Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-6-2023.pdf
PDF · 95.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Elišky Wagshalovej, v právnej veci žalobcu: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. 4, XXX XX V., práve zastúpený: V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava, IČO: 50 192 205, o určenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.6.2022, č. k. 24C/87/2021 - 93 v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/87/2021-154 zo dňa 07.12.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci V., katastrálne územie W., ktorých je žalovaný podielovým spoluvlastníkom a to parcela KN- E č.XXX/X - orná pôda o výmere 589 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8, na ktorú pripadá výmera 220,88 m2 zapísanej na liste vlastníctva č.XXXX a parcela KN-C č.XXXX/X - orná pôda o výmere 1 099 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, na ktorú pripadá výmera 549,50 m2, zapísanej na LV č.XXXX za kúpnu cenu 231,11 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 49, § 50a ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel dňa 11.12.2019 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný však bezdôvodne odmieta kúpnu zmluvu uzatvoriť. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil list vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, text kúpnej zmluvy.
4. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim došlo dňa 11.12.2019 k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že do dňa 15.12.2020 odpredá žalobcovi svoje podiely na nehnuteľnostiach za cenu 231,11 eur s vedomím, že ide o pozemky určené na zastavanie a ich cena je nepomerne vyššia. Žalovaný zmluvu so žalobcom ani po výzvach neuzatvoril, od zmluvy
neodstúpil. Nakoľko sa žalovaný zmluvne zaviazal, že do dohodnutej doby odpredá podiely na svojich nehnuteľnostiach žalobcovi za nepomerne vyššiu cenu a zmluvu so žalobcom neuzavrel, súd podanej žalobe vyhovel, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný trpel duševnou chorobou, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopným. Rovnako nebolo preukázané, že by sa okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 odsek 3 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v lehote do 3 dní.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc ust. § 147 CSP poukázal na svoje podanie zo dňa 19.04.2022, ktoré v obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/87/2021 je chápané ako vzájomná žaloba, pričom konanie sa týka totožných strán, a teda z obdobnej zmluvy podpísanej v ten istý deň sa domáha žalobca stanovenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Namietal, že súd konal arbitrárne, keď odmietol vykonať dôkaz, čím porušil kontradiktórnosť konania a zvýhodnil jednu procesnú stranu voči druhej, keď odmietol prijať krátkou cestou dôkazy na podporu tvrdení, na ktoré chcel poukázať právny zástupca žalovaného. V ďalšom uviedol, že predmetná zmluva o budúcej zmluve sa týka spoluvlastníckych podielov, ku ktorým je viazaná zákonná povinnosť, zákonné predkupné právo v zmysle ust. § 140, § 603 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že napadnutý rozsudok trpí vážnou vadou a nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko v konečnom dôsledku môže spôsobiť vznik nových súdnych sporov. Poukázal na ust. § 366 CSP, pričom uviedol zoznam prepúšťacích správ a potvrdenie o liečení, ktoré predložil spolu s odvolaním a mal za to, že je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, nakoľko akútne vnútorné krvácanie môže spôsobovať stavy nepríčetnosti. Uviedol, že jeho zdravotný stav je od roku 2014 vo veľmi vážnom stave. Vzhľadom na užívanie liekov benzodiazepínov v čase uzatvárania zmlúv nemohol byť príčetný, o čom majú svedčiť listinné dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný konštatuje, že jeho podanie zo dňa 19.04.2022 je v inom konaní chápané ako vzájomná žaloba. Neuvádza však, aký dôsledok by táto skutočnosť mala mať na konanie v prejednávanej veci sp zn. 24C/87/2021. Jeho návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 11.12.2019 bol vyriešený rozsudkom vo veci samej, pretože skúmanie platnosti/neplatnosti zmluvy bolo predbežnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie posúdil pred vydaním rozsudku v prejednávanej veci. Žalovaný namietal, že došlo k porušeniu kontradiktórnosti konania, pretože súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, avšak neuviedol, aký dôkaz mal na mysli. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že došlo k zneužitiu jeho ťažkého zdravotného stavu. Predložil potvrdenie o práceneschopnosti odo dňa 03.05.2019 pre chorobu tráviacej sústavy. Na základe toho súd správne uzavrel, že v čase podpisovania zmluvy bol žalovaný práceneschopný z dôvodu choroby tráviacej sústavy. Tvrdenia o hospitalizácii, urgentnom operačnom zákroku a liečbe vo B. Z. žalovaný uviedol až vo svojom druhom vyjadrení k žalobe. Svoje tvrdenia však ničím nepodložil a súdu namiesto predloženia relevantných listinných dôkazov navrhol, aby tieto pripojil k spisu. Ak strana disponuje relevantnými dôkazmi, má ich súdu predložiť, nie žiadať, aby ich súd zabezpečil sám. Uvedené platí aj pri poukaze žalovaného na nevyhnutnosť vykonať znalecké dokazovanie. Žalovaný si mohol súkromný znalecký posudok zaobstarať sám za účelom preukázania svojich tvrdení. Poukaz žalovaného na vznik nových sporov, ktorý odvodzuje od zákonného predkupného práva k predmetu zmluvy, je nedôvodný. Predkupné právo spoluvlastníkov nie je predmetom tohto konania a ani s ním nijako nesúvisí. Predmetom konania je posúdenie, či žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu. Ak by bola táto námietka dôvodná, de facto by popierala zmysel a účel akejkoľvek zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k predmetom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Vo vzťahu k listinám predloženým do odvolacieho konania žalobca uviedol, že tieto mal žalovaný predložiť spoločne s jedným zo svojich písomných podaní, nie až na prvom pojednávaní, resp. v odvolacom konaní. Navyše z obsahu predložených listín je zjavné, že ani v náznaku sa netýkajú rozhodného obdobia, t.j. mesiaca december roku 2019, kedy došlo k podpisu zmluvy, pretože skutočnosť, že bol žalovanému v dôsledku operácie a následnej operácie v roku 2014 podaný liek P. (liek na tlmenie silnej pooperačnej bolesti) a K. (voľnopredajný liek na tlmenie bolesti) nemala a ani nemohla mať
vplyv na jeho príčetnosť v období podpisu predmetnej zmluvy. Rovnako skutočnosť, že žalovaný absolvoval liečenie vo B. Z. v roku 2016, nemala a ani nemohla mať vplyv na jeho príčetnosť. Ani to, že žalovanému bola v dôsledku operácie a následnej hospitalizácie v období mesiaca január roku 2021 podaná šestnásťkrát transfúzia a K., nemalo a ani nemohlo mať vplyv na jeho príčetnosť. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho zlého zdravotného stavu, ktorý mal mať vplyv na jeho príčetnosť v období 19/2021 je možné v celosti považovať za tvrdenia účelové. Žalovaný nepreukázal, že v rozhodnom období navštevoval psychiatrickú či neurologickú ambulanciu, nepreukázal ani to, že trpí diagnózou, ktorá by ho obmedzovala v spôsobilosti na právne úkony. Na druhej strane žalovaný preukázal, že trpí chorobami tráviacej sústavy, ktoré v zásade nemožno považovať za choroby, ktoré by mali či mohli mať negatívny vplyv na jeho príčetnosť. Námietky žalovaného tak nepovažuje za dôvodné, teda nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Žalovaný vo svojej replike k vzájomnej žalobe citoval ust. § 147 CSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/9/2011 (ZSP 25/2013). Zdôraznil, že súd nerešpektoval § 147 CSP, teda mal prejednať protinávrh žalovaného. Neprejednanie uvedeného protinávrhu predstavuje inú vadu konania. Poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.04.2022, v ktorom žalovaný poukázal na to, že ho vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zastupoval advokát, právny zástupca žalobcu. V prvom vyjadrení k žalobe uviedol skutočnosti o liečbe vo B. Z., preto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.2022 v bode č. 2 až 4. Poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka týkajúce sa zákonného predkupného práva, ktorého nerešpektovanie môže spôsobiť vznik ďalších súdnych konaní. Považuje za nevyhnutné, aby žalobca rešpektoval zákonné predkupné právo, pretože v prípade obchádzania tohto zákonného ustanovenia by mohlo dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. K možnosti predložiť listiny pred prvým pojednávaním uviedol, že toto sa nezakladá na pravde, pretože vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2022 a následné písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.2022 uviedol, že žalovaný navštívil svoju ošetrujúcu lekárku účelovo, z dôvodu podania žaloby vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči svojej sestre podanej dňa 12.07.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/29/2019. Považoval za nevyhnutné brať zdravotný stav žalovaného komplexne, nie účelovo a tendenčne, ako je uvedené vo vyjadrení žalobcu v bode 2. zo dňa 30.03.2022. Opätovne poukázal na predložené dôkazy, a to prepúšťacie správy a potvrdenie o liečení, pričom zopakoval, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, nakoľko akútne vnútorné krvácanie môže spôsobovať stavy nepríčetnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd 1. inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.
10. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti.
13. Súd prvej inštancie pochybil, ak nepostupoval podľa § 191 CSP, resp. § 220 ods. 2 CSP.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Civilný sporový poriadok venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod, čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
17. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
18. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
19. Už spomínané ustanovenie § 220 ods. 2 CSP vyžaduje, aby súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vo všeobecnosti totiž platí, že je síce na súde prvej inštancie, aby zvážil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, no ak sa rozhodne niektoré nevykonať, je jeho povinnosťou zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo tak neurobil.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2022 (č.l. 24 ) uviedol, že dňa 11.12.2019 podpísal Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, pričom mal byť uvedený do omylu, mal byť zneužitý jeho ťažký zdravotný stav a kúpna cena 0,30 eur/m2 netvorí ani 1 % trhovej ceny. Poukázal na rozpor so zásadami poctivej kúpy a predaja, zásady poctivých obchodných zvyklostí a zásady poctivého obchodného styku a rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3, § 39, § 148, § 424 a § 482 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná Zmluva o uzavretí kúpnej zmluvy je neplatná z dôvodu nápadne nevýhodných podmienok v zmysle ust. § 49 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieseň, ktorá bola vyvolaná konajúcim žalobcom bude predmetom vyšetrovania pre podozrenie z trestných činov. Zároveň priložil potvrdenie o svojej práceneschopnosti (č.l. 25).
21. Na pojednávaní dňa 20.06.2022 žalovaný navrhol doplniť dokazovanie vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu. Súd uznesením zamietol návrh na doplnenie dokazovania, pričom však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo tieto návrhy zamietol.
22. K námietkam žalovaného týkajúcim sa dohodnutej kúpnej ceny v predmetnej zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, tvrdenej tiesne, v ktorej mal žalovaný uzavrieť zmluvu s žalobcom, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí citoval ust. § 49 Občianskeho zákonníka, a zároveň uviedol, že žalovaný sa v zmluve zaviazal odpredať podiely na svojich nehnuteľnostiach žalobcovi za nepomerne nižšiu cenu,
pričom zmluvu uzatváral s tým, že si je vedomý, že ide o pozemky určené na zastavanie a ich cena je nepomerne vyššia, čo vyplýva zo samotnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 50a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a stručne konštatoval, že žalovaný sa písomne zaviazal uzavrieť so žalobcom zmluvu, okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa nezmenili do takej miery, že by bolo nespravodlivé žiadať, aby sa zmluva uzavrela, a zároveň žalovaný od zmluvy neodstúpil.
23. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nijakým spôsobom nereagoval na námietky žalovaného uvedené v jeho vyjadreniach k žalobe, predovšetkým týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi a podielového spoluvlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sa zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zaviazal odpredať žalobcovi. Zároveň sa nevysporiadal s obranou žalovaného vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu v čase uzatvorenia zmluvy, zamietol návrh na doplnenia dokazovania bez toho, aby svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať a znova posúdiť žalobou uplatnený nárok. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých, na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie tiež dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami a relevantnou argumentáciou strán.
26. Zároveň rozhodne o trovách celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).