Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom vo veci starostlivosti o mal. D. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. P.A. D. XX, XXX XX P. v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov matky: U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. P. D. XX, XXX XX P. a otca: U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. X, XXX XX O. o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh matky U. Č., A.. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného pre maloletú D. Č., A.. XX.XX.XXXX zamieta.

Návrh otca U. Č., A.. XX.XX.XXXX na zníženie výživného pre maloletú D. Č.Ú., A.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 20.02.2012 sa matka mal. D. Č. domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,-€ mesačne počnúc dňom 01.09.2011 z dôvodu jej prechodu na vyšší stupeň štúdia a zvýšenia nákladov s tým spojených.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, naopak požiadal o jeho zníženie na sumu 75 € mesačne z dôvodu zníženia príjmu.

Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného nižšie vychádzal z nasledujúceho:

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

O úprave práv a povinností (bývalých) manželov Č. k ich spoločnému dieťaťu vrátane výšky výživného bolo rozhodnuté v rozvodovom rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 31.08.2007, keď bolo otcovi určené platiť výživné na mal. D. vo výške 3000,-Sk mesačne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o výživnom bolo rozhodnuté za pomerov, že maloletá bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, matka bola nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 162,32 € (4890,-Sk) a otec bol zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol vo výške 671,48 € (20 229,-Sk).

Pokiaľ ide o samotné výživné, tak pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú

uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive mal. dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného mal. dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu mal. dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby mal. dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti.

Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy sa potom určuje s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o mal. dieťa vykonávané rodičom, ktorý vychováva mal. dieťa.

Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených potrieb mal. dieťaťa. Tak sa rozlišuje

a) najútlejší dojčenský vek,

b) prechod od dojčenského do predškolského veku,

c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa (prejednávaná vec).

Vek uvedený v písmene d) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Tieto zmeny zároveň musia byť podstatné a nesmú mať iba prechodný, krátkodobý charakter.

Pri súčasnom rozhodovaní je zrejmé, že došlo k zmene na strane všetkých zúčastnených osôb, pretože maloletá D. prešla na vyšší stupeň školy (stredná škola s pobytom na internáte), otec sa stal starobných dôchodcom s dôchodkom vo výške 478,30 € (pokles príjmu o 193,18 €) a matka sa zamestnala (nárast príjmu o 373,68 €).

Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky otca ten uviedol, že v súčasnosti žije aj so svojou manželkou v jej dvojizbovom byte v Košiciach, kde prispieva na správu bytu sumou 100,- € mesačne, ďalej má výdavky na lieky vo výške 40,- € mesačne, na maloletú D. prispieva sumou 99,58 € mesačne. Z dôchodku mu ostáva tak suma 238,72 €, ktorú použije na telefón, dopravu, potraviny, hygienu a oblečenie.

Pokiaľ ide o výdavky matky na mal. D., tá ich deklarovala mesačne nasledovne:

- strava mimo školy - 50 €,

- strava v škole - 58 €,

- internát - 28 €,

- lieky - 15 €,

- drogéria - 15 €,

- oblečenie - 30 €

- jednorázové výdavky na školskú uniformu, školské pomôcky, stužkovú a pod.

Pri určovaní výživného v danej veci je treba zároveň prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá zabezpečuje pre dcéru stravu, údržbu šatstva, sprievod pri návštevách lekárov ako aj ďalšie záležitosti týkajúce sa spoločnej domácnosti.

Po zohľadnení všetkých okolností vyššie uvedených má súd za to, že prihliadajúc na zvýšenie veku maloletej, ktorá toho času navštevuje 1. ročník Hotelovej akadémie v W. sú oprávnené výdavky na maloletú prezentované matkou vo výške cca 250 - 260,- € mesačne.

Pri rozhodovaní o zvýšení výživného však nemožno nesporné zvýšenie nákladov na maloletú posudzovať izolovane. Súd musí prihliadnuť aj na to, že došlo k zníženiu príjmu otca a k zvýšeniu

príjmu matky. Zároveň je nutné konštatovať aj to, že pomery matky sú voči otcovi výrazne lepšie aj v tom, že je vlastníkom 4-izbového bytu, ktorého predajom alebo prenájmom za trhovú cenu by bolo možné hradiť zvýšené náklady mal. D.. To, že matka prenechala byt na užívanie známej iba za úhradu režijných nákladov znamená, že sa sama oberá o ďalší potenciálny príjem, čo samozrejme nemôže byť v neprospech otca. Taktiež sama mal. D. je vlastníkom nehnuteľností, ktorých predaj alebo prenájom by mohol slúžiť na úhradu jej nákladov a nevyužitie tejto možnosti opätovne nemôže byť v neprospech otca.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca splnené nie sú.

Súd však zároveň má za to, že otec poberá starobný dôchodok v takej výške, ktorá mu vzhľadom na vyčíslenie jeho nákladov umožňuje aj naďalej platiť doterajšie výživné, preto súd k jeho zníženiu nepristúpil.

Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na doporučujúcu tabuľku pre stanovenie výšky výživného vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti ČR (pri takmer zhodnej úprave výživného v právnych poriadkoch SR a ČR), podľa ktorej výživné na dieťa vo veku 15 - 17 rokov má predstavovať 16 - 22% čistého príjmu povinného rodiča.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.