Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-497-1999.pdf
PDF · 92.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/497/1999
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnom konaní oprávneného: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, so sídlom Dolný Kubín, Námestie slobody 2, IČO: 37 905 511 (oprávnený pôvodne ako: Národný úrad práce, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 5-6, vec sa týkala Okresného úradu práce v Dolnom Kubíne), proti povinnému: AutoCar, spol. s r.o., so sídlom Dolný Kubín, Lucenkova 1205/10, IČO: 31 629 997, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.091,22 eura (63.000,-Sk), trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
1/. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
2/. Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi vo výške 66,54 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 15.03.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka číslo: 2660/L preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 26CbR 138/2009-36 zo dňa 16.07.2010, ktorým bola obchodná spoločnosť AutoCar, spol. s r.o.. zrušená bez likvidácie bola následne postupom podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z Obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 14.09.2010 vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka veta prvá, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené súdnym exekútorom, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym zástupcom, ak právneho zástupcu niet, súd konanie zastaví.
Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra sa stáva subjektom práva a teda nadobúda právnu subjektivitu dňom jej zápisu do obchodného registra, v nadväznosti na to právnická osoba ako právny subjekt zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. V uvedenej právnej veci povinný AutoCar, spol. s r.o. zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra, čím stratili procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť účastníka konania mať práva a povinnosti je jednou z podmienok konania, ktorej absencia predstavuje neodstrániteľnú vadu v konaní, pre ktorú súd v konaní nemôže pokračovať.
Na základe uvedeného súd dospel k rozhodnutiu uvedenému vo výroku 1/ tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil podaním zo dňa 12.03.2012 špecifikáciu trov exekúcie a žiadal o priznanie ich náhrady spolu v sume 106,22 eura.
Súdny exekútor časť odmeny vyúčtoval v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods.1 písm. a) v spojení s ustanovením § 14 ods.2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t.j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 59,76 eura tak, že si uplatnil odmenu spolu za 9 začatých hodín, ktoré mal vynaložiť na úkony: 1/ zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie (40 minút), 2/ upovedomenie o začatí exekúcie (50 minút), 3/ výzva na poskytnutie súčinnosti (30 minút), 4/ zmluva o vykonaní exekúcie (40 minút), 5/ - 9/ príkaz na začatie exekúcie - SLSP, SKB, VÚB, IRB, daňový úrad ( na každý 50 minút), 10/ exekučný príkaz - DÚ (50 minút), 11/ oznámenie stavu konania (20 minút) a návrh na zastavenie a vyúčtovanie (30 minút). Paušálnou odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 vyhlášky si účtoval za úkony podľa § 15 písm. a) vyhlášky za úkon získanie poverenia vo výške 3,32 eura. V rámci hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštovného v sume 0,65 eura, za faktúru SKB uhradil 19,92 eura s DPH(3,32 eur), a za faktúru IRB sumu 9,96 eura s DPH(1,66 eura). Z odmeny účtovanej podľa §§ 14,15 si exekútor uplatnil DPH spolu v sume 12,61 eura.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 198/1999 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v tejto súvislosti uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu a spisu súdneho exekútora, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania priznal exekútorovi v rámci trov odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods.2 vyhlášky spolu za 4 hodiny vo výške 26,56 eura a paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 3,32 eura. Po preskúmaní dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti vynaloženia priznal súd exekútorovi náhradu
hotových výdavkov, ktoré reálne a preukázateľne vynaložil na poštovné v sume 0,65 eura a uhradil faktúru za poskytnutie súčinnosti SKB a IRB spolu v sume 29,88 eura (vrátane DPH v časti vo výške 4,98 eura).
Odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania priznal exekútorovi za 4 začaté hodiny vo výške 26,56 eura a to tak, že do súčtu uvedeného času započítal čas, ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu po 50 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie - SLSP a exekučného príkazu - daňový úrad, v rozsahu 20 minút na úkon - oznámenie o stave konania, v rozsahu 30 minút na vypracovanie výzvy povinnému na poskytnutie súčinnosti, v rozsahu 10 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a po 5 minút na príkazy na začatie exekúcie - SKB, VÚB, IRB a daňový úrad (spolu 20 minút). Súd sa pri rozhodovaní o odmene určenej podľa počtu hodín nestotožnil s názorom exekútora a do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vôbec nezapočítal čas, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, na vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie a vyúčtovanie, pretože tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. Z dôvodu nezahrnutia času vynaloženého na vyúčtovanie tak ako je vyššie uvedené do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín, súd za účelne a hospodárne vynaložený čas na vypracovanie samotného návrhu na zastavenie exekúcie tak považoval vzhľadom na jeho náročnosť a rozsah čas maximálne 10 minút, ktorý čas zahrnul do času pre stanovenie odmeny podľa počtu hodín tak, ako je vyššie uvedené. Súd zahrnul v súvislosti s vypracovaním príkazu na začatie exekúcie- SLSP, do súčtu času pre určenie odmeny podľa počtu hodín čas v rozsahu 50 minút, tak ako si to uplatnil súdny exekútor, no vzhľadom k tomu, že na vypracovanie ďalších 4 príkazov na začatie exekúcie - SKB, VÚB, IRB a daňový úrad, účelne a hospodárne vynaložený čas je čas v rozsahu po 5 minút na každý. Čo sa týka posúdenia primeranosti časového trvania uvedených úkonov poukazuje súd na to, že v prípade vypracovania uvedených príkazov na začatie exekúcie sa jedná o písomnosti absolútne totožné s príkazom na začatie exekúcie - SLSP odlišujúce sa len v označení banky, ktorých vypracovanie v podstate spočíva v doplnení vzoru uchovávaného v počítači o označenie banky ktorej je určený a tak sa jedná o jednoduché a časovo nenáročné úkony. Preto súd pri určení časovej odmeny za tieto úkony s prihliadnutím na ich náročnosť určil čas potrebný na ich vypracovanie v rozsahu 5 minút, ktorý považoval vzhľadom na svoje skúsenosti z rozhodovacej činnosti v exekučných konaniach za primeraný.
Paušálnu odmenu súd priznal exekútorovi v ním účtovanom rozsahu za úkon podľa § 15 písm. a) vyhlášky vo výške 3,34 eura.
Po posúdení oprávnenosti, dôvodnosti a účelnosti, priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatnenom rozsahu: poštovné 0,65 eura, faktúra SKB=16,60 a faktúra IRB=8,30 eura, nakoľko ich vynaloženie mal preukázané zo spisu súdneho exekútora.
Z odmeny (29,88 eura) a náhrad (25,55 eura) súd priznal exekútorovi DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách konania, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 11,09 eura. Súd tak postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku. Zároveň súd poukazuje na to, že v praxi je ustálené, že právne služby sú poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, t.j. súdnemu exekútorovi vzniká povinnosť odvodu DPH až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o trovách exekúcie.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené potom predstavujú spolu 66,54 eura (odmena §§14,15=29,88 eura, hotové výdavky - poštovné + faktúry = 25,55 eura, DPH=11,09eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku 2/ tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).