUDr. Valéria Králiková, námestníčka okresného prokurátora zamietla sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú. V odôvodnení uznesenia uviedla, že po skúmaní predloženého vyšetrovacieho spisu zistila, že znalec W.. J. doposiaľ nevypracoval doplnok k znaleckému posudku, tak ako ho vyšetrovateľ žiadal, dokazovanie nie je ukončené. Ďalej uviedla, že na základe predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchov svedkov má za preukázané, že vyšetrovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 Tr. por. keď vzniesol obvinenie I. K. a skutok kvalifikoval ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. Dňa 28. 02. 2006 pod ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004 bol podaný návrh na podanie obžaloby. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal obžalobu na žalobcu dňa 23. 03. 2006 pod sp. zn. Pv 640/02-200. Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 31. mája 2007 pod č. k. 8T/21/2006-1666 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal žalobcu za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení účinnom do 01. 01. 2006. Podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 148 ods. 2 Tr. zák. ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s tým, že podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu dvoch rokov. Proti tomuto trestnému rozkazu podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že on v súčasnosti nedlhuje príslušnému daňovému úradu žiadne nedoplatky na daniach s tým, že tieto uhradil dňa 01. 07. 2003, teda ešte pred tým, ako bolo proti nemu vznesené obvinenie. Rozsudkom zo dňa 16. júla 2008 č. k. 8T/21/2006-1719 Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobcu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. Pre naplnenie skutkovej podstaty, z hľadiska subjektívnej stránky je však potrebné preukázať úmyselné zavinenie. Zo strany obžalovaného táto forma zavinenia však nebola preukázaná, nakoľko vykonanými dôkazmi nie je možné spoľahlivo vyvrátiť obhajobu obžalovaného, že pri podaní daňového priznania vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli riadne zaúčtované a zo strany jeho spoločníka C. K. mu všetky doklady neboli dodané. Vzhľadom na pochybnosti, ktoré nie je možné spoľahlivo odstrániť, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom a preto obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 24. marca 2009 sp. zn. 5To/320/2008 zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, obžalovaného I. K. podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že trestné stíhanie proti obžalovanému I. K. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 bolo začaté 29. 03. 2004. Z výpisu účtu obžalovaného vyplynulo, že 01. 07. 2003 Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši uhradil sumu 240.351,- Sk. Svedkyňa Agáta Husárová, pracovníčka Daňového úradu vo Veľkom Krtíši potvrdila, že obžalovaný za roky 1997, 1998 a 1999
na základe dodatočných platobných výmerov zaplatil rozdiely dane aj s pokutou, a tak vo vzťahu k daňovému úradu nemá žiadne podlžnosti. Ďalej krajský súd uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný dobrovoľne, ešte predtým, ako bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, všetky dane Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši zaplatil, a tým boli aj u neho splnené podmienky účinnej ľútosti v zmysle § 66 Tr. zák. podľa písm. a/ citovaného ustanovenia. Ďalej krajský súd uviedol, že trestné stíhanie proti obvinenému C. K. pre trestný čin podľa § 148 ods. 1, 3 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že za roky 1997, 1998 a 1999 ako daňovník skrátil daň v sume 244.108,95 Sk ku škode Slovenskej republiky, zastavil s poukazom na ustanovenia § 66 písm. b/ Tr. zák., t. j., že zanikla trestnosť činu, keďže obvinený už 29. 06. 2001 podal trestné oznámenie na obžalovaného I. K., teda použitie účinnej ľútosti u obžalovaného I. K. bolo namieste. Krajský súd uviedol, že obžalovaného I.L. K. podľa § 285 písm. e/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože trestnosť činu zanikla, keďže obžalovaný ešte pred začatím trestného stíhania škodlivý následok v celom rozsahu napravil. Aj zo správy Daňového úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15. 03. 2004 (zv. IV. č. l. 1028) vyplýva, že na základe daňovej kontroly na dani z príjmov fyzických osôb vznikol rozdiel dane za zdaňovacie obdobie rok 1997 v sume 94.039,- Sk, splatné 03. 07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003, za rok 1998 v sume 1.560,- Sk, splatné 18. 02. 2002, zaplatené 04. 02. 2003, rok 1998 v sume 145.252,- Sk, splatné 04. 07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003 (opakovaná kontrola), za rok 1999 v sume 1.060,- Sk, splatné 04. 07. 2003, zaplatené 01. 07. 2003 (opakovaná kontrola), na dani z pridanej hodnoty vznikol rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 1999 v sume 23.397,- Sk, splatné 29. 12. 2003, zaplatené 12. 12. 2003, z toho zvýšenie dane v sume 3.510,- Sk, splatné 29. 12. 2003, zaplatené 23. 01. 2004. Ako to uviedol v odvolaní svojho rozhodnutia aj krajský súd, Agáta Husárová, pracovníčka Daňového úradu vo Veľkom Krtíši potvrdila, že I. K. k dnešnému dňu už nemá žiadne podlžnosti (zv. I. č. l. 219). Žalobca podaním zo dňa 18. 12. 2009 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 15. 10. 2010 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť odstúpilo Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 10. 12. 2010 žalobcovi oznámilo, že ním uplatnený nárok považuje na nedôvodný a z uvedeného dôvodu mu nie je možné vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa ustanovenia § 1, 2, 3, 4, 9 vety prvej, druhej, desať zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia ods. 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste, je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom, alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Mal nesporne preukázané, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním zo dňa 18. 12. 2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky jeho žiadosť odstúpilo na vybaveniu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu nebol uspokojený v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, tento sa domáhal priznania nároku na súde. Aj keď žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje svoj nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. s prihliadnutím na to, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré boli vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., je potrebné postupovať podľa doterajšieho predpisu, t. j. zákona č. 58/1969 Zb. a ústredným orgánom je ministerstvo spravodlivosti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nemalo byť vznesené obvinenie proti žalobcovi, nakoľko tento nedoplatky na dani z príjmov fyzických osôb uhradil 01. 07. 2003 a na dani z pridanej hodnoty 23. 01. 2004. Žalobca proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť. O tejto sťažnosti rozhodovala námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši, ktorá sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Pokiaľ poverený pracovník žalovaného uvádzal, že právny zástupca žalobcu v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia neuviedol tú skutočnosť, že žalobca žalovanú sumu zaplatil, podľa názoru súdu táto skutočnosť je nepodstatná, podstatné je to, že takáto sťažnosť podaná bola. Ako súd vyššie v rozsudku uviedol, v spise sa nachádzajú listinné doklady o tom, že žalobca nedoplatky na dani z príjmov fyzických osôb, ako aj na dani z pridanej hodnoty uhradil, pričom túto skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa S. Y.. Ak boli rozpory vo výpovediach svedkov, s týmito sa mali orgány činné v trestnom konaní vysporiadať. Je teda nepochybné, že zo strany vyšetrovateľa nemalo byť vznesené obvinenie, nemal byť podaný návrh na podanie obžaloby a taktiež nemala byť ani podaná obžaloba zo strany prokuratúry. Následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený, najprv Okresným súdom vo Veľkom Krtíši v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku s tým, že skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňový rozsudok zrušil, oslobodil žalobcu spod obžaloby, a to podľa § 285 e Trestného poriadku s tým, že trestnosť zanikla s tým, že je potrebné aplikovať účinnú ľútosť v zmysle § 66a Trestného poriadku s tým, že žalobca škodlivý následok napravil ešte pred začatím trestného stíhania. Aj keď v predmetnej veci žiadne rozhodnutie nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, s prihliadnutím na judikatúru k zákonu č. 58/1969 Zb., ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (1Cdo/53/1993-1CZ6/90). Takéto právo nemá len ten, kto si obvinenie sám zavinil a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo zastavené trestné stíhanie len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný. V prejednávanej veci o takýto prípad nešlo. Žalobca si zvolil obhajcu, ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania, pričom ide o jeho ústavné právo na právnu pomoc v zmysle Článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je nesporné ,že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ktorý musel vynaložiť finančné prostriedky na trovy obhajoby a tieto by vynaložiť nemusel, pokiaľ by nebol trestne stíhaný. Žalobca preukázal listinnými dokladmi /čl. 70 - 71 spisu/, že Advokátskej kancelárii JUDr. Vladimíra Zvaru zaplatil sumu 1.315,66 Eur. Obhajca žalobcu JUDr. Vladimír Zvara si vyčíslil trovy obhajoby nasledovne: 06. 04. 2004 - prevzatie a príprava obhajoby 2.720,- Sk, 08. 04. 2004 - sťažnosť proti vzneseniu obvinenia 2.720,- Sk, 18. 01. 2006 - účasť pri výsluchu obvineného + konfrontácia trvanie od 14.45 h do 17.45 h, 16. 02. 2006 - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania 2.048,- Sk, 2 x 100,- Sk režijný paušál, 3 x 163,- Sk režijný paušál, od 01. 05. 2006 platca DPH 19 %, 22. 06. 2007 - odpor proti trestnému rozkazu 2.228,- Sk, 24. 09. 2007 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.228,- Sk, 21. 11. 2007 obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.228,- Sk, 23. 01. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 27. 02. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 09. 06. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 16. 07. 2008 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 2.398,- Sk, 19 % DPH - 3.092,- Sk, 3 x 178,- Sk režijný paušál, 4 x 190,- Sk režijný paušál, 24. 03. 2009 - obhajoba pri verejnom zasadnutí a odvolanie 86,93 Eur, 19 % DPH - 16,52 Eur, 6,95 Eur režijný paušál, strata času 24. 03. 2009 - Veľký Krtíš - Banská Bystrica 6 polhodín x 11,59 Eur - 69,54 Eur, cestovné z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť 2 x 86 km = 172 km, 1 km = 0,18 + PHM 6,2 l/km x 1,09 Eur : 100 = 0,18 + 0,067 = 0,247 x 172 = 42,48, teda celkom 1.315,66 Eur. Pokiaľ ide o vyčíslené trovy obhajoby, pokiaľ ide o účasť obhajcu pri výsluchu obvineného a konfrontáciu dňa 18. 01. 2006, zo zápisnice vyplýva, že táto trvala od 14.45 h do 15.40 h, takže prináleží obhajcovi len polovica z tejto sumy, za obhajobu pri hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2008 išlo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednávania veci, takže obhajcovi prináleží len jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. suma 599,50 Eur a v dôsledku toho došlo aj k 19 % úprave DPH, ktorá činí 2.750,72 Eur. Ostatné úkony boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. s tým,
že správny dátum obhajoby pri hlavnom pojednávaní má byť 26. 09. 2007 nie 24. 09. 2007. Súd teda priznal žalobcovi celkom sumu 1.176,64 Eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech vo výške 89 %, odporca vo výške 11%, teda po odpočítaní úspechu odporcu má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 78 %. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, a to po právoplatnosti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).