Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-43-2012.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/43/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpená: JUDr. Martin Máčaj, Advokátska kancelária, 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., J. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad, 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX/12976/09, o odvolaní oprávnenej zo dňa 10. 06. 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 20Er/1384/2009-31 zo dňa 18. 05. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., číslo SR/13922/09 zo dňa 12. 10. 2009. Zistil, že oprávnená a povinná uzavreli dňa 05. 05. 2008 zmluvu o úvere. Konštatoval, že rozhodcovský súd zaviazal povinnú na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Z exekučného titulu nie je možné posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje povinnú na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je rozhodnutím, ktoré ju zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, preto exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. aj bez návrhu zastavil.
Oprávnená vo včas podanom odvolaní žiadala uznesenie okresného súdu zrušiť. Uviedla, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s úrokmi omeškania. Úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jej názoru úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraný a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov a vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnená poskytla povinnej úver. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere malo dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak takto nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov z omeškania ustanovená zákonom. V súvislosti s tým poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. 09. 2005, kde sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania. Zdôraznila, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod. Súd v tomto štádiu posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, keď rozhodoval o udelení poverenia.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP prejednal a podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP uznesenie okresného súdu potvrdil.
Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, „súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).“ Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, „súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.“ Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, „účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.“
Pokiaľ oprávnená v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 uvedeného zákona).
Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 05. 05. 2008 medzi oprávnenou a povinnou treba posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, lebo boli splnené predpoklady požadované zákonom na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere podriadil právnemu režimu tohto zákona. Spotrebiteľským úverom je „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“ (§ 2 písm. a/ a b/ ). Napriek tomu, že zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku v súdenej veci je nevyhnutná aplikácia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako zákona lex specialis k zákonu lex generalis (k Obchodnému zákonníku). Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch - ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru a ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky s poskytnutím úveru spojené, ale aj časové obdobie ich splácania. Ak ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky spojené s úverom v zmysle tejto právnej fikcie neprihliada.
Rozhodcovský súd uložil rozhodcovským rozsudkom žalovanej (povinnej) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenej) sumu 274,82 eura spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 262,88 eura od 26. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 122,18 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodcovský súd konštatoval, že „žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 262,88 eura, poplatku za upomienku vo výške 11,94 eur, čo predstavuje spolu sumu 274,82 eura a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 262,88 eura od 26. 02. 2009 do zaplatenia“ (č.l. 5 spisu). Z rozhodcovského rozsudku tak nie je možné zistiť, z akých zložiek pozostáva istina (zostatok nesplateného úveru) a poplatok za jeho poskytnutie; tento obsahuje iba odkaz na zmluvu o úvere, ktorá nebola súdu ani predložená, čo má za následok jeho nevykonateľnosť, preto nie je možné uvažovať len o čiastočnom zastavení exekučného konania.
Neprimerane vysoké úroky z omeškania spojené s nesplnením si zmluvných povinností v rozsahu 0,25 % denne predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Výšku úrokov nemožno podriadiť len dohode účastníkov zmluvy o úvere bez toho aby nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou je spravidla taká výška úrokov z omeškania, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase jej zjednania obvyklou, najmä s prihliadnutím na úrokové
sadzby uplatňované bankami za poskytnuté úvery. Preto súd musel zastaviť exekúciu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania.
Pokiaľ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je plnením právom nedovoleným a v rozpore s dobrými mravmi a z výroku rozhodcovského rozsudku nie je možné oddeliť plnenie právom dovolené od plnenia, ktoré bolo priznané oprávnenej v rozpore so zákonom, správny bol potom záver, keď exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.