Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-47-2012.pdf
PDF · 99.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: v 1.rade: E. H., nar. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX P., štátny občan SR, v 2.rade: X. H., nar. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX P. štátny občan SR, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: Y. F. zamestnanec S., v 3.rade: G. G., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX P. štátny občan SR o zaplatenie sumy 3.698,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovaným v 1.-3. rade nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 3.698,95 eur, úrok z omeškania 1.012,38 eur, úrok z omeškania 14,25% ročne zo sumy 2.443,26 eur od 19.1.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovaným. Dňa 29.9.2003 uzatvoril postupca so žalovaní zmluvu č. 252054136, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade neplnili splátky riadne a včas, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.013,95 eur, ktorá pozostávala z istiny 3.758,26 eur, riadneho úroku 451,45 eur, úroku z omeškania 804,24 eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania.
Žalovaný v 1. rade sa pripojil k vznesenej námietke premlčania opatrovníčkou žalovanej v 2. rade.
Žalovanej v 2. rade sa opakovane nepodarilo počas konania doručiť zásielky súdu na uvedenú adresu jej pobytu. Zásielky boli vrátené s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Žalovaní v 1. a 3. rade na výzvy súdu o zistení pobytu žalovanej v 2. rade nereagovali. Vzhľadom k tomu, že
sa žalovaná zdržiavala na neznámom mieste, súd jej pre konanie ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka žalovanej v 2. Rade v konaní podaním doručeným súdu dňa 3.7.2012 vzniesla námietku premlčania.
Žalovaná v 2. rade sa bez vykázaného doručenia o predvolaní na pojednávanie vo veci dostavila na pojednávanie a oznámila súdu adresu jej terajšieho pobytu, na ktorej sa zdržuje a kde si bude zásielky súdu preberať. Vo veci vzniesla námietku premlčania.
Žalovaný v 3. rade sa pripojil k vznesenej námietke premlčania.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.9.2003, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z úverového účtu, výzvami žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca preukázal postúpenie pohľadávky Zmluvou zo postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009.
Dňa 29.9.2003 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 120.000,- Sk, t.j. 3.983,27 eur s úrokovou sadzbou 9,30% ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru, poplatkom za správu úveru 100,- Sk štvrťročne, výškou splátok 2.550,- Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.10.2003 a konečnou splatnosťou úveru 20.9.2008. Podľa čl. IV. zmluvy sa účastníci dohodli na ročnej percentuálnej miere nákladov 13,39%. Dňa 29.9.2003 bola so žalovaným v 3. rade uzavretá dohoda o ručení, na základe ktorej zobral na vedomie uzavretie zmluvy o splátkovom úvere medzi veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade dňa 29.9.2002 o poskytnutí úveru 120.000,- Sk a vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.
Podľa výpisu z úverového účtu zo dňa 15.10.2009 úverová zmluva bola uzavretá dňa 29.9.2003 a splatná dňa 20.9.2008.
Prípismi zo dňa 11.1.2012 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky v sume 5.002,76 eur titulom nesplateného úveru.
Výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade mal súd preukázané, že uzavreli predmetnú úverovú zmluvu a čerpali peňažné prostriedky, ktoré použili na kúpu zariadenia domácnosti. Pravidelne mesačne zasielali dohodnuté splátky v sume 3.000,- Sk a spolu mohli zaplatiť sumu 60.000,- Sk. V roku 2005 mali problémy v zamestnaní a nemali peniaze na zasielanie mesačných splátok. V roku 2011 sa s nimi skontaktoval zástupca žalobcu p. Kušnír, ktorý žiadal zasielanie splátok po 200-300 eur mesačne, na ktoré nemali peniaze. V decembri 2011 zaslali jeden krát sumu 300 eur. Žiadne uznanie dlhu žalobcovi nepodpisovali. Vo veci vzniesli námietku premlčania.
Výsluchom žalovaného v 3. rade mal súd preukázané, že uzavrel dohodu o ručení, bol oboznámený s obsahom ručiteľského záväzku a tomuto porozumel. Mal vedomosť o tom, že žalovaní nesplácajú riadne úver. Na zaplatenie úveru nezaslal žiadnu splátku. Pripojil sa k vznesenej námietke premlčania.
Súd posúdil vec s použitím ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 23a Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa§ 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanými bola dňa 29.9.2003 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej účasťou sú obchodné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ s tým, že podľa bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy sa dohodli, že vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupujú ako spotrebitelia, pretože sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základného predpisu občianskeho práva, v ktorom boli s účinnosťou Zák. č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementované európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa
musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44/. Súd preto v prvom rade posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa jej obsahu zo strany žalovaného, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili voje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 21.9.2008 , nasledujúcim po dátume konečnej splatnosti úveru a uplynula dňa 21.9.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 22.2.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaní premlčania dovolali a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhli a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).