Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2238-2003.pdf
PDF · 69.48 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/2238/2003
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO 35 942 436 proti povinnému ROLLY, spol. s r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 44l, o vymoženie 304,79 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Polákovi sa trovy exekúcie nepriznávajú.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril súdneho exekútora poverením číslo 5309*000518 zo dňa 11.07.2003 vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že spoločnosť povinného bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zároveň požiadal, aby súd v prípade zastavenia exekúcie zaviazal oprávneného na zaplatenie jeho trov exekúcie, ktoré vyčíslil na sumu 15,94 eur.
Súd z výpisu z obchodného registra na spoločnosť povinného zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/78/2008-18 zo dňa 26.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2009, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť povinného a táto bola následne dňa 19.04.2011 vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto, alebo osobitného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil, pretože povinný v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu.
Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol ďalej podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie, ktoré podľa § 196 Exekučného poriadku patria súdnemu exekútorovi. Trovy exekúcie má v zásade znášať povinný. Spoločnosť povinného však bola vymazaná z obchodného registra a teda nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a preto jej súd nemôže ani uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súdny exekútor požadoval, aby súd k úhrade jeho trov zaviazal oprávneného. Oprávneného v zmysle citovaných ustanovení § 203 Exekučného poriadku možno k náhrade trov konania zaviazať len v troch prípadoch: ak zavinil zastavenie exekúcie, ak bola exekúcie zastavená pre nemajetnosť povinného alebo ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V danom prípade sa nejedná ani o jeden z týchto prípadov a preto by uloženie povinnosti oprávnenému k náhrade trov exekúcie bolo zásahom do jeho majetkových práv nad rozsah predpokladaný zákonom. Na druhej strane nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je zásahom do jeho majetkových práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, keď nepriznanie náhrady trov exekúcie v takýchto osobitných prípadoch je vyvážené postavením súdneho exekútora, ktorý má exkluzívne postavenie pri nútenom vymáhaní plnení /ak pominieme výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí a vymáhanie pohľadávok štátu je súdny exekútor jedinou osobou, ktorá môže cestou exekúcie vymáhať plnenia po povinných/, ktoré postavenie je spojené aj s rizikom neuhradenia trov v konkrétnom prípade. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora prihliadol aj ku skutočnosti, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie 11.7.2003 súdny exekútor v danej exekučnej veci vykonal len jeden úkon exekučnej činnosti - vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Po tomto úkone až do predloženie podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinnému exekučnému súdu nevykonal v exekučnej veci žiadny ďalší úkon exekučnej činnosti, čo vyplynulo z obsahu podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súčasťou ktorého podnetu je aj návrh na priznanie trov exekúcie so špecifikáciou vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Súd toho názoru, že ak by si súdny exekútor riadne plnil svoje povinnosti a oprávnenia pri vykonávaní tejto exekúcie a nebol vo veci prakticky viac ako 6 rokov nečinný, mohol buď vymôcť plnenie pre oprávneného, vrátane svojich trov exekúcie, alebo mohol pri nemajetnosti povinného navrhnúť zastavenie exekúcie, kedy by aj mohol oprávnene očakávať, že súd na úhradu jeho trov exekúcie zaviaže podľa § 203 Exekučného poriadku oprávneného. Uložiť však oprávnenému náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol vo veci viac ako 6 rokov nečinný, len z toho dôvodu, že spoločnosť povinného bola nakoniec z obchodného registra vymazaná odporuje zásade spravodlivosti.
Na základe uvedených záverov súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie do výroku o zastavení exekúcie prípustné n i e j e .
Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte dvoch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).